Dievča

Kráča dievča po moste a nikto si ho nevšíma. Nikto nevie ako sa cíti, nikto nevie, že posledné sekundy života prežíva.

Ono sa len na nebo díva a na rieku. Ako jej farba s oblohou splýva. A púšťa sa do veľkého náreku.

Keď po moste nikto neprechádza a jej myšlienka stále neodchádza, prelezie zábradlie a rozprestrie ruky.

Už sa to nedá zastaviť. Dievča sa už do hlbín rúti. A už neplače. Už nesmúti.

Zvony zvonia a ľudia slzy ronia. Len teraz im dochádza, že ich milovaná už navždy odchádza. Stále sa pýtajú – Prečo to spravila? Prečo svoj mladý život ukončila? Netušia, že to oni jej ublížili. Netušia, že to oni jej život ukončili.