Kniha-5.kapitola

Spisovateľ/ka: merry | Vložené dňa: 22. mája 2009
http://citanie.madness.sk/view-22588.php
5. Priatelia...

 

-Ahoj Tracy!

-Ahoj!, keďže som sa rozhodla celý deň vtipkovať, dodala som poznámku:-Moje meno pri pozdrave opakuješ vždy preto, aby si ho nezabudol?, podarilo sa, usmial sa:

-Tak nejako a ešte preto, že sa mi páči, povedal milo, ale následne sa otočil smerom na cestu, prestal sa usmievať a tváril sa akokeby prezrádil niekomu tajomstvo najlepšieho kamaráta a čakal ho za to trest. Boli sme tam, kde minule a tak sľubne to začalo.-Mali by sme už ísť. , povedal a ja som teda v prospech uvo

ľňovania endorfínov začala bežať. Pomaly, aby sa mohol pridať. S nechuťov, ale pridal sa.

Dorazili sme.

-Nádych...., výdych..., vravela som
. On to potreboval, dychčal ako po hodinovéj jazde "na plný plyn". Ja nie, behávala som často, bolo to ako rozcvička. Kým nevládal rozprávať, dala som mu prednášku, že by mal zlepšiť svoju kondičku a nepiamo som mu nažnačila, že by nebolo odveci, keby sa aj trochu usmieval: -Vieš, pri športe sa uvoľňujú endorfíny, hormóny štastia, možno sa ti zídu.-..... možno, .......len ....jednoducho......nemám vo....zvyku smiať sa.....toľko ....ako ty.

- A možno si na smiech netreba zvykať a začlen ho do života ako raňajky. -Nera

ňajkujem.

-Tým sa všetko vysvetľuje..., už s nadýchmi v normále sa začal usmievať:-Zdá sa mi alebo máš pocit, že akonáhle sa niekto nesmeje je nenormálny?

-Presne si to vystihol, zjavne aspoň jedeň z nás vie, aký je ten druhý..., nič nepovedal. Do kelu zasa som to pokažila, pomyslela som si.-Asi by sme sa mali začť učiť., sadol si na prv

ú lavičku.

-Na túto nie, odišla som sadnúť si na "moju lavičku", prišiel za mnou, ale nesadol si.-Nejaká tajná dohoda so škriatkami smiechu? Môžeš si sadnúť len na jednu lavičku za to, čo nosíš najradšej? Mala by si sa im poďakovať, sekne ti to, ale vieš niekto ľudia dostali zas iný dar.

-Bobríka mlčanlivosti? Dar smutných očí? Či je to len kompenzácia za to, aké sú nádherné?, To som trochu prehnala, s tým nádherné, ale aj on povedal že mi úsmev sekne, teda myslím, že tým myslel úsmev. Tak čo, pomyslela som si. Na chvíľku nastalo ticho. -O čo ti ide?, povedal stroho, ale nie nahnevane.

-Možno ťa mám radšej ako by som mala mať a možno chcem, aby si sa raz dokázal smiať dosť dlho na to, aby si ten smútok nadobro pochoval. -Mo

žno to nedokážem, možno to nemôžem a nechcem dokázať. Prepáč Tracy, ale ja nemôžem. Nedokážem to., chcela som nie
čo povedať, ale nepustil na ku slovu,....prosím, ja ta veľmi prosím, nerob mi to tažším a poďme sa už učiť. Na to sme sem prišli.

-....Fajn. , neodporovala som. Jasne dal najavo prečo je tu, prečo je so mnou, kvôli učeniu, tak som povedala: fajn, ale on sa po chvíli na mňa akoby previnilo pozrel a povedal:-Hneváš sa? , pozeral sa pred seba a tv

áril sa smutne.

-Nie, ja používam fajn, keď uzatváram diskusiu, povedala som a trochu sa usmiala, aby som nedala poznať na mojej tvári sklamanie. Úsmev bola jediná vec, ktorú som dokázala, či som bola smutná a či štastná. dy to bol rovnaký úsmev, rovnako veselý, nedotknuteľný v svojej podstáte. Začali sme sa učiť. Prešli sme si obsah, charaktery postáv. -Podľa mňa nebol Rastignac vôbec zlý a morálne upadlý, veď on sa zriekol bohatej Victoire kvôli tomu, že miloval, no možno nie doslovne, ale podľa mňa, áno dcéru otca Goriota. Kto by sa v tom čase vzdal bohatstva, ak by nemiloval.

-Ale on obral svoje sestry a matku o posledné našetrené peniaže.-Vykompenzoval to tou l

áskou, mňa presveďčil, že naozaj miloval.

-Nepochopím, prečo treba niekoho presviedčať, že ho milujeme. Veď, ak nás miluje, tak by to mal cít a my by sme sa nemali nechať zmátať pochybami neskorého príchodu ani ničoho podobného, Alex vyzeral, že vie o čom hovorí, ale ja som nechápala, mala som dve možnosti, buď sa budem tváriť, že chápem alebo sa ho na to opýtam. Opýtala som sa pre istotu, možno mi to pomôže vytvoriť mu diagnózu a zistiť, prečo je vkuse taký smutný. -Veľmi ti nerozumiem, ľudia potrebujú mať pocit istoty.

-Preto sa stále snažíš uistiťsa, že je mi s tebou fajn? , pozerala som sa na neho a pomaly zisťovala, že dokázal vo mne čítať lepšie, ako som dokázala ja sama. Nevedela som, čo mu na to povedať. On nie je taký akého som si predstavovala. Nepatril ani do jedeň z kategórií, nad ktorými som uvažovala. Bolo tažké ho definovať. Väčšinou nemávam také problémy. Väčšinou viem alebo si myslím, čo si ľudia myslia a nechválim sa, ale často to býva presné, ale pri ňom...úplne ma vyviedol z omylu. Mala som pocit, že sa mu dokonca páčim, že je rád, keď môže byť so mnou, že sa so mnou rád rozpráva, rád sa náhodne stretáva a dokonca som mala pocit, že sa z nás stali dobrí priatelia....Ale dnes ma vyviedol z omylu a totálne. Neviem prečo, ale zvláštne je, že tie moje pocity z neho sa nezmenili, ani keď mi povedal, keď ma v podstate odmietol. Momentálne mi nenapadlo nič lepšie ako sa vyhovoriť na znamenie. Robila som to často, vždy keď som nevedela, čo povedať. -Možno,..... som váhy....súvi to s tým. Vieš, aj keby som nechcela, ja potrebujem istotu...a ešte s tým, že chcem maťistťotu v tom, že sme priatelia. Čo keby sme sa definovali takto....? Čo myslíš?

-Myslím, že by sme sa tak mohli definov...a , pozrel sa na mňa a usmial sa, konečne raz som videla úsmev o akom som snívala celý včerajší večer, buď si istá tým, že keď som s tebou,.... kamoška,.... je mi fajn. -Heh, tak fajn, ...kamoš..... Takže, už sa budeš usmievať a správať sa normálne?, usmiala som sa a on tie

ž, on sa ešte stále usmieval. Cítila som sa síce ako keď som mala sedem rokov a hrala sa na pieskovisku, no bol to dobrý pocit, že je medzi nami už konečne jasno. Neverila som tomu ako ľahko a jednoducho sa vedel začať usmievať sám od seba, no ešte stále som sa bála, že sa to skončí. Ale aj keby sa to skončilo práve v tejto chvíli, aj tak by mal rekord.

-Hej, tak nejak, čo mám už s tebou robíť....Zvy

šok dňa sme strávili spolu v parku, rozprávali sme sa a smiali, bolo to presne také, ake som plánovala...možno o trochu lepšie...bola to bola realita a nie len vysnívané plány.

-Koľko máš vlastne rokov?-Budem mať 20, presne, pozrel sa na hodinky, o tri hodiny...

-Čože???-Nech

ma dopovedať?, usmiali sme sa obaja naraz, môj
úsmev mu stačil ako odpoveď, pokračoval: -...a rok. -A to si nevedel povedať skôr? Kúpila by som ti apsoň čokoládu.

-Ale nekúpila, vieš, ja som si počkal, až kým sme oficiálny priatelia, teraz už musíš. Predtým som takú istotu nemal.-Aha...., tak

že si sa chcel uistiť hej?

-No možno, vieš, ja som tiež váhy, ....no tak váham, mám na to právo.-Aha, tak v

áhy hej...., takže ty ma vodíš celý čas za nos, ak som dobré pochopila.. ja sa tu idem potrhať, aby si sa aspoň chvíľu smial a ty si tu robíš zo mňa sradnu a kvalitnú? -Tak nejak, no.., samozrejme som to myslela zo srandy, nevadilo mi, ke
ď si zo mňa robil niekto srandu a už vôbec nie, keď ten niekto bol Alex.-Ja som hneď vedela, že ten Rastinac sa ti predsa len pozdával...

-Neni to žiadny Jackie Chan, ale hej no ujde.-To nemysl

íš vážne!? -A čo je na tom?

-Jackie Chan?

-No a?

-Myslela som si, si skôr na literat
úru a divadlo a nie na tuctového americko-čínskeho bojovníka za práva kung-fu vo filme...

-Hej, váž slová, Jackie je trieda, nik neprepletá ručičkami lepšie ako on. -Tak prepletanie ru

čičkami, to je to, čo ta berie? Už som prišla na to, čo ti kúpim na narodky.

-Čo také?-Sadu pletenia, len neviem,

či budú mať aj takú s jeho logom., smiali sme sa na tom
ešte niekoľko minút, Alex predviedol pár kung-fu krokov a potom priznal, že si vymýšľa, že Jackie bolo prvé, čo mu napadlo.

-No netušil som, že ta to tak zaujme. Asi si ho za mlada tiež pozorovala so zatajeným dychom a žrala každý jeho pohyb. -Za mlada? No prep

áč, ja ešte nie som taká sta ako ty. -No moja milá, osemnásť je vek, kedy by si si mala začať šestriť na rakvu., za
čala som sa smiať, ale potom som si uvedomila:

-Odkiaľ vieš, koľko mám rokov?, zatváril sa asi tak, ako keď premýšľate: mám jej povedať pravdu, alebo sa tváriť, že vyzerá na svoj vek....on si vybral tretiu alternatívu: budem klamať.

-No pani Laveur to spomenula, keď u nás bola minule...

-Aha jasné, zabudla som, že téma: koľko rokov má jedna zo siedmich pomocníčok v knižnici, je v tomto období veľmi preferovaná.-Tak fajn, fajn, op

ýtal som sa to pána Duboisa, keď si odišla na krúžku na wc. Teda, on sa pýtal koľko mám ja a či nie som pristarý na tvojho priateľa a že si nespomínala, že by si vôbec nejakého mala, čo ta pozná. Tak som mu povedal, že mám budem mať 19 a potom spomenul, že ty si mala 18 pred týždňom.

-A to si ho nechal v tom, že si môj priateľ?-No hej, a

čo je na tom zlé, veď sme nie?

-Booože, vieš, pán Dubois to nemyslel ako len kamaráti. -Aha, no ve

ď mne to bolo hneď divné, keď povedal, že si žiadneho predtým nemala. Ty si sa mi skôr zdala, že tu priateľ, tam priateľ a všetci priatelia. Neboj sa, ja mu to vysvetm na budúcom krúžku.

-Ty prídeš?-

Hm...no...myslel som, že by to bolo fajn, taká priateľska trádícia. Teda, ak ti to nebude vadiť.

-Nie, nie, prečo by malo...ešte potrebuješ pomôcť s tým projektom, čo?...Veľmi sme sa dnes nepohli. -No, ja som u

ž väčšinu napísal. Teda, ja som to len potreboval s niekým skonzultovať.

-Aha, tae uistiť sa ?-Nooo, tak nazv

yme to, porovnať názory.

-Aha, aha....

-M
ám otázku.

-No?

-Je zajtra knižnica otvoren
á?

-Hej je, dokonca zajtra vypomáham namiesto jednej mojej kamarátky, vyvrtla si členok, prečo? Potrebuješ ešte nejaké knihy?-Ani nie tak k projektu, ale mo

žno sa ti to bude zdať ako blbosť, ale ešte predtým ako sme sa presťahovali, som začal čítať kroniky.

-Nemyslím si, že je to blbosť, ale nenapadlo by mi to. A je to zaujímave? Nenudíš sa prI tom?

-Vôbec nie, sledovala som ako sa mu ro
žiarili oči, ako keď dáte nový model autíčka malému chlapcovi, ty asi nevieš o čom hovorím, ale ja ti to ukážem, všetky udalosti, od najväčších absurdít a nezmyslov až po zabávne pbehy a samozrejme udalosti. Zajtra prídem, aaa máš tam aj trochu voľného času, či len triediš knihy a zapisuješ?-Madame Valeu spomínala, že v pondelky nebýva veľa ľudí a knižnicu zatvárame skôr.

-Skôr?

-No už o pol siedmej. -Ou.., do kelu, ja môžem pr

ísť najskôr o šieštej, tak si to pozeranie kroník asi odložíme. -Teda, ja vlastne ešte vtedy neodchádzam, len zatváram a potom, ale nevrav to nikomu, si prezerám najnovšie knihy aaaa, ale keď sa budeš smiať, tak si ma neželaj, čítam si zbierky kreslených rozprávok., on sa smia
ť nezačal, teda nie hneď. Začal hneď potom, ako som sa začala ja. -Vieš, ja mám rada rozprávky a fakt je to zabáva, hoci taká detská.

-Tak fajn, dohodníme sa, ja prídem o šiestej, prečítame nejaké rozprávky, celkom rád si vypočujem Toma a Jerryho a potom ti ukážem najzábavnejšie veci, čo som našiel doteraz v kronike....teda pochybujem, že sa to vyrovná Tomovi a Jerrymu, ale skúsiť to môžme.-Fajn, s

úhlasím. , povedala som so smiechom.

Bolo už dosť neskoro a zhodnotila som, že by sme mali asi už ísť, že ešte si potrebujem pozrieť francúžštinu na skúšanie a aj on mal ešte nejaké povinnosti. -A nezabudni na tú čokoládu!, dodal, ke

ď sme sa lúčili. Usmiala som sa a povedala:-Jasné, máš ju mať aj s tou sadou na pletenie. -Tú sadu prežijem, ale čokoládu nie..., usmial sa.

-Tak Ahoj!

-Ahoj!

Ani som sa nenazdala a bola som doma. Nebola až taká tma, takže rodičia mi nekládli veľa otázok. Vedeli, že pomáham jednému chalanovi z knižnice, totiž, mama sa ma minule pýtala, prečo v poslednom čase nie som doma a prečo som stále v knižnici. Povedala som jej asi toľko, že jeden chalan potrebuje moju pomoc v rámci literatúry a že sa len nedávno násťahoval, tak tu nemá veľa priateľov a aj som trochu klamala, aby neprekukla moju až veľmi zjavnú ochotu:-Madame Valeu ma o to požiadala.

-Aha, tak fajn, ale nabudúce nebuď tak dlho, veď sa môžete radšej stretávať častejšie a nie tak dlho, ani pre vás nie je dobré, keď sa vkuse len učíte to isté.-Vie

š, to len preto, že je víkend. Zajtra budem kratšie, teda dohodli sme sa, že príde do knižnice, vieš keď teraz zastupujem Alice, budem tam chodíť aj v pondelky kým sa nezotaví.

Mama neprotestovala, mala radosť, že sa angažujem v pomáhaní kamarátke a ešte, keď je tá kamatka, dcéra jej šéfky.-Fajn, ale ako som povedala, radšej viac stretnutí a kratšie, lebo mu budeš liezť na nervy.,dodala so smiechom a odi

šla. Bolo príjemné počuť ako niekto iný rozmýšľa podobne ako ja, podobne v tom viac stretnutí, to kratšie by som vynechala. Začínala som mať Alexa naozaj rada, bol zábavný, konečne sa smial a mal aj vtipné poznámky.te nikdy som sa tak dobré nebavíla.

Keď odišla mama, sumarizovala som celý deň, prehrával som si o čom sme sa zhovárali. A hoci bolo popoludnie naozaj vydarené, na to čo predchádzalo nášmu priateľstvu, som nezabudla. Tá jeho teória o pochybovaní a istote sa mi zdala až veľmi prežitá. Keď to vravel, mal taký zvláštny výraz. No možno len chcel spraviť dojem, hoci to u mňa ani veľmi nepotreboval. Mne celkom stačili jeho oči, hoci som si zvykla, že tie sa na mňa pozerali vždy len chvíľu. Najradšej mám, keď si opravuje tú svoju vlnku. Je to také milé a zároveň, možno slovo zvodné to vystihne. Tešila som sa, že zajtra uvidím, ako si tú svoju vlnku bude znova a znova naprávať a vlastne som sa tečila hlavne preto, že budeme tak nejak spolu.-Dúfam, že mu ta priateľská nálada ostane aj na zajtra., povedala som si predt

ým ako som zatvorila oči a zaspala.

 


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8