POD VPLYVOM ALKOHOLU

Boli štyri hodiny ráno, keď sa Margaréta pokúšala trafiť kľúč do dierky. Zakaždým ako sa jej to nepodarilo a kľúč jej spadol na zem sa nahlas zachichotala. Prišlo jej to neuveriteľne smiešne.

Už dávno nebola taká opitá a plne si to uvedomovala. Keď jej kľúč narazil na podlahu po tretí raz, len sa oprela chrbtom o stenu a zatvorila oči. Svet okolo nej sa začal krútiť, tak ich rýchlo zase otvorila. Nahlas si vzdychla.

Vchodové svetlo zhaslo a obklopila ju tma. Opäť sa jej v hlave pripomenula scéna jej Dušana s cudzou brunetou. Do očí sa jej tisli slzy a Margaréta sa ich snažila silou mocou potlačiť. Nechcela plakať. Už nie. Nedalo sa tomu však zabrániť.

Od hnevu kopla nohou do steny. Odrela si špic topánky. Zajtra jej to bude ľúto, no dnes bola iba nahnevaná a opitá. Zošuchla sa po stene na zem a rukami si zakryla uplakanú tvár.

Prešiel nejaký čas, kým sa postavila na nohy aj s kľúčom a snažila sa ho zasunúť do dierky. Úspešne sa jej to podarilo na prvýkrát. Vošla do tmavého bytu a buchla dverami.

Odkopla z nôh lodičky a zasvietila si na cestu do spálne.

- Preboha, Mardži, musíš robiť taký hluk? – opýtal sa jej rozospatý priateľ. Pretieral si oči ako vychádzal zo spálne na chodbu pozrieť sa, čo sa deje.

- Och, bože, ty zas vyzeráš, - skonštatoval necitlivo, keď si ju premeral.

- Bola si s Martinom? – zaujímal sa len naoko, pretože veľmi dobre vedel, že jeho dlhoročná priateľka chodí piť len s jedným človekom.

Margaréta sa okolo neho bez slova prešuchtala do spálne. Nikdy mu neodpovedala na jeho dedukovanie.

Dušan šiel do kuchyne, nalial do vysokého pohára vody a spolu s tabletkou ho doniesol Margaréte.

- Na, - podával jej liek.

- Nechápem, prečo mu dovolíš aby ťa takto doriadil. Zajtra budeš celý deň vrieskať ako ťa bolí hlava.

Margaréta si vzala liek a zapila ho dúškom čerstvej vody. Naďalej mlčala. Poznala Dušana až pridobre, vedela, že lepšie je nič nehovoriť v takýchto situáciách.

- Dúfam, že to bolo naposledy, čo si s ním išla piť. Nemienim okolo teba stále obskakovať, keď si po opici.

Chcela mu odvrknúť, že nikdy okolo nej ani neobskakoval, ale radšej si zahryzla do jazyka.

- Kvôli čomu to bolo tentokrát?

- Výnimočná situácia, - odvrkla.

- Výnimočná situácia, - zopakoval posmešne -, tak sa mi vidí, že každý týždeň je to kvôli výnimočnej situácii.

- Ten chlap ťa len využíva, Margaréta. Hustí ti do hlavy samé nezmysly a ty mu ich žerieš ako malé decko sladké. Nechápem, prečo sa s ním zahadzuješ.

Ja nechápem, prečo sa zahadzujem s tebou, ty špinavec. – pomyslela si a nechala sa ním vyzliekať.

- Veď je absolútne jasné, o čo tomu grázlovi ide, - pokračoval ďalej a snažil sa prezliecť ju do pyžama -, Hľadá v tebe rozptýlenie od rutinného rodinného života, čo má doma. Myslíš si, že ťa má rád? Omyl, Mardži, si pre neho len jedna z mnohých ďalších, ktoré už pretiahol. Keď sa ťa nabaží, bude hľadať zase inde.

O čom to ten chlap trepe? – prešlo jej mysľou -, Hádam si len nemyslí, že s ním spávam?! Veď Martin je len kamarát. Veľmi dobrý kamarát. To ty si predsa ten, čo spáva s inými ženami.

- Ľahni si a spi, - nariadil jej, keď ju prezliekol. Sám zatiaľ odniesol pohár a opláchol ho. Dušan bol pedantný človek. Všetko sa muselo lesknúť, všetko muselo byť na svojom mieste. Neznášal neporiadok. Už od detstva. U rodičov mávali vždy veľký neporiadok, lebo ich bolo spolu deväť. Matka nestačila upratovať po všetkých deťoch a deti sa nenamáhali upratať si samé. Dušan jediný, ktorý tento neporiadok nenávidel sa zaprisahal, že len čo bude plnoletý kúpi si vlastný byt a bude ako zo škatuľky, vyupratovaný, bez jediného zrnka prachu. Čo si v detstve zaumienil, v dospelosti i dosiahol.

Preto mu nedalo neprezliecť opitú Margarétu do nočného úboru. Vždy to tak robil, pretože nemohol vidieť ako si ľahá v blúzke a minisukni.

Margaréta sa zababušila pod perinu. Zatvorila oči a hlava sa jej krútila. Mala pocit, že o chvíľu spadne z postele. Bol to však len pocit. Posteľ bola veľká, priestranná. Mala čisté obliečky – prala ich ona, žehlil ich Dušan.

Dušan po ceste do spálne všade pozhasínal. Pozrel na hodinky. Tri štvrte na šesť. Pokrútil hlavou a vsunul sa pod prikrývku.

Odvrátil sa od Margaréty, aby nemusel dýchať jej opilecké výpary z úst. Posledná myšlienka pred tým, než zaspal bola: - Dúfam, že nebude vracať.

Margaréta sa pozrela na chrbát svojho priateľa a znovu pocítila v hrudi obrovský tlak. Snažila sa zadržať slzy. Nechcela prepuknúť v plač. Mohol by sa zobudiť a potom by vyzvedal, čo sa stalo, prečo plače. Nechcela mu povedať, že ho dnes videla v uličke rozdávať si to s neznámou ženou. Nechcela, aby vedel, že vie, že ho podvádza. Najskôr sa s tým musí vyrovnať ona sama. Musí si poriadne premyslieť aké kroky podnikne. Nie však dnes, keď je to ešte čerstvé a hrozne to bolí. Navyše je opitá a nedokáže rozumne uvažovať.

Zahryzla si do pery, aby zadržala vzlyk a radšej sa k nemu otočila chrbtom.