WICCA - 1. kapitola
Spisovateľ/ka: Scathach | Vložené dňa: 27. mája 2009
http://citanie.madness.sk/view-22669.php
http://citanie.madness.sk/view-22669.php
Vedci nič nevedia. Myslia si, že majú predstavu o tom ako svet vznikol, no tá predstava je nesprávna. Ale ja to viem. Bola som pri tom. Nie, nemám milióny rokov, lebo svet, teda Zem, nie je taká stará. Má približne 6000 rokov. V období jej vzniku som bola pre ľudí stará. Prastará. Taká stará, že by ma so všetkými poctami uložili do múzea. V ľudských rokoch som vtedy mala 3972 rokov, no pre našu rasu som bola iba dieťa. V našich rokoch som mala necelých šesť.
Kde som žila dovtedy si pamätám len matne. Každý deň bol rovnaký, čas tam akoby neplynul. Všetko tam bolo krásne a dokonalé, nebolo tam zlo a všetci boli šťastní. No nič netrvá večne a to nikto nechápe lepšie než my. Ešte však neprišiel čas na rozprávanie príbehu toho meista. Meno toho miesta nevyslovujeme, lebo smútok za ním ešte stále neodišiel z našich sŕdc a v ľudskej reči na to neexistuje slovo.
Po odchode z môjho prvého domova sme si hľadali nové miesto na prebývanie. Tak sme stvorili Zem. Dali sme jej vlastnú históriu, ako keby existovala už milióny rokov. Nikdy tam ale nežili nijaké dinosaury a to ani nehovorím o Darwinovej teórii alebo o teórii Big Bangu, no ľudia musia mať pocit, že vedia, že rozumejú a my ich opravovať nebudeme. Vďaka vede a všetkým nezmyselným teóriám sme pre ľudí len postavy z legiend a mýtických príbehov. Nie vždy to však boli iba legendy. Tie veci sa naozaj stali. Príbehy ako Atlantída, kráľ Artuš a Excalibur, či rozprávky o čarodejniciach alebo drakoch a iných mýtických stvoreniach boli aj sú skutočné. Dnešný človek si ale povedal, že je to len výmysel, že sa to nemohlo nikdy stať. Ľudia si veci zjednodušili na svet matematiky a fyzikálnych zákonov, lebo mágia je nad ich chápanie.
No my sme stále tu. Pamätáme si veľa a nezabúdame. Musíme sa však skrývať a robiť naše poslanie tajne, no nám to nevadí. Musíme sa skrývať a skryté aj zostať. Ale niekedy sa nájde človek, ktorý vidí viac ako ostatní. Vtedy nám hrozí odhalenie a musíme použiť to najtajnejšie kúzlo. No čo ak sa raz jedna z nás rozhodne ho nepoužiť, lebo nad ňou zvíťazí sila silnejšia ako všetko na svete. A toto je príbeh, ktorý vám chcem porozprávať. Je to môj príbeh. Je to príbeh o Arwien.
Kde som žila dovtedy si pamätám len matne. Každý deň bol rovnaký, čas tam akoby neplynul. Všetko tam bolo krásne a dokonalé, nebolo tam zlo a všetci boli šťastní. No nič netrvá večne a to nikto nechápe lepšie než my. Ešte však neprišiel čas na rozprávanie príbehu toho meista. Meno toho miesta nevyslovujeme, lebo smútok za ním ešte stále neodišiel z našich sŕdc a v ľudskej reči na to neexistuje slovo.
Po odchode z môjho prvého domova sme si hľadali nové miesto na prebývanie. Tak sme stvorili Zem. Dali sme jej vlastnú históriu, ako keby existovala už milióny rokov. Nikdy tam ale nežili nijaké dinosaury a to ani nehovorím o Darwinovej teórii alebo o teórii Big Bangu, no ľudia musia mať pocit, že vedia, že rozumejú a my ich opravovať nebudeme. Vďaka vede a všetkým nezmyselným teóriám sme pre ľudí len postavy z legiend a mýtických príbehov. Nie vždy to však boli iba legendy. Tie veci sa naozaj stali. Príbehy ako Atlantída, kráľ Artuš a Excalibur, či rozprávky o čarodejniciach alebo drakoch a iných mýtických stvoreniach boli aj sú skutočné. Dnešný človek si ale povedal, že je to len výmysel, že sa to nemohlo nikdy stať. Ľudia si veci zjednodušili na svet matematiky a fyzikálnych zákonov, lebo mágia je nad ich chápanie.
No my sme stále tu. Pamätáme si veľa a nezabúdame. Musíme sa však skrývať a robiť naše poslanie tajne, no nám to nevadí. Musíme sa skrývať a skryté aj zostať. Ale niekedy sa nájde človek, ktorý vidí viac ako ostatní. Vtedy nám hrozí odhalenie a musíme použiť to najtajnejšie kúzlo. No čo ak sa raz jedna z nás rozhodne ho nepoužiť, lebo nad ňou zvíťazí sila silnejšia ako všetko na svete. A toto je príbeh, ktorý vám chcem porozprávať. Je to môj príbeh. Je to príbeh o Arwien.