ako ja viem vždy obabrať... na vlastných slovách

Zobudila som na sa krik mojej mamy. -ty ešte nevstávaš? Už je šesť a máš predsa povinnosti...-hej, hej, už som hore, odvetila som.

„No zbohom to bude ďalší z tých perfektných prázdninových dni. Načo vôbec existujú prázdniny.. keď rodičia zdierajú svoje deti hneď tak skoro ráno?“ Uvažovala som

Horko ťažko som rozlepila svoje oťažené viečka, ešte zasnené. Prvý krát od začatia prázdnin som začala pochybovať či som urobila dobre, že som si vybavila brigádu (čo je dosť skoro, keď si pomyslím, že dnes sa začal 2 prázdninový deň) neviem či by som sa tým mala chválit ale prvý deň v robote bol na nič a ja sa obávam, že tie ostatne budú podobne.

Byť kamelotom nie je žiadna sranda, a najme vtedy nie keď sa neradi prechádzate po meste v červenom tričku a vykrikujete po ľuďoch „ kúpte si noviny.. dnes sa dočítate“ .... bla-blabla... neviem ale ja na to asi nemám povahu, síce o tom by sa dalo polemizovať, či ma niekto na niečo povahu.

Proste vyteperila som sa z postele a moje prvé kroky viedli do kúpeľne, pustila som vodu a dúfala som, že mam aspoň trocha preberie. Ráno som jednoducho poleno, s tým nikto nič nenarobí, ani ja, aj keby som ako chcela. Obliekla som sa a šla som sa naraňajkovať.

o hodinu som už čakala pod stánkom na svoj prídel novín. „brr na to, že je leto je poriadne chladno“ pomyslela som si. Všade sa ešte rozliehala hmla. Všetky lavičky boli posiate rosou. V meste nebolo veľa ľudí, len zopár zblúdilcov, čo sa aj cez prázdniny náhlili do práce. inokedy by som sa tým ani nezaoberala, dnes som ich však ľutovala. Človek vie byť poriadne solidárny, keď sa raz ocitne v cudzej koži.... konečne som zbadala dodávku novín, bolo dosť chladno a ja som bola len s krátkom tričku, uvedomujem si že to mohlo vyzerať komicky , ale poskakovala som tam ako by som stála na žeravom uhlí, ale čo by ste robili vy na mojom mieste? Predávala som už asi hodinu ale vôbec mi to nešlo. Ľudia boli dnes akýsi neprívetiví (o drzosti sa radšej ani baviť nebudem, ja keď nemám náladu... no pomlčím). Možno som ich negovala svojou dokonalou náladou, ktorá pretrvávala z rána. Napadlo mi ,že by som mohla zavolať sestre. Ona Má niečo do seba . Určite by všetky noviny predala za pol hodinu. A vôbec sama mi povedala, že ak sa mi nebude dariť tak jej mam zavolať, keď sa bude nudiť, tak príde. Dúfam, že sa bude nudiť.

Netrvalo ani hodinu, bola pri mne ako na koni. Hodila som jej noviny na ruky otočila sa a odišla . Bolo mi trocha divne, mala som zlý pocit z toho, čo som urobila. Ale , čo už sama sa ponúkla... odľahlo mi že tam nemusím stáť ja ale prišlo mi jej ľúto stála tam tak sama. Taká opustená...spomenula som si na rozprávku dievčatko so zápalkami skoro mi z očí vyhŕkli slzy( keď ona je taká dobrá)... ešte raz som sa na ňu pozrela a vykročila som smerom domov. Pomyslela som si aká som zmija ale hneď mi bolo lepšie. Skoro som narazila do mestskej fontány . ak to vydrží dám jej celú svoju výplatu. Pomyslela som si... vydržala to a ja som musela splniť to , čo som si sľúbila.