Jéstrdej

Po večeri:

Pepo: Poj, ideme na vínko.

Ja:  Hmmm, nie... Už je deväť....

Pepo:  Jožoooo, noc je ešte mladá.

V podniku:

Čašníčka ( mladá pohľadná žabka ) : Čo si dáte páni?

Pepo:    Ééé,  absint poprosím, slečna.

Čašníčka:  Hmm, a koľko?

Pepo: Doneste sem celú fľašu.

Čašníčka: A to naozaj?

Pepo: Naozaj.

Ja (pošepky ):  A víno?

Pepo: Vidíš, bol by som  zabudol, slečna, môžem poprosiť ešte fľašu nejakého dobrého vínka?

Čašníčka: Máte na mysli niečo konkrétne?

Pepo: Výber neháme na vás. ( J )

O minútu:

Ja: No, ale Kolomane, ja zajtra idem do roboty.

Pepo: Aj ja.

Ja: A máme niečo, čím budeme brzdiť ten absint?

Pepo: Víno.

Ja: Fajn, daj sem tu fľašu... Aha, to má až 82 % ?

Pepo: Ukáž. A hej, veru, to bude dáky špeciálny, tento som ešte nemal. No, neotáľajme, nalej!

O päť minút:

Ja: Kolino, poviem ti, že to víno po absinte je vážne brzda, akoby som pil džús...

Pepo: Čo?

Ja: Že to víno je vážne BRZDA!

Pepo: Jáj, som nepočul, aha ide tá mladučká...

Ja: Nepoznáme ju?

Pepo: Ti švitorí? Veď ma dvadsať, odkiaľ by sme ju poznali.

Ja: Neviem.

O dvadsať minút:

Pepo: ... a potom som mu to strekol rovno do očí.

Ja: A čo?

Pepo: Ten herbicíd, veď piaty raz ti to opakujem Jóži...

Ja: Jáj, ja som myslel, že hovoríme o starom Hunákovi.

Pepo: O tom sme hovorili pred desiatimi minútami. Ty aj tebe sa ťažko zaostruje?

Ja: Nie, normálne. Ale počujem voláko blbo, je tu hluk.

( v podniku nikto nebol J )

O štyridsať minút:

Ja + Pepo: Áááá, vysoký jalovec, vysoký jako já, preskoč ho šuhajkooooo...

Barman: Páni, môžem poprosiť kľud? Rád by som počul ten televízor.

Ja: No pozri na toho chlapca, jaký je orazený!

Pepo: Jožo buď ticho, ja mu poviem.

Áno, už budeme potichšie. Tuto kamrát je trochu...

Ja: Ja nie som opitý!

Pepo: Ani ja!

O päťdesiat minút:

Čašníčka: Páni, prinesiem ešte niečo?

Ja: Ešte jeden...

Pepo: Už nič, ďakujeme.

Ja: Slečna, máte dnes večer čas? Čo robíte po šichte?

Čašníčka: Hehe, no o desať minút zatvárame a potom idem domov...

Pepo: Nepočúvajte ho, je natrundžený.

Ja: Nie som. To ty, šak už ani poriadne nevidíš.

Pepo: Som na tom lepšie ako ty!

Ja: Poviem ti jako Mečiar včera znásilnil...

Pepo: To nemohol byť on.

Ja: Bol.

Pepo: Nevieš, čo vyprávaš ty! Šak si kompletne toto, mimo.

O hodinu:

Ja: Pepo, nespi! Už zatvárajú.

Čašníčka: Ale ste si dali, hehe,...

Ja: Ale no! Pomôžte mi s ním pred dvere.

Čašníčka: Ale profesor, sám neprejdete ani dva kroky, kam chcete ísť.

Ja: Profesor?

Čašníčka: A nie ste? Ste ma učili pred piatimi rokmi na gympli nemčinu, vy si ma nepamätáte? Ja som Aďa. Aďa Kubíšková. Vezmem vás oboch autom, len mi musíte povedať, kde bývate.

Ja: Počkaj, zavolám žene, ona mi povie.

Ráno v práci:

Žiaci: Pán profesor, ste nejaký unavený? Čo ste robil v noci?

...smiech....

Ja: Nesmejte sa tak hlasno, prosím, a nechajte ma spomenúť si, čo som robil v noci.