1 / 3 / toč sa /

  Včera mi niekto povedal, že som nudná. Potom som si uvarila špagety a šla spať. Na chodidlá  sa mi nalepili stružlinky syra, zaniesla som si ich do postele a vyspala sa s nimi. Hlboko.

  Dnes som sa zobudila s mdlou náladou, vypila kávu, obliekla sa ako "hopsalka" na začiatku deväťdesiatych rokov, zatrela kruhy pod očami  po hlbokej noci so syrom v posteli, zabuchla dvere na dome, na tretíkrát naštartovala auto a vycúvala na hlavný ťah smerom do mesta, kde som minulý týždeň smädno pozorovala sestru a muža pri omáľaní kabinetných vín po troch ústredných miestach jazyka.

  Zaparkovala som na námestí, Hneď oproti vchodu. O pol desiatej som vošla do toho luxusného šenku a objednala sedmičku Alibernetu, štyri sendviče so šunkou, zapálila si cigaretu a pozorovala prázdne stoly. O tri- štvrte na desať som už nebola sama. Prisadol si ku mne muž okolo päťdesiatky s veľkým psom. Po zemi sa mu vliekli plátené nohavice a pes mu ich v jednom kuse oňuchával. Objednal si to isté ako ja. A k tomu ešte krabicu so šachovými figúrkami. Nehovoril nič. Vlasy mal vzadu stiahnuté do gumičky a veľmi vysoké čelo, možno plešina. Na ľavej ruke mal obrúčku a cigarety fajčil v ebenovej špičke. Nemal zbytočné pohyby a pozeral priamo. Pes bol pokojný. Relatívne čistý.

  Keď vypil prvé dve deci vína rozložil figúrky na čierno-biele štvorce na stole. Nedal mi na výber. Na mojej strane stáli biele. Pes sa pomrvil, kýchol a muž urobil prvý výraznejší pohyb, čiernym pešiakom. Bola som sklamaná z posedenia pri vínku. Pripadala som si v tých mramorových červeno-žlto-fialovo-modrých šatách bezmocná, bezmocnejšia ako ten pes pod stolom. Nechcela som hrať šach. Nechcela som tu sedieť s týmto mužom a psom a dýchať ich pachy.

  Vypila som druhé dve deci vína, a mierne sa mi krútila hlava. Mala som rozohratú hru, do ktorej som sa stúpajúcou hladinou alkoholu zahĺbila. A začínala som byť spokojná. Zazvonil mi telefón. Ešte v taške som ho vypla. Krčma bola stále prázdna. Začínala som už byť hladná. Pri prvej partii, ktorá skončila hlúpym patom som dopila svoju sedemdecku. Objednala som si rebierko s kapustou a knedľou. A ešte stále neprehodila so spolusediacim ani slovo. Objednal si to isté. Takisto dopil svoju fľašu.

  Vtedy som si všimla na predlaktí tetovanie. Náznak veľkého obrázku. Bez opýtania som mu vytiahla rukáv, aby som si to lepšie obzrela. Pozrel na mňa, znovu priamo, nič nepovedal a luskol prstami na čašníka. Doniesol ďalšie dve fľaše Alibernetu. Potom môj spolusediaci vstal pripol bernardínovi obojok a vytiahol ho spod stola. Takisto vytiahol spoza stola aj mňa a o pol tretej poobede sme opustili šenk.

   Vonku svietilo slnko. A víno sa mi ešte viac rozkladalo v tele. Sadla som si na lavičku. A začala uvažovať, kde dnes asi skončím. Typické pripité utekajúce myšlienky. Ale niekde v podvedomí som tušila, že muž s ktorým som hrala dnes šach, muž ktorý pred pár sekundami zmizol kdesi v uličke, ten muž bude ešte dnes dôležitá postava v spleti náhod ktoré sa udejú.