Čo som sa naučil z filmov (časť druhá)

Čo som sa naučil z Argentínskych telenoviel

Argentínčania sa delia na dobrých a zlých. Neexistuje nikto medzi tým.

Intrigy sú bežnou súčasťou života zlých postáv. Dalo by sa povedať že by bez nich nemohli dýchať.

Dobré postavy sú úplne bezmocné voči tým zlým. Jedinou ich zbraňou je láska a dobrota.

Argentínčania si zvyčajne stoja na kábli, pretože nikdy nepostrehnú lesť, klamstvo a zavádzanie zlých postáv.

Keď je bohatý, mladý(a mimochodom krásny) majiteľ obrovskej haciendy zaľúbený do chudobnej dievčiny(tzv. popolušky) buď ju vezme na svoju haciendu, alebo je kvôli nej ochotný vzdať sa celého svojho majetku. To sa samozrejme nikdy nestane, takmer vždy sa vyplní prvá možnosť.

Okolo hlavných postáv sa pohybujú minimálne dvaja imbecili, ktorí sú pôvodcami rôznych komických scén.

Minimálne jedna hlavná postava je hlboko veriaca a kľačí pred oltárom alebo sochou Panny Márie aspoň každú druhú časť. Nábožnosť ju však veľmi rýchlo opustí keď sa má s niekým vyspať.

Na haciende je veľmi málo roboty. Prakticky sa tam stačí iba pofľakovať okolo budovy a jazdiť na koňoch. Dôkazom toho je, že postavy majú čas na hlbokomyseľné rozhovory, sú vždy čisté akoby sa práve okúpali, takmer vôbec sa nepotia(kým to nie sú polonahí muži) majú čas intrigovať a vymýšľať si podobné kratochvíle.

Aspoň raz sa všetkých n-častí nejakú ženu niekto znásilní, niektorá z postáv umrie na hroznú, nevyliečiteľnú chorobu alebo umrie pri nejakom nešťastí. Zvyčajne je to kladná postava, ale občas aj motyka vystrelí.

Všetky Argentínčanky sú krásne, samozrejme okrem tých starých a škaredých fúrií.

Všetci Argentínčania sú pekní a urastení, samozrejme okrem tých starigáňov naokolo.

Každé vidiecke dievča ktoré príde do mesta je sprosté, ak to nie je hlavná postava. Tá je naopak inteligentnejšia ako všetci obyvatelia mesta dohromady.

Jedna z postáv otehotnie, ale potratí.

Jedna z postáv otehotnie, ale nepotratí.

Veľmi citlivé ženy obyčajne strácajú schopnosť čítať skutočné pocity iných práve vtedy, keď sa tí iní snažia svoje pocity zakryť. A to aj napriek tomu, že im to ide skutočne mizerne.

Argentínčania nemajú na práci nič iné, iba sa rozprávať svojich aférach, zážitkoch a pocitoch.

Láska najlepšie prekvitá na haciende(ach, kiež tak jednu mať)

Láska aj najlepšie zaniká na haciende.

Pri sexe sa vždy niečo stane s osvetlením presne vo chvíli, keď sa postavy vyzliekajú. Keď už sú oblečené, alebo minimálne zakryté „po tom“, osvetlenie sa zapáli, aj keď je už vlastne tma.

Argentínčan po sexe nezaspí ale jemne ešte ženu hladí a šepká jej niečo pekné do uška. Zvyčajne ale tento čas využíva na hlbokomyseľné rozhovory o budúcnosti a momentálnej situácií.

Niektoré matky sú v Argentíne skutočné harpye, ktoré sa snažia odrasteným synom strpčovať život čo možno najviac.

Syn napriek tomu svoju matku miluje a ctí a aj keď má občas chuť umlátiť ju niečím tupým, bezhranične ju poslúcha, veď už je dospelý a môže si robiť čo chce.

Nielen Slováci pijú ako dúhy.

Nikdy nehovor nikdy tu neplatí. Slovíčko nikdy sa používa minimálne raz v každej časti, porušuje sa ale až v každej tretej.

V poslednej časti sa všetko vždy dá do úplného poriadku. Nazýva sa to Happy End.

PS: Láska všetko prekoná, to je snáď jediná pravdivá vec v týchto „seriáloch“