Zaspatá dedina

     Fero sedel pod kravou, kukal na jej vemeno a sťažoval sa jej:

"Keby si vedela, Cilka, tá moja stará je chudá ako trieska, keby tak mala trocha tvojej bacuľatosti, mäkkosti a prítulnosti sedel by som večer pri nej."

Potiahol zopárkrát vemeno, mlieko cícerkom tieklo do vedra a Fero sa šťastne hlavou opieral  o brucho kravy.

" Len po mne vrieska, tá moja ježibaba... Už som sa jej aj spýtal: Si ty moja žena, Žofa, či si dajaká bosorka?  Zasmiala sa, vraj je bosorka."

Mlieka už bolo plné vedro, ale Fero len miagal vemeno Cilke ako v extáze, nezbadal, že jeho žena Žofa  prišla do maštale.

" A či si ty slepý, či čo, somár jeden, mlieko mu tečie pomimo, toto svet nevidel akého kujona to mám za muža!"

Žofu chytil amok. Jedovatá vytrhla Ferovi vedro spomedzi kolien, sotila chudáka zo stolčeka do maštalnej slamy , do stolčeka nezabudla kopnúť a vyletela z maštale ako fúria.

"Žrať ti nedám, debil  jeden hlúpy, mlieko po maštali rozlieva... "

Takto manželka zúrila, hoci jej muž krave vykydal, čistou slamou podstlal a podojil ju,ba aj nakŕmil, hoci mu tá jeho koťuha ponadávala tak, že bolo počuť do tretích susedov.

" A kdeže si Fero?, vykrikovala na dvore večer , keď sa nemela v posteli pri kom zohriať. Fero sedel pri svojej Cilke, kefoval jej srsť a hladel do jej kravských očí. Ako víchor roztvorila gazdiná Žofa dvere a začal jej pravidelný amok:

"Somár jeden sprostý s kravou sa tu rozpráva, hádam si aj ľahne ku nej..."