SMUTNA ROZPRAVKA

Vždy keď prišla, všetci boli šťastní! Nebola to žiadna pretvárka, ani nastrojené pohľady , úsmevy a názory. Jej osobnosť bola prostá a jedinečná zároveň. Mala rada mladých , starých ,zdravých aj chorých, bohatých aj chudobných . Medzi ľuďmi žiarila ako hviezda na nebi a nikdy nedala najavo povrchnosť ,či povýšenosť.

Jej najväčším snom bolo ,aby ľudia neumierali , žili večne až naveky vekov. A keďže bola veľmi múdra , zaumienila si , že vynájde tekutinu, ktorá by vyplnila jej najtajnešie želanie. Pracovala týždeň, mesiac, rok, dva roky...... A stále nevychádzala z laboratória.

Až po 15 tich rokoch vyšla z laboratória ,mysliac, že zachráni celú Zem. Avšak, kým ona vymýšľala čo je nemožné , všetka jej rodina umrela. Nevedela čo sa s nimi stalo ,prečo ju opustili , pretože to už nebola tá hviezda na nebi ako ju všetci poznali, ale stala s nej úzkoprsá ,namyslená žena , ktorá si myslela , že pomôže svetu , ale stal sa opak , ona si ublížila .

Už nikdy neprišla medzi ľudí .Nikdy sme už nepočuli jej smiech, nevideli sme okolo nej svietiť žiaru.

A tak zomrela sama, bez rodiny ,bez priateľov.