Láska

LÁSKA

Taká krásna a zároveň taká zraňujúca. Nepochopiteľná, no všetkým tak jasná. Bola tu skôr ako my, no nikto nevie odkiaľ prišla. LÁSKA. Také na pohľad obyčajné slovo. No pre tých, čo ju prežívajú je to slovo krásne, dokonalé, milé, stvorené pre nich – tak ako ich milovaná osoba. Na láske je najkrajšie to, že ju nikto nedokáže vysvetliť, ale predsa ju každý tak nádherne chápe. Nesmrteľný cit, ktorý však dokáže zabíjať.

Slovo láska sa však dnes používa v akejkoľvek situácii. Ľudia ho bez rozmýšľania povedia bez toho, aby sa zamysleli nad jeho hlbokým významom. Vtedy toto slovo stráca svoj pôvodný význam. Preto by sme si mali dávať pozor, komu povieme: „Milujem Ťa.“

Definícia slova láska asi neexistuje. Každý ju chápe po svojom, no stále je to tak krásne. Zaľúbenému človeku zaplní srdce šťastím, radosťou a pocitom, že má niekoho, kto naňho celý deň myslí rovnako ako on naňho. Že má niekoho, kto ho miluje celým srdcom, kto o ňom po nociach sníva a teší sa na každú spoločnú chvíľu. Zaľúbenému stačí pozrieť sa na milovanú osobu a je v siedmom nebi. Jediný pohľad v ňom vzbudí radosť.

Láska nás mení. Stávame sa šťastnejšími, rozdávame úsmevy na všetky strany. Túžime po tom, aby bol celý svet taký.

„Láska je vysoká veža a ty si k nej môj kľúč.“ Bez tohto „kľúča“ ju nezažijeme, tak ako bez milovanej osoby. Láska spája dve srdcia, ktoré k sebe našli spoločnú cestu, ktoré túžia byť pri sebe, čo najviac, čo najbližšie. Chcú spolu prežiť to dobré i to horšie. Chcú poznať tlkot srdca milovanej osoby. Túžia si pomáhať a byť si navzájom oporou. Chcú zdieľať život toho druhého s ním, tešiť sa z jeho úspechou a byť mu pomocou pri jeho neúspechoch. Zamilovaní nepotrebujú tisíce slov, stačí im úprimný pohľad do očí, stačí im ak sa držia za ruky, ticho, bez slov. Na svete je vyše šešť miliárd ľudí, ale len jeden z nich tvoj svet naplní, naplní láskou a tvoj život dostáva zmysel. V láske nevidno žiadne chyby. Ak miluješ, nezbadáš zlé vlastnosti tvojej lásky. Pre teba je tá osoba dokonalá, vie všetko. Aj keď spraví chybu, skôr odpustíš, lebo miluješ.

Avšak stačí jediný prešľap a všetko sa zmení. Všetko to krásne a dokonalé zmiznem, zomrie, zanikne. Lásku nahradí bolesť, smútok, žiaľ a utrpenie. Niekedy sa z tohto prenádherného citu zrodí až nenávisť. Tak protikladné, no stále blízke city. Spája ich to, čo ich aj rozdeľuje – človek, ktorý ich dokáže tak intenzívne prežívať. Človek bez lásky je ako telo bez duše. Chladné, utrápené, neschopné radosti a šťastia. Pre nešťastného človeka akoby umrel celý svet. Pretože jeho svet tvorila jedna jediná osoba. Keď niet tejto osoby, niet ani lásky. Niet ničoho, čo by ju nahradilo, pretože je jedinečná. Jedinečný cit pre jedinečného človeka. Bez nej sme stratený. Človek si nedokáže pomôcť, stráca rytmus svojho života, všetko je naruby. Len sám vo vnútri trpí a narieka. Všetko okolo neho mu ju pripomína. Túži, aby sa mu láska vrátila alebo aby stratil pamäť a zabudol na všetko to krásne i to zlé.

Na lásku treba dvoch. Dvoch ľudí, muža a ženu, ktorým žiari v očiach iskierka lásky. Spája ich niečo, čo spolu prežili, na čo radi spomínajú, z čoho sa obaja tešia. Každému z nás je už niekto súdený. Je len otázkou času, kedy sa ich cesty stretnú, kde sa stretnú a ako im Boh určil spoločný osud.Či sú si súdení alebo či ešte musia počkať na svoju pravú lásku. Pretože človek prežije veľa bolestí a sklamaní, kým sa k tej pravej láske dostane. Ale potom to už stojí za to. Prežíva všetko to, na čo čakal tak dlho, kvôli čomu sa toľko trápi.

Raz mi ktosi napisal toto: „Miluješ, keď na neho stále myslíš, keď o ňom stále snívaš a stále si ho predstavuješ, keď ti stále chýba a čakáš na spoločné chvíle, keď ti je s ním krásne, keď je v tvojich očiach dokonalý, keď mu veríš a keď prejde tebou krásny pocit, keď ste spolu...“ Ten človek to úžasne vystihol. Milovať znamená žiť pre toho druhého. Žiť kvôli nemu. Byť jedným telom, jednou dušou. Z lásky čerpáme energiu potrebnú pre život. Pre niekoho to môže byť droga, ktorú keď nedostane umiera. Nevie už život prežívať naplno, pretože ho nemá kvôli komu žiť. Takýto ľudia sa trápia nad tým, že keď vstúpi do ich života iný človek, bude to znova zlé. Ale mali by to skúsiť, pretože možno je to ich pravá láska. Pravá láska si počká, kým ju objavíme.

„Láska je mocnejšia ako smrť.“ Láska dokáže oživiť smutné, zlomené srdce, ale dokáže tiež srdce človeka zabiť a zraniť. Zraniť natoľko, že človek stráca všetko. Preto by sme si mali lásku vážiť, kým ju máme a nikomu neubližovať. Inak sami spoznáme, čo to znamená trpieť pre lásku.