Po stopách vlkov-25kapitola- Pozvania
http://citanie.madness.sk/view-23044.php
Bolo desiateho septembra a ja som ležala v posteli a uvažovala som nad tým, či sa človek môže zmeniť na ľad. Nie nezačalo mi šibať. Ale bola mi neskutočná zima. Ako mohla byť v septembri na začiatku septembra taká zima? Prečo otec nezakúril? Prečo som si nekúpila deky? Takéto filozofické otázky mi vírili hlavou a ja som bola zababušená pod perinou a skúšala som nezmrznúť. Snažila, som sa ani sa nepohnúť, aby sa mi pod perinu nedostala ani trocha zimy. Jemne som sa klepala a v duchu som si nadávala do tupých husí, lebo som si nekúpila žiadne deky, či perinu na vyše. Iste dole mama periny aj deky na vyše mala, ale to by znamenalo v tejto kose vstať a ísť si po ňu a to sa mi v žiadnom prípade nepáčilo. Je zima ja nevstanem. Ale za chvíľu mi začali drkotať aj zuby. Asi budem musieť vstať. Zaoberala som sa touto nepeknou a pochmúrnou myšlienkou, keď som započula ako sa otvorili dvere do Chrisovej izby. Kam ten ide o tomto čase? Ledva ma táto myšlienka napadla a ja som zacítila ako na mňa dopadla ďalšia perina. Zachvela som sa a pozrela som hore. Chris si sadol na moju posteľ a upravoval na mne vrchnú perinu tak, aby ma zakrývala celú.
,,Čo to vyvádzaš?" pozrela som na neho prekvapene a v duchu som hútala, ako to, že nezmrzne, keď má na sebe len tepláky a inak nič.
,,Je ti zima," skonštatoval, nepýtal sa. Všimla som si, že je to jeho perina ktorou ma prikryl.
,,A ty?" spýtala som sa primračene a nahla som sa k stolnej lampičke, aby som ju zapla. Musela som sa vystrčiť s pod periny a hneď mi nabehli zimomriavky. Otočila som ju do steny, aby vrhala len matné svetlo.
,,Mne nie je zima," odvetila Chris a ďalej uhládzal perinu, keď si bol istý, že som už úplne zakrytá odtiahol sa a usmial.
,,Musí ti byť zima," zadrkotala som zubami, lebo ja osobne som naozaj rozmýšľala či nemodrám.
,,Nie je nerob si starosti," odvetil ticho, vypol stolnú lampu a chcel z postele vstať. Ale ja som ho prudko chytila za ruku. Pozrel mi do tváre v nemej otázke.
,,Je zima," zamračila som sa. Neviem kde sa vo mne vzala tá odvaha, ale odtiahla som sa na posteli a pohľadom som mu naznačila, aby si ľahol na uvoľnené miesto vedľa mňa. Aby si ľahol ku mne. Chris zaváhal.
,,To nie je myslím dobrý nápad," aj cez tmu som videla ako sa zamračil, ako sa mu môj návrh vôbec nepozdáva.
,,Ja len, že je zima," sklopila som pohľad do perín, keď som slová šeptala. Počula som jeho povzdych a sledovala, ako si ľahol. Oboch nás zakryl. Cítila som ako položil ruku na môj chrbát a pritlačil ma k sebe. Naše nohy sa preplietli. Môj žalúdok sa nervózne zachvel. Moje srdce vynechalo dva údery a potom sa mi rozbehlo ako divé. Položila som dlane na jeho nahú hruď. Zasykol a mykol sa.
,,Prepáč," prudko som ruky odtiahla a uvažovala, čo som spravila, veď som sa ho iba dotkla.
,,To nič," šepol trhane. ,,Si len ako ľad," dokončil a ešte viac sa ku mne pritisol. Vrátila som dlane na jeho hruď. Teraz sa už nemykol, videla som, ako sa zachvel, ale neodtiahol sa. Jeho pokožka bola hladná a príjemne teplá. Jemu vážne nemohla byť zima, keď mal takto teplú pokožku. Moje dlane beztrestne odpočívali na jeho hrudi a on si ma úplne vtiahol do náruče. Mala som pery len kúsok od jeho krk. Jeho ruky boli na mojom chrbte a cítila som ako mi po ňom prechádza, aby ma viac zahrial. Moja zmysli sa úplne zbláznili. Vnímala som ho každou čiastočkou svojho tela. Každou sebemenšiou bunkou. Príjemná vôňa jeho kože ma otupovala. Jeho dych v mojich vlasoch bol opojný. Smieť sa ho dotýkať bol raj.
,,Ako to, že tebe nie je zima?" spýtala som sa, aby som sa trochu rozptýlila a snažila som sa ovládnuť ešte stále drkotajúce zuby, aj keď zimu už nahradzovalo príjemné teplo.
,,Mne zima nebýva," povedal jemne, ale jeho hlas stále zostával tajomne temný. Chráni ma temný anjel. Napadlo mi a musela som sa usmiať. Chráni ma aj pred niečím taký obyčajným ako je zima. Cítila som, že zima mi už skoro vôbec nie je. Za chvíľu mi bolo teplo a cítila som, ako ma premáha ospalosť. Zívla som. Cítila som ako si bradu oprel o moju hlavu. Bol tak blízko a ja som bola taká unavená. Cítila som pod prstami jeho hebkú kožu. Niekoľkokrát ma prepadlo nutkanie začať ho bozkávať na krk, ochutnať chuť tej jemnej pokožky. Pomaly som ale v jeho bezpečnom náručí zaspala.
,,Vstávaj," zobudil ma hlas archaniela. Nespokojne som sa vystrela na posteli. Bolo ráno a slnko už vstúpilo do izby. Chris musel odtiahnuť čierne závesy.
,,Prídeš neskoro," oznámil mi a vošiel do svojej izby. Žeby sa mi včerajšia noc iba snívala? Napadlo ma, lebo som si až príliš živo vybavovala ten vnútorný nepokoj, keď bol pri mne tak blízko. Zívla som a natiahla som sa na posteli, pričom som zo seba jemne skopla perinu. Nesnívalo sa mi to! Toto vedomie ma potešilo možno viac ako by malo. Skopla som zo sebe totiž nie len svoju perinu, ale aj perinu Chrisa. Zase som si periny k sebe pritiahla a vdýchla ich vôňu. Áno cítila som svoj šampón, ale cítila som aj jeho vôňu, tak nádherne opojnú. Bol tu.
,,Destiny!" zaznel mamin krik zdola.
,,Veď hej," zamrmlala som nespokojne a vstala.
,,Takže tri krát po dvadsať brušákov, to isté kliky," zaznel hlas profesora telocviku a zatváril sa tak, že som vedela, že po tých klikoch budú nasledovať aj drepy. Pustili sme sa do plnenia úlohy a profesor vtedy odišiel do ďalšej miestnosti posilovne, aby buzeroval baby, ktoré mali zdvíhať činky. Ako náhle odišiel každá z nás si ľahla. ,,Robíte to pre seba nie pre mňa," počuli sme ako vyhlásil babám v druhej miestnosti.
,,Určite, nie som ochotná kvôli postave takto drieť," odvrkla som a Allegre vedľa mňa sa zasmiala.
,,Ty si ťapa," vyhlásila zase Exagerar.
,,No a nie," odvrkla som. ,,To radšej pôjdem s Larissou korčuľovať, ako predvádzať tu brušáky a kliky a naviac z klikov ma bolia kolená."
,,Neulievaj sa," uškrnul sa na mňa Chris, ktorý došiel z vedľajšej miestnosti, keď bol profesor, tam si sadol do kúta, kým sa tam nadrapovala s činkami naša skupinka, ale keďže sme sa premiestnili prešiel sem. Najprv nejavil záujem sa presunúť, ale teraz to konečne urobil.
,,Rob si kliky a brušáky sám," odvrkla som mu.
,,Že ja na vás zavolám profesora," prezrel pohľadom všetky baby na dlhej žinenke pod rebrinami. Žiadna z nás totiž necvičila, len sme ležali. Baby z mojej triedy, telesnú sme totiž mali ešte z jednou triedou, tú triedu som rada nemala bola to banda husí v ich triede nebol ani jeden chalan a oni boli pritom fifleny, na neho pozreli nepekne, lebo už sa naučili, že Chris je mimo nich, ale banda husičiek sa na neho začala krásne usmievať.
,,To by si nám neurobil," usmiala sa na neho jedna z husičiek. ,,Že nie?" myslela si, že Chris odpovie nejakou krásnučkou a milučkou poznámkou, niečo ako, ,,samozrejme že vám nie krásky a hlavne tebe nie," ale to sa prerátala. Chris sa zákerne usmiala a vošiel do druhej miestnosti.
,,Pán profesor...," začal Chris a zbytok vety zanikol. Vedela som, že zbytok mu už len šepol a ja som začala rýchlo cvičiť, tak isto aj baby z mojej triedy, ale husičky nie. Za chvíľu však profesor vtrhol do miestnosti.
,,Chcete ešte plus behať v daždi okolo ihriska," zahrmel, keď vošiel. Chris za ním sa tváril víťazoslávne. ,,Dohliadni mi na nich, prosím ťa, nemôžem sledovať obe skupiny na raz," povedal profesor Chrisovi a keď mu Chris prikývol začala som v duchu na neho škaredo nadávať. Profesor zas odliezol vedľa a všetky baby zase padli na matrace nič nerobiac.
,,Pohyb, lebo pre neho pôjdem," sykol Chris nebezpečne a baby pochopili, že nežartuje, ešte dva razy sa s ním tie smelšie pokúsili flirtovať, ale temný pohľad bol príliš desivý a nebezpečný, aby to skúšali ďalej. Chris sa prechádzal popri nás a kontroloval.
,,Je nepríjemný, neznášam ho," sykla mi cez Exagarar, čiernovlasá mnou neznášaná Priggish.
,,Ale je to riadny jebač a tak mu to prejde," povedala Allegre a Exagerar s trhaným smiechom súhlasila. Ja som len pokrútila hlavou nad takým slovom, ale v podstate mala pravdu. Za chvíľu som už nevládala. Nenechám sa predsa šikanovať Chrisom. Ľahla som si na matrac a ostala ležať.
,,Cvičíme, Destiny," povedal Chris a zastavil sa nado mnou.
,,Ja mám dosť a hádam, že baby už tiež," odvrkla som. ,,Nebudeme cvičiť, keď už nevládzeme," po tomto mojom vyhlásení baby naozaj cvičiť prestali a začali si všímať mňa a Chrisa.
,,Mám zavolať profesora?" spýtal sa, skrížil ruky na prsiach a bezočivo na mňa pozrel.
,,Zavolaj a ja zavolám večer Mikovi a vážne si s ním pohorím," odvrkla som nepríjemne, bola som mu vďačná, že ma v noci zahrial, ale nebudem skákať ako on píska a nebude im robiť už z aj tak nepríjemne hodiny ešte nepríjemnejšiu.
,,Vieš sa vyhrážať len Mikom," pozrel na mňa naštvane, ale zároveň vyzývavo.
,,A ty len profesorom?" spýtala som sa rovnakú otázku. ,,Ty aj ja sme voči sebe bezmocný, keď nám za chrbtom nestojí nejaká osoba, ktorú musí ten druhý poslúchnuť. V tomto si nemáme čo vyčítať," hnevlivo som prižmúrila oči.
,,Keby niečo tak ste makali," odvetil Chris nepríjemne, baby preťal pohľadom a sadol si ďalej na lavičku, ktorá sa v malej miestnosti nachádzala.
,,Rada by som vedela ako vyzerá pod tým tričkom," povedala Allegre a čumela na Chrisa na lavičke.
,,Že, to aj ja," šepla je malá Rasfatata a obe sa potichu chichotali.
,,Vy ste hrozné," zvrčala som na nich a obe sa na mňa pozreli. ,,Je pravda, že stavaný je nádherne, ale ako ste už počas tých dní zistili vie byť k nevydržaniu."
,,Ty si ho videla?" spýtala sa ma nadšene vždy usmievavá, pekná Allegre.
,,Áno, spí vedľa mojej izby a spí polonahý samozrejme, že som ho už videla," odvetila som to tak, ako by to bolo predsa úplne jasné.
,,Jáááj nechceš nám ho odfotiť," uškrnula sa na mňa Allegre.
,,Ty sa máš," vzdychla zasa Rasfatata.
,,Myslíte, že to neviem," povedala som to tak, aby ma nepočuli.
Keď sme s babami napochodovali po telesnej do triedy potešilo ma, že Ted sedí v kruhu spoločne s chalanmi. Pretláčali sa a smiali.
,,Fuj, tu je smrad," zasťažovala sa Cecília. Tak túto babu som nezniesla. Mala skoro dva metre. Podľa môjho názoru, ani nebola veľmi pekná, ale to by samozrejme nevadilo, keby nemala hroznú povahu. Bola hrozne náladová, až tak že to bolo nepríjemné. Neznášala som ju najmä preto, lebo nech som jej čokoľvek povedala tak ona vyskočila s tým, ,,dobre, jasne len kľud," a to som jej len mohla oznámiť, že nemám navyše modré pero aby som jej požičal. Vážne neznesiteľná. Cecília bola najlepšia kamarátka Priggish.
,,To až keď ste vošli vy," odsekol Pavol, jeden zo štyroch, ktorých sme v triede mali. Tento Pavol sedel hneď za mnou, ale nikdy som sa s ním nijako extra nebavila. Ani jeho som príliš nezbožňovala. Vždy bol hrozne nepríjemný.
,,No dovoľ mi voniame," odsekla Allegre a s ňou sa Pavol rozhodne hádať nechcel.
Po tejto malej výmene názorov vošiel do triedy triedny.
,,Mlčte na chvíľu mám pre vás dobrú v správu," začal oznamovať a mi sme na neho všetci pozreli trochu v obave. Jeho dobré správy totiž bývali dobré len pre neho. Pre nás to boli vždy úlohy alebo povinnosti navyše. ,,Vzhľadom na to, že štátny sviatok padol tento rok na štvrtok. Riaditeľ sa rozhodol, že vám dá v piatok riaditeľské voľno."
,,Áno," potešila sa Allegre a aj ostatný dali najavo svoje nadšenie. A triedny vypochodoval z triedy. Super voľno. Musela som sa pousmiať.
Ležala som na posteli, keď mi zazvonil mobil. Zdvihla som ho z nočného stolíka, svietilo na ňom Mikovo meno.
,,Áno?" zdvihla som ho a nezaujato som si pretočila stránku v knihe o vlkoch.
,,Tak ma napadlo, že by som mal dostať právo na nejaký tvoj čas," oznámil mi otec formálne. ,,Bolo by to fér, mama ťa už má vyše štyroch týždňov."
,,Ale otec, vieš, že musím chodiť do školy, ale máš pravdu nejaký by si si mal nárokovať," usmiala som sa do telefónu a zmenila polohu na posteli. Už som neležala na bruchu, ale sedela som v tureckom sede. ,,Mám prísť na víkend?" spýtala som sa, lebo som tušila, že presne to bude po mne chcieť.
,,Nie," zamietol Mike a mňa to prekvapilo, ale on pokračoval. ,,Vlastne som ti chcel povedať, že mám chatu hore v Tatrách a keďže bude ten predĺžený víkend, čo keby sme si vyšli?"
,,Ted ti už stihol oznámiť, že máme štyri dni?" spýtala som sa pobavene. ,,Rada pôjdem. Presvedčím mamu."
,,Výborne budem sa tešiť a tak ma napadlo pozvi aj tú svoju kamarátku Larissu možno sa jeden deň bude môcť zo školy uliať. Naviac berieme aj Sama, tak by nemala chýbať," v jeho hlase som cítila hmatateľný smiech.
,,Kto každý vlastne ide," spýtala som sa len zo záujmu, lebo ma to v podstate nezaujímalo, aj keby išla Gardien s Marissou ja idem. Vstala som z postele a sadla si za počítač, lebo mi na ploche zablikala správa od Teda. Čo robíš? Ja sa dosť nudím.
,,No, ja, ty, Ted, Harper, Chris, Josh, Seth a Tom, Sam no a dúfam, že aj Larissa," vymenúval mi Mike. Volám s Mikom daj mi sekundu. Odpísala som naspäť, aby vedel, že sa mu za chvíľu budem venovať, len dovolám s otcom.
,,To dúfam aj ja, inak budem jediná baba medzi toľkými chlapmi," vzdychla som. Jasne, povedal ti o chate? Áno a povedala som, že idem.
,,Snáď nepočítaš k nám aj Teda," povedal Mike kyslo, ale mňa osobne prekvapilo, že mal nervy to povedať nenávidel, keď sa niekto vyjadril k Tedovej orientácii a on to teraz povedal tak úplne otvorene.
,,Tati," pokarhala som ho za tú poznámku, ale vlastne som sa musela pousmiať. ,,Keď už sme pri Tedovi, ako ste pokročili vo fakte, že je Ted gay? Ale asi nijak on by mi bol povedal, keby sa niečo zmenilo, že."
,,Vlastne už nemám chuť vyvrhnúť obed, keď ma napadne, že Ted by sa mohol...," otec to nedopovedal vedela som, že si to mám domyslieť. ,,Chápeš, takže je to lepšie stále sa mi tá predstava nepáči, ale už nemám chuť zvracať. Milujem Teda, je to môj syn," musela som sa uškrnúť a rozhodla som sa ho po trápiť. Ahoj, si tu? Tak toto bola zase správa od Larissi. Ted je, píšem si s ním. Oznamovala mi ďalej.
,,Takže už Ted môže rozmýšľať nad tým, že by ti predstavil svojho frajera?" spýtala som sa škodoradostne.
,,Destiny!" zahrmel nebezpečne otec. ,,Nepokúšaj ma, jediného chalana, ktorého nezabijem, keď sa objaví v mojom dome je tvoj frajer. Tedovho by som zabil." Volám s otcom za chvíľu sa ti budem venovať o Tedovi viem aj ja si s ním píšem. Odvetila som Larissi.
,,Ale to je diskriminácia," postavila som sa za Tedove práva z úškľabkom, ktorý on síce vidieť nemohol, ale bola som presvedčená, že o ňom vie.
,,Inak má naozaj Ted niekoho?" spýtal sa otec a ja som počula, že je opatrný. Myslel si, že mu neodpoviem a asi by som ani neodpovedala, ale rozhodla som, že rýchlo naťukám Tedovi správu a spýtam sa ho či mu môžem niečo naznačiť. Ted, otec sa pýta, či máš chalana. Môžem mu povedať, že hej, nech húta? Samozrejme, že mu nepoviem o koho ide. Destiny si tam?" spýtal sa Mike keďže som mu neodpovedala.
,,Prepáč odpisujem Larissi," zaklamala som. ,,Chceš vedieeeť či Teeed nieeekoho máám," preťahovala som akože zamyslene slová a v duchu poháňala Tedove ruky v písaní odpovede. Môžeš, nech má nad čím hútať.
,,Tati, že si to ty tak ti poviem, že Ted naozaj chlapca má a je to vážne fajn chalan," odpovedala som mu. ,,Ale odo mňa to ani náhodou nemáš," zahrala som, že Ted ani náhodou nevie, že som mu to povedala.
,,Vážne," otcov povzdych bol priam žalostný.
,,Tati, ty nechceš, aby bol Ted šťastný?" spýtala som sa karhavo. ,,Tvoj syn má toho chalana rád a náhodou je ten chalan aj pekný."
,,Ako sa volá?" spýtal sa Mike a ja som vedela, že ten nezáujem o to meno je predstieraný, keby meno vedel tak to s chlapcom nedopadne dobre a je úplne jedno, či ten chalan pre neho pracuje alebo nie.
,,Tak to ti nepoviem, Mike," povedala som temne. ,,Viem si predstaviť ako už spriadaš plány, aby si sa chudákovi chlapcovi pomstil," sykla som a počula som ako do mojej izby vošiel Chris, ale nezamieril do svojej izby miesto toho si sadol na stôl vedľa môjho počítača a pozeral na mňa ako telefonujem
,,Ja? Ale kde," zaprel Mike, ale ja som tú lož počula jasne.
,,Tati," zvrčala som sa znovu. ,,Nezapieraj, aj tak to máš márne ja ti meno neprezradím, už aj tak som povedala veľa len tým, že som pripustila, že Ted niekoho má," Chris na mňa nadvihol obočie a ja som ukázala na monitor. Chris rýchlo pohľadom prebehol správy medzi mnou a Tedom. Ešte telefonuješ? Žiadala si moju pozornosť opäť Larissa.
,,Takže ty mi to nepovieš?" uisťoval sa Mike, ale ja som už Mika skoro nevnímala, ale vnímala som chlapca, ktorý mi sedel skoro oproti a dôkladne ma študoval. Bol to len môj pocit, alebo mi jeho pohľad naozaj zablúdil do výstrihu?
,,Nepoviem a mala by som končiť. Spýtam sa Larissi, či ide s nami, píšem si s ňou a už si žiada moju pozornosť," povedala som mu, aby som ten rozhovor ukončila začínala som byť totiž čím ďalej tým nervóznejšia. On ma tým pohľadom naozaj vyzlieka. Chris naozaj prechádzal pohľadom po mojom tele už úplne bez hanby.
,,Dobre a oznám to aj Chrisovi," povedal otec. ,,Aj ja by som sa už mal venovať nejakým veciam tak ahoj."
,,Ahoj," odvetila som a položila som mobil vedľa počítača na pravo, lebo Chris zaberal miesto v ľavo.
,,Čo mi máš povedať?" spýtal sa a jeho temné oči sa zavŕtali hlboko do tých mojich modrých, jeho výraz bol zvláštny. Taký som u neho nevídala, nebol totiž neutrálny, ani bezočivý ani naštvaný, či škodoradostný. Ale bol zvodný?
,,Že ideme na predĺžený víkend na chatu do Tatier," oznámila som trochu otupene. Haló si ešte tam? Larissa mi poslala správu z naštvaným smailíkom, zvuk správy ma vystrašil a ja som odtrhla pohľad od Chrisovích očí a vymanila sa z jeho moci nado mnou. ,,Ideš aj ty," prehodila som a rozhodla som sa, že radšej od počítača pohľad nezdvihnem, aby ma zase neočaril a ja som neurobila nejakú blbosť.
Áno som a chcela som sa ťa na niečo spýtať. Napísala som Larissi. Počula som ako si Chris vzdychol a periférnym videním som videla, ako zoskočil zo stola.
Na chatu? J
Užasnuto som pozrela na správu.
Ako vieš? Vrátila som jej otázku. Žeby jej to už povedal Ted? Vtedy ma myklo, Chris totiž z izby neodišiel stál mi za chrbtom a teraz mi položil ruky na ramená a začal ma masírovať, ako vtedy v stajni. Srdce sa mi prirodzene najprv zastavilo a ani som nedýchala.
Po škole mi hovoril Sam a pred chvíľou mi písal Ted a obaja ma pozívali J Larissa mi hovorila, že ten cvok Sam ju automaticky čaká pred školou a vždy ju niekam pozve, každý boží deň, ale keď mu Larissa povedala, že teraz chce ísť domou tak ju odviezol a pozeral sa ako sa učí alebo upratuje a vždy bol smutný, keď ho poslala preč.
Tak v tom prípade ťa ja už pozívať nemusím, ale urobím to, aby to bolo kompletné. Dúfam, že ideš nechcem byť jediná baba medzi chalanmi. Prosíkala som Larissu a pritom som dúfala, že majú vety, ktoré jej posielam zmyslel, lebo môj rozum začal vynechávať pri Chrisovej masáži.
,,Čo to vyvádzaš?" vydýchla som. Ako otec reagoval na to že mám chalana? Správa od Teda. Chcel meno, myslím, že ho chcel zabiť. Odpísala som.
,,Si stuhnutá," šepol mi Chris do ucha a ja som slastne privrela oči.
,,Radšej to nerob," šepla som ale nemyslela som to vážne na to mi jeho dotyky boli až príliš príjemné.
,,Máš pravdu nemal by som," povedal mi do ucha zvodne a jeho ruky opustili môj krk. Nespokojne som zaskučala. ,,Buď dobrá," zasmial sa a odišiel do svojej izby.
,,Ten grázel," pretisla som ticho cez stisnuté zuby. Nič si mu nenaznačila, kto by to mohol byť dúfam? Zase správa od Teda.
Si sa zbláznil, nie som blbá. Odvrkla som a dúfala, že naštvaný smailík mu to dobre vysvetlí.
Ja prirodzene tvoje pozvanie prijímam a teším sa. Jeden deň sa zo školy ulejem, aj tak je to piatok a mi nebudeme nič také robiť.
Aj ja sa teším bude sranda, inak neuveríš, čo mi zase spravil Chris. No a ja som sa prirodzene podujala, jej povedať o tejto masáži o noci, keď Chris so mnou zostal v posteli už vedela a celú dobu sa na mňa zasvätene uškŕňala.
Sorry, ja viem, že by si to neurobila ja len pre istotu, či nemám utekať hľadať Josha a skúšať ho zachrániť pred rozzúreným vlkom J
Vtipné, inak vieš čo mi teraz Chris urobil. Napísala som a skopírovala som to isté čo už som raz napísala Larisse. Za chvíľu mi prišli dve rovnaké správy.
TO FAKT?
TO FAKT?
Mama nebola nadšená, keď som jej oznámila, že chcem predĺžený víkend tráviť s otcom a Terens pri tom naštvane udrel do stola.
,,Čo? My sa aj tak nikam nechystáme a ja mám trčať cez voľno doma?" spýtala som sa podráždená ich reakciu. ,,Otec ma chce vidieť a ja chcem ísť aj za strýkom a aj za bratom."
,,S bratom si každý deň," odvrkol Terens.
,,Dobre, dobre," vzdychla mama nakoniec. ,,Je pravda, že mi budeme asi v robote a tak by si bola zase v podstate celý víkend doma. Takže kľudne si choď s Mikom na chatu."
,,Ďakujem," povedala som a snažila som sa, aby to znelo, ako ďakujem a nebolo to sarkastické. Tieto hádky mi prišli totiž zbytočné a hlúpe. Nechcela som detinsky vyhlasovať, že ja som už osemnásť mala a tak mi nemajú čo rozkazovať, lebo som vedela, že to pravda nie je. Ako moji rodičia na to právo mali, ale niekedy som už naozaj mala chuť povedať, že ja si môžem kedykoľvek zbaliť kufre a odísť. Nielenže mám kam ísť ale mám aj peniaze na vlastné bývanie.
Zajtra mala byť streda a večer sme mali odchádzať. Tešila som sa, lebo som ešte netušila čo ma čaká na chate ako z rozprávky.