Po stopách vlkov-28kapitola-Tí, čo chodia nocou

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 18. júna 2009
http://citanie.madness.sk/view-23080.php

Zobudilo ma svetlo, ktoré mi neodbytne tlačilo na viečka a nútilo ma otvoriť oči. Uvedomila som si pod rukou hodvábnu kožu svojho osobného strážcu. Konečne som prinútila svoje viečka, aby sa zdvihli. Pohľad sa mi naskytol medzi stromy lesa. Vstala som z Chrisovho tela a obzrela sa. Slnko už bolo dosť vysoko.
 
,,Chris, tak Chris!" zatriasla som svojim osobným strážcom, ten konečne otvoril oči a unavene zívol. ,,Mám ťa budiť sladkým bozkom?" spýtala som sa s úsmevom ako nevinnosť sama. Chris ma preťal pohľadom.
 
,,Veľmi vtipné," odvrkol a posadil sa. ,,Au, do kelu," zaklial a zovrel si bok. Až pri Chrisovom výkriku mi došlo, že je zranený.
 
,,Si v poriadku," spýtala som sa úzkostlivo, chytila som ho za ruku a odtiahla ju od jeho rany. Včera som ranu nevidela, bola len krvavá, ale teraz, keď už zranenie neschovávala krv som videla ranu, akú som nikdy nevidela. Jej okraje boli strieborné a od strieborných okrajov sa ťahali ako žili strieborné kľukaté čiary a zasahovali do tela.
 
,,Zhoršuje sa to," povedal Chris a ledva sa postavil na nohy.
 
,,Zhoršuje? Čo tým myslíš, že sa to zhoršuje, už to predsa nekrváca," pozrela som na neho nanajvýš úzkostlivo.
 
,,Keď vlkodlaka porania striebrom, tak ho vlastne nakazia," povedal Chris.
,,Vidíš, tie strieborné čiary," prešiel si po nich rukou. ,,To je nákaza, začala sa šíriť do tela, to znamená, že sa jej veľa dostalo do krvi, postupuje pomaly, ale keď sa dostane až k srdcu, tak ma zabije. Dúfal som, že rana nie je taká veľká, aby ma nakazila."
 
,,Je proti tomu nejaký liek, že hej," pozrela som na neho vyplašene.
 
,,Liekov je veľa," potvrdil Chris. ,,Ja sa nebojím o svoj život. Ja sa bojím, že ťa nestihnem dostať k Mikovi skôr, ako úplne zoslabnem. Les ponúka výhodu upírom, lebo stromy vytvárajú tiene a v nich sa môžu oni pohybovať."
 
,,Ako dlho ešte potrvá, kým začneš slabnúť?" spýtala som sa a rýchlo som si zo zeme zdvihla veci a začala si ich obliekať. Chris nasledoval môj príklad, tiež si zobral svoje veci. Po noci pri ohni už boli úplne suché.
 
,,Už som začal," povedal a vydal sa proti prúdu rieky, rýchlo som ho nasledovala.
 
,,Nemôžeme byť od chaty tak ďaleko," povedala som viac sebe ako jemu. Ale Chris sa zasmial.
 
,,Sme asi jedenásť kilometrov od chaty a to do kopca, v takomto teréne," Chrisovu tvár zdobil neveselý úškľabok. ,,A k tomu," pozrel na oblohu. ,,To vyzerá na búrku. Tak dúfam, že sa búrok nebojíš," nešťastne na mňa pozrel a ja som preglgla.
 
,,Nebojím sa búrky, pokiaľ som v dome, ale vonku v lese, tak to je trochu iné," zvrčala som podráždene na Chrisa. Neviem prečo, lebo on za to vlastne nemohol. Ale čoby nie, mohol. Keby sa nebol pri ohni včera tak ofučal, nešla by som za ním a nás by nikdy tí blbí upíry nenapadli. ,,Takže tí čo nás napadli boli upíry," povedala som len tak do vetru.
 
,,Áno, prečo?" spýtal sa Chris, ale nedal mi možnosť odpovedať, lebo ďalej pokračoval. ,,Inak sa divým, že si s hrôzou neutiekla a ja som ťa nemusel hľadať po lese. Premenil som sa pred tebou na obrovského vlka. Zabil pred tebou, asi troch upírov a ty vyzeráš v pohode."
 
,,Bojím sa pavúkov, nie prerastených vlkov a ľudí s ostrými zubami na viac," odvetila som neprítomne a až príliš často som sa pozerala na nebo a na hladinu rieky, či už nezačalo pršať.
 
,,Pavúk ťa nezabije, aspoň určite nie taký, čo žije tu, ale upír bude mať potešenie z toho, že môže mučiť Mikovu dcéru," Chris na mňa pozrel ako na blázna.
 
,,Ako som už povedala, upírov sa nebojím. Ale čo majú upíry proti mne? Veď som neškodná, len preto, aby ublížili Mikovi, tak ma chcú zabiť? To je predsa blbosť, tým ho len viac vytočia, nie?" rozmýšľala som nad logikou upírov, lebo mi to nedávalo zmysel. Pochopila som, že Mike musí byť niečo ako alfa samec. Vlkodlačí kráľ, či niečo také.
 
,,To je pravda, tým by ho rozhodne vytočili, ale tu nejde o to ublížiť Mikovi, aj o Teda mali kedysi taký živý záujem. Ide o to, že oni sa boja," vysvetlil mi Chris. Teda aspoň si myslel, že mi to vysvetlil, lebo ja som tomu stále nerozumela.
 
,,Čoho sa boja?" položila som jednoduchú otázku a odhrnula bokom vetvu, ktorá mi bránila v postupe za Chrisom.
 
,,Boja sa teba," odvetil jednoducho a niežeby pokračoval, aby mi to vysvetlil, išiel si v pohode ďalej. Musela som prevrátiť oči, to mu nedošlo, že presne toto nechápem.
 
,,Ale prečo sa ma boja? Som len baba. Jediné s čím som nebezpečná, je futbalová lopta a to len pre okná susedov," povedala som akoby len tak mimochodom.
 
,,Vieš Des, oni sa boja, čo by sa s teba mohlo stať," začal Chris a zlomil vetvu pred sebou, ktorá mu zavadzala. ,,Mike je silný, ale jeho dieťa by mohlo po ňom prebrať vodcovstvo a mohlo by byť ešte silnejšie. Zo začiatku si mysleli, že by to mohol byť Ted, kto preberie vodcovstvo a Mike to vlastne aj čakal. Lebo vždy prvorodené dieťa kráľa alebo kráľovnej dedí vodcovstvo. Vtedy sme nevedeli, že Ted má aj staršiu sestru."
 
,,Takže ja by som mala teoreticky dediť?" spýtala som sa.
 
,,Vlastne sme o tom presvedčení, ide len o to, že nevieme kedy. Niečo z vlkodlaka máš totiž určite, jeho nesmrteľnosť. Ale ty už naveky môžeš zostať nesmrteľnou ženou, ani človek ani vlkodlak. To by sa stalo v prípade, že Mike by nikdy neumrel a bol by ako vodca spôsobilý, môže sa stať, že stará mágia luny ho nevymení, až kým nezomrie, čo nemusí nikdy, a Mike bude vládnuť. Takže ty zostaneš človekom, ktorý žije večne. Teda ak neumrieš pri niečo takom ako je autonehoda alebo ťa nezabijú upíry. Ešte sa môže stať, že Mike je posledný vodca z tohto rodu a nebude mať nasledovníka. Vtedy by sa s teba stal obyčajný vlkodlak, ako Ted a luna si urobí nového kráľa alebo kráľovnú z toho, koho uzná za vhodného. Bude nová línia rodu. Ale ja si myslím, že ty Mika skôr, či neskôr vystriedaš na jeho poste. Nemyslím si, že si ho prvá vlčica nechá," vysvetľoval mi Chris.
 
,,Takže ja by som vás mala raz viesť? No počkaj moment, chceš povedať, že mesiac si vyberá, kto bude vládnuť?" spýtala som sa pochybovačne.
 
,,Toto je na dlho, to ti teraz vysvetľovať nebudem, odvetil a dral sa ďalej do kopca a ja za ním.
 
,,Fajn a povieš mi aspoň niečo o upíroch?" spýtala som sa. ,,Keď ich raz mám teoreticky zabíjať? Hádam, že ich zabíjame, lebo zabíjajú ľudí. Sú zlí a my tí dobrí?"
 
,,V podstate," prikývol a pozrel mi ponad ramena do očí. Mala som pocit, že sa mu hovorí ťažko a stále sa ťažšie a ťažšie nadychoval. ,,Ale nie všetci upíry sú zlí. Vieš, aj upír je v podstate len stvorenie. Tak ako mi. Ide o to, ktorú cestu si vyberie. Ale už je málo takých, ktorí sa radia k tým dobrým. Väčšina sa živí krvou ľudí. Slnko ich páli, ale nezhoria na ňom ako v tých Béčkových filmoch. Cesnak, kríže, rakvy, kostoly a svätená voda sú len povery. Pri krížoch a svätenej vode je jasné prečo. Oni totiž nie sú potomkami diabla, ani jeho nástrojmi, aspoň teda o tom neviem. Prečo by proti nim boh niečo mal? Teda, ak nejaký je. Sú to tiež len stvorenia, ako my. Či ľudia alebo zvieratá. Sú silní, sú rýchli, sú dokonalí predátori, len mi sme dokonalejší. My sme vznikli len kvôli jednému účelu. Znižovať ich počty. Oni totiž boli najvyšší predátori, oni mali byť tí inteligentný a viesť ľudí, nemalo ich byť veľa, ale vybrali si zlú cestu, túžba po moci a sile ich zaslepila a začali sa chovať ako obyčajné zvery. Začali vraždiť a rozširovať sa ako mor. A tak sme boli stvorení my, aby oni úplne nevyhladili ľudskú rasu a pozemský život, lebo keby mi došla krv ľudí, vrhli by sa na zveri."
 
,,Ľudia si myslia, že im patrí svet, že sú najvyššie v potravinovom reťazci, a pritom to nie je pravda," musela som sa zasmiať nad ľudskou hlúposťou a naivitou. ,,Sú tu dva omnoho mocnejšia a silnejšie druhy."
 
,,Presne tak, je to až ironické," potvrdil mi Chris s neveselím smiechom a s ,,au" na záver. Znovu som na neho vystrašene pozrela a hrôza sa ma zmocnila najmä sekundu po jeho au, lebo sa zrútil na zem na všetky štyri a zovrel si rukou bok, pričom sa trhane nadychoval a krivil tvár bolesťou.
 
,,Radšej už nič nevrav, hej, môžeš chodiť," pomohla som mu zase na nohy, oprel sa o mňa a zranene mi pozrel do očí.
 
,,Naopak, musím hovoriť. Pýtaj sa, aby si zamestnala moju myseľ, telo to síce oslabuje, ale ver mi, že radšej nech ma skolí bezmoc, ako by mi mal jed pomiasť myseľ a ja by som ťa zaviedol priamo do rúk upírov," povedal mi. ,,Ten jed je zlý v tom," hovoril a zase sa vydal na cestu, nemala som na výber len ho nasledovať. ,,Že útočí na telo aj na myseľ. Chce nám popliesť rozum a telo oslabiť. Ale jeho účinok sa dá oddialiť. Keď zaťažím telo, tak jed pôjde po mysli. Keď zaťažím myseľ, pôjde po tele. Pýtaj sa, núť ma hovoriť, nech si udržím zdravú myseľ."
 
,,Mám taký nápad, čo keby si sa premenil vo vlka a utekal povedať Mikovi a ostatným, kde som," navrhla som rýchlo. ,,Ako vlk si určite omnoho rýchlejší a ja počkám tu, kým si pre mňa neprídu."
 
,,Des," vzdychol, ako keby hovoril s nechápavým človekom. ,,Keby som sa mohol premeniť, tak už by som to dávno urobil. To zranenie je nebezpečné, keď sa premením, tak asi zomriem. Ja sa premením, len aby som ti zachránil život, keď už nebudem môcť ísť ďalej, tak sa premením a privolám ich vytím. Inak ťa odmietam nechať samú. Mohol som zavyť aj v ľudskej podobe, nie sme až tak ďaleko oni by ma počuli, ale skôr tu budú upíry ako Mike so zbytkom svorky."
 
,,Znie to divne. Svorka," zasmiala som sa. ,,Bola som presvedčená, že ste nejaký gang, mafia, alebo čokoľvek iné, by som považovala za možnejšie, ale svorka. Tak to tak skoro nepredýcham."
 
,,Bojíš sa?" pozrel na mňa Chris spoza ramena a v tvári mal nádej? Grázel hnusný.
 
,,Hovorím ti, že prerastení vlci mne nerobia problém," odvrkla som. Mňa chlapče, len tak nevystrašíš.
 
,,Chris, keďže som tá vlkodlačia princezná, aké mi to dáva výhody?" spýtala som sa.Toto ma zaujímalo.
 
,,Výhody?" Chris to slovo povedal zvláštne zamyslene, tak trochu sa s tým slovom hral. ,,Vlastne všetky, čo má Mike. Tvoje rozkazy musíme splniť do bodky, pokiaľ nie sú v rozpore s rozkazmi tvojho otca, či brata. Tvoj otec má vyššie slovo ako vy. Jeho rozkaz je pre nás zákon. Ale tento zákon sa musí dodržať, lebo následok za jeho nedodržanie je strašný. Obyčajne sa trestá smrťou. Jediný, kto sa zákonom tvojho otca môže vzoprieť si ty a tvoj brat."
 
,,A čí rozkaz je vyššie? Môj, či bratov?" tak aj toto ma zaujímalo. Možno som mohla s Tedom manipulovať viac, ako som si myslela, ale Chris, ako keby mi čítal myšlienky.
 
,,Ty nemôžeš Tedovi nič prikázať a ani on tebe," povedal a ja som z jeho hlasu naozaj cítila menší posmech. ,,Tak, ako sa môžete vy dvaja vzoprieť príkazom Mika, tak vy dvaja nemusíte poslúchnuť, ani rozkazy, ktoré si dáte navzájom. Je to ako medzi ľuďmi. Keď ty Larisse prikážeš, aby ti podala knihu je len na nej, či ti ju podá. Keď to neurobí, nikto ju za to nemôže potrestať. Ona nie je povinná poslúchnuť. Ale my ostatní teba a Teda počúvať musíme, teda ak už jeden zo súrodencov nevydal iný rozkaz."
 
,,Čože?" túto jeho poslednú vetu som nepochopila. ,,Teraz ti nerozumiem."
 
,,Dám ti príklad," Chris šiel pár krokov po tichu, kým zase prehovoril.
,,Keď mi ty prikážeš, aby som išiel do obchodu a kúpil čokoládu, tak poslúchnem teba. Ak mi Ted o desať minút po tvojom rozkaze prikáže, že mám zostať doma. Tvoj rozkaz bol prvý, tak poslúcham ten. Ale ak mi Ted ráno povie, aby som neopustil dom a ty si poobede zmyslíš, že chceš čokoládu a ja ti ju mám ísť kúpiť, tak poslúchnem rozkaz Teda, lebo bol prvý."
 
,,To s tou čokoládou by sa mohlo stať, dobrá voľba," uškrnula som sa a potkla som sa o kameň, takže som chvíľu musela držať balans, aby som neskydla.
 
,,Vlastne nemohlo, lebo Mikov rozkaz znel, že ja osobne nemám podliehať inému rozkazu, ako je ten jeho, či tvoj, takže ja poslúcham iba vás dvoch. Mňa sa Tedove rozkazy netýkajú, ale aj jeho poslúchnem, keď niečo potrebuje, ale nemusel by som," videla som, ako predo mnou mykol ramenami.
 
,,Takže ty patríš iba mne," potešila som sa ako dieťa na Vianoce, ale Chris sa rozosmial a tak som vedela, že v tom bude nejaký háčik.
 
,,Neteš sa tak, tvoje rozkazy sú veľmi obmedzené, lebo Mike mi zakázal veľa tvojich rozkazov poslúchnuť," povedal razom veselý.
 
,,Zakázal ti, aby si odišiel, keď ťa pošlem preč, zakázal ti, aby si mi dovolil urobiť niečo, čo by ma ohrozilo na živote, ale to ja vôbec nepotrebujem, to môžeš mať pokojne zakázané," usmiala som sa diabolsky a už som spriadala plány, ako využiť to, že ma musí poslúchať.
 
,,A tiež mi zakázal nechať sa využívať," zasmial sa. ,,Nemusím ti robiť poskoka. Takže rozkazy typu, ,,dones mi čokoládu z obchodu poslúchnuť nemusím," počula som jeho veselie a mala som čo robiť, aby som nezaškrípala zubami. ,,Mám prikázané ti pomáhať, ale nie nechať sa využívať."
 
,,Tak pomáhať vravíš," povedala som to takým tónom, že sa na mňa otočil a zatváril sa úzkostlivo, bola som si vedomá, že moju tvár zdobí úsmev priam diabolský. Chris nemo prikývol. ,,Takže ak budem chorá a poviem Chris prines mi čaj, ty to musíš urobiť, lebo mi tým vlastne pomáhaš?" spýtala som sa.
 
,,Áno," to zničené zavitie som počula a rozhodla som sa pokračovať.
 
,,Takže," neprestávala som sa usmievať. ,,Keď budem mať zámienku, tak ma musíš poslúchnuť. Keď poviem choď mi kúpiť čokoládu, nemusíš ma poslúchnuť, ale keď ti poviem, že mám na čokoládu takú chuť, že sa asi zbláznim a ja tú čokoládu nutne potrebujem. Potrebujem vlastne pomoc a ty mi tú čokoládu musíš ísť kúpiť?"
 
,,Že ja som nemlčal," znelo to vážne zničene. Ale mne sa už v hlave rojili plány, ako toto budem môcť proti nemu použiť a možno, keď si pohovorím s otcom dostanem aj viac moci nad Chrisom a pekne si ju zneužijem. Vtedy som si všimla, že si zase rukou zovrel bok a moju úzkosť ešte väčšmi prehĺbilo to, že začalo popŕchať.
 
,,Aké vôbec existujú protijedy?" spýtala som sa stiesnene. Chris sa zastavil a pozrel na mňa. Keď som došla až k nemu, položil mi ruku okolo ramena, čím sa o mňa oprel a tak sme sa poberali ďalej. Vedela som, prečo to urobil. Urobil to preto, aby ma upokojil. Videl úzkosť v mojich očiach a počul ju z môjho hlasu.
 
,,Je ich veľa," povedal viac-menej ľahostajne. ,,Napríklad kvety líp vyvarené v horúcej vode, včelí med so škoricou a kvetom materinej dúšky, bazalka s čiernym korením rozdrvená vo vode. Je ich veľa. Dnes nie je žiadny problém vyliečiť vlkodlaka z nákazy striebrom," vydýchol až príliš bolestivo a ja som mu pozrela vyplašene do tváre.
 
,,Chris, my sme neprešli ani kilometer, už popŕcha, tak toto mi nerob nesmieš ma nechať v lese samú," šepla som dosť vystrašene.
 
,,Šššt, neboj sa," šepol s úsmevom, vedela som, že mi len chce dodať odvahy. ,,Mikova dcéra sa predsa nestratí, zasmial sa jemne. Keby niečo nevyšlo, tak..."
 
,,To nehovor!" zastavila som ho vyplašene. ,,Nehovor, že niečo nevyjde. Ja som síce Mikova dcéra. Ja sa síce nebojím upírov, ani vlkodlakov, ale zostať v lese sama za búrky, tak to ma desí Chris."
 
,,Destiny," vzdychol utrápene. ,,Keby niečo nevyšlo a nie neprerušuj ma prosím," zahriakol ma, keďže som už otvára ústa k protestu. ,,Keby niečo nevyšlo," zopakoval a ja som sa začínala báť čím ďalej tým viac. ,,Pôjdeš jednoducho proti prúdu rieky a potom, keď uvidíš na pravom brehu znaky včerajšieho boja, ešte stále tam budú vyvrátené stromy a polámané konáre, tak začneš kričať na Mika, čo ti budú sily stačiť, rozumieš?" prikývla som a on pokračoval. ,,Dúfam, že Mike sa k tebe dostane skôr ako upíry, ale mal by, aj keby nás išli hľadať, určite niekoho nechal v chate, aby na nás počkal."
 
,,Ako to, že nás už nenašli, veď sú vlkodlaci, to nemáte nejaký extra čuch?" spýtala som sa nahnevane, aj keď zlosť v mojom hlase bola viac predstieraná ako skutočná, lebo ja som sa momentálne bála. Búrka síce stále nezúrila a stále len popŕchalo, ale stromy sa už začínali ohýbať pod nápormi vetra.
 
,,Máme, ale našu pachovú stopu stratili v rieke," povedal Chris pochmúrne.
,,Takže na ich čuch sa spoliehať nemôžeme."
 
,,Keby niečo nevyšlo," preglgla som, lebo to, že by som sa niekam mala pohnúť bez Chrisa som si nechcela pripustiť. ,,Tak mám hľadať na brehu mŕtvoly upírov," nervózne som sa zasmiala.
 
,,Nie, máš hľadať známky boja," odvetil mi pokojne. ,,Upírov nenájdeš, tí už tam nie sú."
 
,,Počkať, ty si ich predsa zabil. Troch určite," pozrela som na neho ešte viac stiesnene. Vlkodlaci tu boli na to, aby znížili ich počty, takže sa ich musí dať nejako zabiť.
 
,,Ale oni sa rozpadli," povedal znovu s tým chladným pokojom, čo ma trochu dráždilo. Ja som nervózna ako pes a on v pohode, veď čo, nejaký upíry a búrka v Tatrách ho nevykoľají. ,,Keď upíra zabiješ, tak sa začne rozkladať ako ľudské telo, ale telo upíra sa rozpadne do dvoch hodín netrvá mu to roky."
 
,,Aspoň že to viem," odvrkla som sarkasticky. Ale Chris zasykol a stiahol ma zo sebou na zem. ,,Chris, neblázni, poď!" snažila som sa ho zase vytiahnuť na nohy, ale on zaskučal a zostal ležať. ,,Chris, prosím. Nerob mi to, nesmieš ma nechať ísť samú!" zaskuhrala som.
 
,,Šššt, vieš, že máš ísť proti prúdu rieky a...," nedovolila som, aby to dopovedal.
 
,,NIE, NIKDY, bez teba ja nikam nejde," po tvári sa mi už kotúľali slzy.
 
,,Choď, rýchlo, za chvíľu príde búrka, prešli sme tak dva kilometre. Ešte deväť máš pred sebou," povedal a pohladil ma po tvári.
 
,,Čo keď ťa tu upíry nájdu?" spýtala som sa s úzkosťou, bola som presvedčená, že Chris ju vidí najmä v mojich očiach.
 
,,Netráp sa, choď!" povedal so zvláštne zmierlivým úsmevom a ja som to pochopila, tá pravda mi zmrazila myseľ, opantala telo a otupila zmysli. Cítila som, ako sa mi zarýva do srdca, ako do biela rozžeravený nôž. Nevedela som sa nadýchnuť a bolo mi zle.
 
,,Nikdy, oni ťa zabijú, však? Ty počítaš s tým, ty vieš, že ťa nájdu," dostala som zo seba nesúvisle. ,,Ty vieš, že ťa tu nájdu a zabijú. JA NEODÍDEM A TY MA K ODCHODU NIČÍM NEPRINÚTIŠ!" zazúrila som a slzy ma oslepovali. Chris ma chytil, stiahol si ma k sebe na hruď a tuho objal.
 
,,Choď," šepol. ,,Keď budeš rýchla, stihnete zachrániť aj mňa."
 
,,Klameš ja nie som hlúpa," šepla som. ,,Klameš, ty ma chceš len poslať preč a chceš, aby som bola rýchlo pri Mikovi, ale ty už vieš, že ty umrieš pokiaľ odídem," šeptala som, pevne som sa ho držala a vnímala som, ako sa popŕchanie zmenilo na dážď.
 
,,Keď pri mne zostaneš, umrieme obaja a ja som zodpovedný za to, aby si žila, bol to rozkaz," hovoril mi a hladil ma po vlasoch. ,,Bež!"
 
,,Nedonútiš ma," odvetila som zaryto. Môj plač ustal, len som ho pevne držala a bola čím ďalej tým pokojnejšia. Prečo? Lebo som sa rozhodla. Rozhodla som sa, že ma od neho nikto neodtrhne a tak som už nemala dôvod sa báť. Nech povie čokoľvek ja zostanem.
 
,,Tvrdohlavé dievča," povedal ticho a zronene. Vymanil sa z môjho náručia a vstal, aby následne zase spadol na všetky štyri. Bolestne dýchal, keď som k nemu priskočila.
 
,,Nebuď hlúpy, len lež," snažila som sa ho presvedčiť, ale on mi zaryto pozrel do očí.
 
,,Nie musím splniť príkaz. Musím urobiť všetko, aby som ťa zachránil," odvetil mi. ,,A už som pochopil, že ty neodídeš a ja nemôžem ísť ďalej. Neprinútim už svoje telo ísť ďalej, ale keď ťa ja nemôžem priviesť za Mikom, musím sa pokúsiť priviesť Mika k tebe. Takže mi zostáva len jedna vec," a ja som vtedy pochopila čo chce urobiť.
 
,,Nie, Chris," zakričala som a pevne som mu zovrela ruku, keď sa znovu vystrel, ale on ma odsotil a ja som spadla na bok na zem, zaklonil sa a bolestne zavil. Spadol na zem na všetky štyri, ale už ako zviera. Čierny vlk. Prežil tú premenu, ale videla som jeho ranu, ako sa z nej okamžite začala valiť krv. Vlk dvakrát mohutne zavil, než sa zviezol na zem a zostal ležať kňučiac bolesťou. ,,Chris!" priskočila som k vlkovi a videla, ako rana krváca, on stále pišťal.
 
,,Nemal si to robiť, nemal," povedala som, ale moje slová boli prerušené vzlykaním. Zviera ešte niekoľkokrát zaskučalo a zostalo mi hľadieť bez pohybu do očí. Ja som plačúc objala mohutného tvora a zaborila som tvár do jeho srsti. Rana krvácala a ja som vedela, že nemôžem nič urobiť.
 
Neviem, ako dlho som plakala do Chrisovej srsti, ale hrozne som sa zľakla, keď som započula zavitie rovnaké ako pred chvíľou to Chrisove. Prichádzalo niekde spoza druhej strany, ale blízko. Chris otvoril oči a pokúsil sa zaviť, ale z hrdla sa mu vydralo len bolestivé skučanie. Pozrel na mňa, nemusel sa mi to snažiť naznačiť. Ja som pochopila. Vstala som, podišla som úplne k brehu a skríkla.
 
,,TU SME! TU!" z druhej strany sa ozvalo slabé zavitie. ,,TU!" Vtedy som ich uvidela. Šyroch vlkov na druhej strane rieky. Počula som ich vrčanie a jemné vitie. Ako sa ale dostanú cez rieku? Prúd bol dravý, ale moja obava bola okamžite zažehnaná. Vlci podišli kúsok do lesa, následne sa rozbehli a rieku preskočili, ako keby to bol potôčik. Preglgla som, keď vedľa mňa pristáli štyri obrovské vlky, ale jasne som si uvedomovala jedno. Našli nás skôr ako upíry. Sme zachránený. ,,Chris," šepla som. ,,Chrisa poranili striebrom potrebuje protijed," povedala som vlkom, ktorí po sebe hodili prekvapený pohľad, pobehla som kúsok do lesa, kľakla si k čiernemu vlkovi a pohladila ho po hlave. ,,Sú tu," šepla som plačlivo. ,,Pomoc prišla ešte pred upírmi."
 
Videla som, ako veľký šedý vlk prišiel k Chrisovi a jazykom mu začal čistiť krvácajúcu ranu. Chris bolestne zavil. Položil mi veľkú hlavu do lona a často sa mykal, keď mu šedý vlk čistil ranu. Ďalší z vlkov, najväčší z nich, ktorý mal šedočiernu srsť sa zrazu premenil, bol z nich najväčší a vyzeral zvláštne hrdo, keď bol premenený. Ale za chvíľu pri mne stál môj otec a nie veľký šedočierny vlk. Položil mi ruku na rameno a prekvapene na mňa pozrel.
 
,,Si v poriadku?" spýtal sa ustarostene.
 
,,V lese sú upíry. Pri rieke nás napadli. Museli sme utiecť. Som v poriadku, nie som zranená," povedal som nakoniec šokovanému otcovi, keď som si uvedomila, že na tú otázku, na ktorú chcel poznať odpoveď, som mu neodpovedala.
 
,,To že ty nie si zranená vidím," povedal Mike mračiac sa zamyslením. ,,Ide o to, že ty vyzeráš v pohode a ja som sa práve zmenil z vlka na človeka."
 
,,Otec nebudem sa opakovať, už som povedala Chrisovi, že aj keď ma niektoré veci šokujú a desia, ja sa vlkodlaka alebo upíra nezľaknem," precedila som skrz zuby. ,,Ale to, že ste mi to nepovedali si vybavíme," sykla som. Menší vlk ako ostatný so zlatým kožuchom vydal zo seba zvuk podobný psiemu brechotu, či smiechu, bolo to zvláštne, ako keby sa zasmial.
 
,,Ted?" skúsila som to. Ako náhle som to meno vyslovila, vlk si začal naháňať vlastný chvost v tom sa prudko zastavil, hlavu si oprel o predné tlapy, jazyk mu visel na bok z papule a vrtel chvostom ako pominutý.
 
,,Ted, chovaj sa dospelo," zvrčal otec na môjho malého brata a ja som sa musela zasmiať nad jeho reakciou.
 
,,Kto je tu ešte?" spýtala som sa a obzrela som si dvoch vlkov.
 
,,Harper," otec mykol na šedého vlka, ktorý jazykom stále čistil Chrisovu ranu. ,,A Josh," otec ukázal k vlkodlakovi s bežným sfarbením vlkov.
 
,,Kde sú ostatní?" spýtala som sa zo záujmom, aj keď môj tón dával jasne najavo moju podráždenosť.
 
,,V chate. Čakajú, že sa vrátite. Larissa je na nervy a o chvíľu sa spustí riadna búrka," už teraz pršalo dosť a ja som v diaľke už počula hromy. Búrka si to ďalej pokojne mierila sem. ,,Mali by sme ísť."
 
,,Ako sa dostaneme cez rieku? Alebo lepšie povedané, ako sa ja dostanem cez rieku?" spýtala som sa a vstala som od Chrisa, lebo ma otec chytil za ruku a otiahol ma od neho. Najprv som nechápala prečo to urobil, ale vlk bolestne zavil a bolestné vytie sa premenilo v chlapčenský krik a na miesto vlka na zemi ležal zase Chris. Rukami si zvieral bok, ktorý pri Harperovej opatere prestal krvácať, ale pri premene sa zase rozkrvácal. Archaniel sa triasol po celom tele, tvár skrivenú bolesťou. Šedí vlk, Harper, do chlapca na zemi niekoľkokrát štuchol ňufákom slabúčko kňučiac. Ale chlapec si ďalej Harpera nevšímal.
 
,,Do kelu!" zaklial Mike a podišiel ku chlapcovi. ,,Chris, pusť!" Mike sa pokúsil archanjelove ruky odtisnúť od rany. Ale chlapec sa len viac začal bolestne zmietať. Snažil sa Mika odtisnúť a tvár mal pokrytú potom a slzami bolesti.
 
,,Čo je?" spýtal som sa vystrašene a poskočila som tesne za Mikov chrbát, ten s chlapcom pridlho zápasiť nemusel, lebo Chris bol vysilený a kráľ vlkodlakov nemal problém svojho sluhu spacifikovať. Ted sa posadil kúsok od nás a tiež sledoval Chrisa úzkostlivými očami.
 
,,Jed sa už dostal skoro do celého tela, to kvôli tým premenám, premeny ho rozohnali. Ted premeň sa!" prikázal synovi. ,,Ty a Destiny pôjdete na Joshovi, aby nespadla len pre istotu," potom sa otočil na Harpera.
,,Ponesieš nás!" Harper prikývol a vedľa mňa už postával Ted, ktorého som dôverne poznala. Mike sa sklonil a na ruky zdvihol Chrisa. Harper sa pričupil, aby mu dovolil, aj s Chrisom v náručí na neho vyliezť. Mňa čapol za ruku brat a podišiel k Joshovi, ktorý nasledoval Harperov príklad a pričupil sa.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8