Lásky kvet

Keď ráno prší dumám,

čo sa to nebu stalo,

veď môžme sa vyhnúť slzám,

naozaj stačí len málo.

Tuším však,chápem oblohu,

že horké slzy roní,

vidí,svet prichádza o nehu,

človek sa na zviera mení.

Pritom len bozkom, úsmevom,

zaženieš všetky mraky,

obdar nim všetko zničené hnevom,

so zlosťou odletia do diaľav vtáky.

Vykukne slnko,rozžiari tvár,

už nie je pamäti na dažďa chmár,

z nového citu v každom z nás,

zaznel celkom nový,nepoznaný hlas.

To rastie láska,znovuzrodí svet

v každom je nový,nežný lásky kvet.