búrka

do očí mi vanie

                                    vánok

mysľou sa mi ženie

                                    spánok

            pozerám

                        a nebdiem

nebo zatiahnuté

                                   tmou

kvapka padá jediná

presekne sa bledou

                                   hmlou

a zmočí celú moju tvár

            bodavým

                        dopadom

a cítim

                                   prší

mračien duny

                        zasypali

                                    neba

                        ruiny

vlny bleskov

                        strach

                        krik

            bez slov

čepeľ vetra

            bičuje ma

                        no ja

            nedbám

kladivo hromu

                        odbilo

                        kmeň môjho

                                   stromu

kvapiek hroty

                        dopadajú

            do mojej

                                   samoty

moria hmly

            topia ma

                        bol som

                                   zlý

ak mám trpieť

                                    budem

prijímam svoj osud

podľahnem

                                    prírode

nechám slzy plynúť

                        v búrke

mojej hrude

dýcham chladnú

                                   paru

mrazí moju

                                               myseľ

            ilúzia temnoty

dáva môjmu bytiu

                                               zmysel

odplavuje myšlienky

slzy dažďa                    splývajú

            s dažďom mojich

                                               sĺz

            pustošia a zmývajú

zem

                        ktorú som nemal rád

preto plávam

                        späť do mračien

                        budem v nebi

            v búrke

radšej