Nájdená

Jemnučký nádych Ducha

v duši jej oheň zapálil

avšak zhasol rýchlejšie

než stihol sa dostať do žíl

Šedivý svet ho sfúkol

nevedel ani tlieť

šero slabosti ho prikrylo

nemohol inak iba mrieť

Vietor sa tíško zahrával

s hnedými vlasmi dievčaťa,

a v nebi boj sa bojoval

na Zemi sama čaká

Znavená len tak sedela

hľadiac do prázdna

Duša po plnosti túžila,

v myšlienkach v diaľkach blúdila.

Po toľkých rokoch prázdnoty,

večného zúfania,

šťastia čo mala v nešťastí

či nešťastia v šťastí?

Jasný lúč ňou prenikol

večnosť vošla k nej

Po tomto lúči dlho tma,

hľadajúc Boha

odchádza

Tvrdá je Jeho výchova

a skrytá Jeho tvár

po rokoch začína chápať

je nájdená !

Boh si ju našiel, vyvolil

tvrdej škole ju podrobil

mení ju na svoju tvár

a ešte stále neprestal.

Musí tým všetkým prejsť,

aby sa zaskvela v Milosti

aby ľuďom vedela hovoriť

o nájdenej večnosti.

Šťastnú cestu....