Vrúcny list Ondrejovi

Milý Ondrej,

    na úvod svojho listu Ťa pozdravujem a dúfam, že sa máš dobre. Netúžim po tom, aby akákoľvek bytosť trpela (ani weboví administrátori).

   Cieľom tejto korenšpodencie je taktne Ťa požiadať, aby si ma viac nekontaktoval nižšie spomenutým spôsobom. Mám priateľa a súkromné listy – najmä tej extrémnej frekvencie – sú mi vrcholne nepríjemné a obťažujú ma.

   Podružným cieľom je takisto upozorniť dámy a prípadne aj pánov, ktorí majú byť tú česť užívateľmi servra citanie.madness.sk na to, aby nepovažovali Tvoje slová za invektívu a aby invektívou neodpovedali.

   Inak ich môže stihnúť oveľa tvrdší trest, ako vyskakovanie systémového okna pri prihlasovaní na server citanie.madness.sk, pri každom aktualizovaní stránky a pri vlastne akomkoľvek preklikávaní sa na Tvojom webe s textom:

Prečítala som si pravidlá na Čítaní a budem ich dodržiavať. Budem sa k ostatným správať slušne a s úctou.

Som si vedomá sankcií, ktoré hrozia pri porušení pravidiel.

Dažďa (tu si každý užívateľ, ktorý bude reagovať drzo, cynicky alebo dokonca Ťa, Ondrej, nazve debilom, môže doplniť svoj nickname. Rátajme tu aj užívateľov, v ktorých slovníku pri komunikácii s Tebou, Ondrej, sa slovo “prosím” vyskytuje menej často)

P.S.: Správa sa prestane zobrazovať, keď dokážem, že tento sľub myslím vážne.

   Chýlime sa k záveru môjho listu – tu by som chcela upozorniť na fakt, že mi síce lichotí Tvoja pozornosť a čas, ktorý si venoval nakódovaniu JavaScriptu, ktorý ma mal svojou neodbytnosťou prinútiť, aby som sklonila svoju hlávku plavú a povedala “prosím, Ondrej, oprav tento bug na Tvojej stránke, pretože si ním znižuješ vlastnú kreditibilitu” a povedala “nie, už si nemyslím, že si debil, Ondrej”, avšak táto Tvoja výchovna metóda sa ukázala neúčinná. Týmto ďakujem mocným duchom madnessu, som zas čistá, môj monitor je čistý ako panenská slza.

   Ďalej poukazujem na fakt, ktorý ma prudko zasiahol – v Tvojej systémovej hláške, Ondrej, určenej špeciálne pre mňa, sa objavujú slová:

Budem sa k ostatným správať slušne a s úctou.

Ondrej! K ostatným sa správam slušne a s úctou! Len Teba (a Jožka Gogolena) som si dovolila nazvať debilom! Nikoho iného! Túto moju druhú najhoršiu nadávku (po idiotovi) používam na verejnosti, len keď to považujem za potrebné. A za svojim úsudkom si stojím!

   Na úplný záver sa musím so spýtavým výrazom vo svojich plavých očiach na Teba, Ondrej, pozrieť a vysloviť:

   Prečo, Prečo sa systémová správa prestala zobrazovať, aj keď si sa o to Ty, Ondrej, nepričinil!? Ach Prečo sa prestala zobrazovať, aj keď som Ti, Ondrej, nijaký sľub nedala a ani nedám?

   Cítim sa slabo, ako po veľkom vypätí, Ondrej, je to Tvoja vina.

Nikdy Tvoja,

Katarína, ku dnešnému dňu dazda, premožiteľka upírov.