Krvavé slzy vlka-4.kapitola-To dobré odchádza

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 3. júla 2009
http://citanie.madness.sk/view-23339.php

Tie roky vo vile pokojne môžem označiť za najšťastnejšie. Ted starol a ja som sa mal až na občasné strkanie Mikom dobre. Ale prišiel deň, keď som mal desať a prvýkrát som mal uvidieť upíra. Ten deň začal úplne normálne. Kvôli raňajkám som meškal na vyučovanie s Gardien. Tá mi naparila za tri minúty tridsať minút po škole, ale nakoniec som aj tak odišiel skôr, lebo som jej ,,náhodou" oblial nejaké papiere malinovkou. Začala vrieskať a vyhodila ma. Po obede som išiel trochu cvičiť s Harperom a obráncami. Nemali ma radi, lebo som ich často porazil. Harper bol na moju silu pyšný. Obráncovia hovorili, že som silný preto, lebo nie som normálny. Ignoroval som ich. Jediný porazený obránca, ktorý ma za môj výkon pochválil a nie ponížene urazil, bol Josh. Josh mi neprišiel ako iný chalani z vili. Bol nežnejší, súcitnejší, chápavejší. Mal som ho celkom rád. Harper po tréningu odišiel do mesta, mne sa s ním nechcelo a teraz som kráčal hore schodiskom do svojej izby. Už som mal vlastnú.

,,ÁÁale, ahoj Chris," ozvala sa za mnou pobavený hlas. Prudko som sa na schodisku otočil, bol to totiž Mike. Opieral sa o zábradlie a... Usmieval sa na mňa? Vážne, usmieval sa na mňa.

,,Áno, Mike?" otočil som sa na svojho pána. Už dneska ma nezabudol dvakrát poriadne sotiť a teraz na mňa hľadel s úsmevom na perách, ako keby ma videl nesmierne rád. Tušil som problémy. Mike sa na mňa neusmieva. Mike ma nezdraví. Mike ma neznesie a keďže som toto všetko vedel, jasne mi vyšlo, že mám problém.

,,Vieš Chris, máme vo vile návštevu a oni by ťa určite radi spoznali," usmieval sa na mňa ďalej neskutočne milo.

,,Návštevu?" zamyslene som sa primračil. Tak po prvé. Harper mi nič nespomínal o žiadnej návšteve. Po druhé, prečo by Mike chcel našej návšteve predstaviť mňa. Veď vždy tvrdil, že do rodiny nepatrím.

,,Jasne návštevu," prikývol mi. ,,A oni by radi poznali ,,Harperovho syna," posledné slovo zo seba dostal ako keby nasilu a ja som už čakal od Mika nejaký podraz. Mike ma ako Harperovho syna neuznáva. ,,Tak," Mike ukázal smerom do obývačky. ,,Ideš?" Niečo mi hovorilo, že to nebola otázka, ale rozkaz a keď som nevedel, kde je Ellen a Harper bol dokonca mimo vili, nechcel som riskovať neuposlúchnutie.

Vošiel som pomalým krokom do obývačky a Mika počul tesne za sebou. Keby som sa pred ním takto vliekol inokedy, bol by do mňa sotil, aby som mu uhol. Teraz prispôsoboval svoje kroky mne. Keď som vošiel dnu do obývačky, rozhliadol som sa. Gauče boli tri a boli rozostavané do písmena U okolo televízora. Oproti dverám sedeli na sedačke dve ženy a jeden muž a za sedačkou ešte stáli dvaja muži. Pekný, ale do nosa mi udrel silný pach, nie nepríjemný, ale najprv sa mi z neho zatočila hlava a počul som vlka v sebe, ako sa rozčúlil. Nechápal som to. Mike si sadol do sedačky oproti nim. Ja som sa mu postavil po boku. Cítil som na sebe pohľady ľudí pred sebou.

,,Moji drahý ,,priatelia," Mike to slovo smerom k ľudom oproti nám povedal takým tónom, ako vyslovil ,,Harperovho syna" nepriateľsky a s istým výsmechom. ,,To je Christopher, môj brat sa zjavne rozhodol robiť samaritánsku robotu."

,,Mike, ale veď to je premenené dieťa. To je zakázané," povedala jedna zo žien sediaca na sedačke a obzerala si ma šedými očami.

,,Áno, ja viem, ale svojho brata nezabijem," uškrnul sa Mike pobavene. ,,Chcel som zabiť aspoň jeho," mykol hlavou smerom ku mne a ja som len veľmi ťažko ovládol mračenie. ,,Ale Harper narobil cirkus a tak žije. Mne je to vlastne jedno, keď sa o neho postará," Mike pokrčil v geste ramenami.

,,Aj tak je to nezodpovedné," prehovoril teraz muž sediaci na sedačke. ,,Nezodpovedné a nebezpečné."

,,Mohla by som ho vidieť z blízka," požiadala druhá žena na sedačke a trochu sa naklonila smerom ku mne. Mike mi pokynul rukou a ja, aj keď nespokojne, poslúchol som. Nemal som priveľmi na výber, Mikove rozkazy sa rešpektovať musia. Podišiel som ku gauču a žena, ktorá ma chcela vidieť z blízka, ma chytila za ruku a trhla si ma smerom k sebe. Vlk vo mne začal jančiť. Počul som jeho vrčanie v hlave. Ten silný pach, uvedomil som si, že som zaškrípal zubami. Dotyk tej ženy ma vyslovene pálil. Mal som chuť sa premeniť a zaryť tesáky do jej krku. Chcel som cítiť vytekať krv z jej hrdla po mojich tesákoch. Na chvíľu som privrel oči, lebo som vedel, že sa museli zmeniť na žlté. Ale keď som oči otvoril, stuhol som. Žena mi hľadela do očí a ja som za nim uvidel dravca. Iného ako toho, ktorý bol vo mne, ale predsa dravca. Pozrel som sa do jej pootvorených úst a zbadal tesáky, ostré ako britva. Prudko som jej vytrhol ruku a zavrátkoval som dozadu.

,,Čo sa ti nepáči maličký?" spýtal sa s úsmevom upír za sedačkou. Ja som si ich totiž už zaradil. Ten pach. To, že sa vlk vo mne neovláda, to že túžim po krvi, ich krvi, krvi upírov.

,,Tak čo povieš, Chris?" pri Mikovom hlase som sa trhol a pozrel na neho. ,,Ako sa ti páčia upíry?" hľadel na mňa s pobaveným úsmevom.

,,Čo tu robia?! My upíry zabíjame?!" vyhlásil som a pritom som mal stále na dohľad aj upírov, keby sa o niečo pokúsili, aby som mohol zareagovať.

,,Občas je dobré, keď si nepriateľov držíme blízko pri tele," zaškľabil sa na mňa Mike a s istým potešením si obzeral moju náhlu nervozitu.

,,Nepriateľov? Ale, ale Mike, to snáď nie," usmiala sa upírka koketne, konkrétne tá, čo ma zdrapla za ruku. ,,Ináč vieš, že ten chlapec vyzerá ako rodený kráľ?" spýtala sa a pozrela sa na mňa.

,,Čože?" započul som v Mikovom hlase jasný odtieň zlosti.

,,No jasne, vyzerá ako kráľ hodný rešpektu," usmiala sa milo. Nevedel som, či si uvedomuje, že týmto tvrdením Mika vytočí do nepríčetnosti alebo nie, ale ona pokračovala. ,,Je nádherný a predsa temné oči pôsobia kruto a ten jeho pohrdlivý výraz, akým sa na mňa teraz pozerá, je úplne neskutočný, naozaj hodný kráľovského rodu. Vyzerá nebezpečne už na pohľad."

,,Ja budúceho kráľa už mám," sykol Mike a teraz si už upírka musela uvedomiť, že Mika naštvala, ale pokračovala.

,,Hej, Teda," skrivila tvár. ,,Iste bude nádherný, to už na ňom vidieť teraz, ale skôr bude s tými svojimi zlatými očkami a vláskami patriť na módne mólo a nie na trón. Jeho sa nikdy upíry báť nebudú."

,,On si rešpekt vydobyje mojom krutosťou a silou," povedal Mike, tvár stiahnutú zlosťou. Úprimne som si sám Teda na tróne nevedel predstaviť. Pretože on mi prišiel ako Ellen, ako príliš slabý a skôr plný lásky a pochopenia. Ten malý v sebe z Mikovej krutosti nemal nič. A vtedy som si uvedomil, že byť na Mikovom mieste, by sa mi páčilo. Jeho post keby bol môj. Keby on musel kľačať predo mnou.

,,Keď myslíš," upírka mykla ramenami, akoby tým celú záležitosť uzavrela a už neplánovala niečo také spomenúť. Ale Mike už bol naštvaný. Chytil ma za ruku a sotil ma k nohám upírov.

,,Tento malý sopliak, špina z ulice by ma mal nahradiť na tróne?!!" Mike evidentne zúril. Upír čo sedel na sedačke, bol pobavený a chytil ma za ruku, ale tento krát som zareagoval. Moja ruka sa len na moment zmenila a tú jeho som poškriabal.

,,AU, ty malý sviniar!" zvreskol upír a divo na mňa zaútočil. Odskočil som z jeho dosahu a rýchlo som si uvedomil, že som rýchlejší a silnejší, než on. Premenil som sa a vrhol som sa mu po krku. Upíry sa ani nepohli, aby svojmu druhovi pomohli a ja som za sebou počul Mikov smiech, keď sa moje pazúry zaryli do brucha a hrude upíra a zuby ho hryzli do ramena. Cítil som ako mi do krku vystrekla jeho krv a ja som doslova šalel po smrti upíra, do ktorého som bol zavesený. Počul som jeho výkrik bolesti, keď som zaryl tesáky hlbšie. Upírovi sa podarilo ma od seba odsotiť. Zježil som srsť a chystal som sa teraz už na čupiaceho upíra vrhnúť znovu.

,,Chris! Okamžite ku mne!" zaznel jasný Mikov rozkaz a ja som poslúchol ako očarený, ako keby ma mal na špagátikoch ako bábku. Vo vlčej podobe som šibal nervózne chvostom a mal som chuť sa po kľačiacom upírovi vrhnúť znovu. Upírka, ktorá ma predtým zdrapla za ruku, sa rozosmiala.

,,A potom mi povedz, že nie je hodný trónu. Je len decko a už zloží upíra," smiala sa bláznivo. Stále som cítil upíriu krv a stále som mal chuť útočiť, ťažko som ovládol sám seba. Upír, ktorého som napadol, si znovu sadol na sedačku a držal sa za krk, kam som ho tak hnusne pohrýzol. Mike znechutene skrivil tvár, ale radšej už nič nepovedal.

Keď som Harperovi večer spomenul ten incident, zúril. Hoci nechápal, prečo som tak šalel. Keď som mu spomenul, že som sa skoro nevedel ovládať, keď som mu povedal, ako som túžil toho upíra roztrhať, nechápal to, čo ma vystrašilo, lebo ja som si myslel, že je to normálna reakcia vlkodlaka na upíra. Nebola a to bola vec, ktorá ma priam desila a ja som zacítil na srdci ďalšiu krvavú slzu, ktorá na mňa priam kričala, že nie som normálny.


,,Áno tam, čo tak sem?" smial sa Timi a šmaril ma do jednej z ciel, ktoré boli zo striebra.

,,Nie, pustite ma! Neblbnite! No, tak prosím, pusť ma!" snažil som sa vytrhnúť partii vlkodlakov, ktorá si ma stopla na pozemkoch a teraz ma napchala do jednej z podzemných ciel, ktoré sa nachádzali v Mikových kobkách. Priam si užívali, že ma môžu šikanovať. Šmarili ma dnu a zamkli. Vrhol som sa ku cele a chytil strieborné dvere, ale rýchlo som ruky stiahol, lebo som cítil, ako zo mňa ťahajú vlkodlačiu silu. ,,Pustite ma von!" zreval som naštvane na partiu smejúcich sa chalanov.

,,Lebo čo maličký? Povieš to Harperovi?" vlkodlaci sa znovu pustili do bláznivého smiechu. Zamračil som sa, ale nič som nepovedal. Vedel som, že keď to poviem Harperovi, Harper sa naštve a potrestá ich, ale budem pred ostatnými vlkodlakmi zase za to ufňukané decko, ktoré potrebuje, aby za neho všetko riešil Harper.

,,Maj sa a hlavne sa v noci strachom nepošti," zasmiali sa. Zhasli svetlo a ich smiech odznieval v chodbe.

,,ERIK! TIMI!" reval som za partiou, ale keď už bolo jasné, že sú ďaleko a nevrátia sa, naštvane som si sadol do prostred cely. Nebál som sa. Nikdy som sa nebál sám v tmavých miestnostiach, len som vedel, že tu strávim noc a bude to riadne nepohodlné. Teda pokiaľ ma Harper nepôjde večer hľadať a keď ma nájde, bude zúriť a bude si trvať na tom, aby som mu povedal, kto ma sem zavrel. Pozrel som na strieborné reťaze visiace zo stropu, keď ma sem pred pol rokom zavreli prvýkrát priznávam, že som sa bál a preplakal som celú noc, ale teraz som tomuto miestu už čelil statočne. Možno to bolo tým, že som tu bol zavretý často, keď Harper nebol doma. Bolo tu kopec zakrvavených mučiacich nástrojov. Nosili sem vlkodlakov, ktorých chceli potrestať a upírov, ktorých chceli mučiť. Ale ja som vedel, že mne nehrozí ani jedno a tak som nemal dôvod sa báť a skôr alebo neskôr ma tu niekto nájde určite.

Keď si ma partia odchytila na pozemku, síce som sa bránil a kričal, ale bolo ich veľa. Mike ma určite počul, ale bolo mu to jedno. Harper bol v meste. Gardien na mňa kašlala taktiež a Josh si ma asi nevšimol, keďže už tu nie je. A vlčice, ktorým prídem zlatý sa asi báli tak veľkej partii postaviť. Snáď ma príde oslobodiť jedna z nich. Ellen asi môj krik nepočula, predsa len nie je vlkodlak. Schúlil som sa na zemi a do hodiny som započul ženský hlas.

,,Chris? Čo tu ty robíš?" zdvihol som pohľad predo mnou stále Trish a hľadela na mňa nežnými šedými očami.

,,Zavreli ma tu," posťažoval som si a až potom som si uvedomil, že to stále znie trucovito.

,,Kto ťa tu zavrel?" spýtala sa a v jej tvári som zbadal odtieň hnevu. ,,Počkaj, pustím ťa, nájdem kľúč," povedala a krátke čierne vlasy, jej mierne zaviali, ako sa prudko otočila. ,,Tu je?" povedala s úsmevom a odomkla. ,,Tak kto ťa tu zavrel?" spýtala sa znovu, ruky v bok a čakala na odpoveď.

,,To je jedno a nehovor to Harperovi prosím," požiadal som zamračene. Otvorila ústa a chcela niečo namietnuť, ale ja som ju zarazil. ,,Nie Trish, prosím mlč. Nechcem vyzerať akože sa ich bojím a so všetkým bežím za Harperom."

,,Dobre," odsekla nespokojne a ja som vybehol z kobiek, keď som prebehol okolo partie chalanov, ktorí ma zavreli. Vulgárne som na nich zahrešil a oni sa po mne naštvane rozbehli. Neviem, či preto, že ich viac vytočilo to, že som sa z cely dostal do hodiny alebo preto, lebo im nadávam, ale bol som rýchlejší a keď som rýchlo vbehol na chodbu, kde mala Ellen spálňu iba zakliali a radšej sa vzdialili, lebo vedeli, že stačí len jeden môj výkrik a Ellen vybehne z izby a potom si to riadne zliznú.


Vedel som, že na ten deň si budem pamätať aj o sto rokov, lebo to bol deň, kedy skončilo moje šťastie. Bolo mi jedenásť a práve som odchádzal z hodiny s Gardien a mieril som do jedálne. Ellen sedela za stolom s Tedom v náručí a ten niečo čmáral na papier.

,,Uhni mladý," Mike vošiel do jedálne a nešetrne ma odstrčil z cesty, až som spadol na zem, ale na Mikove móresy som si už dávno zvykol a tak som ľahko a rýchlo zase vyskočil na nohy. ,,Čo je môj malinký?" Mikov pohľad zmäkol pri pohľade na jeho syna.

,,Tati, tati pozli," Ted svojim detským hláskom začal vábiť Mikovu pozornosť a malými dlaňami búchal po papieri, na ktorý kreslil.

,,No to je krásne, Ted, nádherné," pochválil ho pyšne otec za nejakú farebnú machuľu. ,,Bude z teba veľký umelec." Ted sa naširoko usmial, schytil ďalšiu pastelku a začal po papieri zase čmárať. ,,Ty," otočil sa Mike na mňa, keď som si akurát sadal za stôl. ,,Poď so mnou!" Mike sa na mňa kruto usmial a ja som vedel, že mám problém, ale von z jedálne som ho radšej nasledoval. Snažil som sa s ním držať krok, keď sa hnal cez vilu, ale chvíľami som musel až bežať.

,,Harper, mám pre teba dobrú správu," vošiel Mike do Harperovej izby aj so mnou za pätami. ,,Našiel som pre toho pankharta využitie," pozrel na mňa dole a ja som preglgol a bolo mi jasné, že toto je horšie ako zlé. ,,Temné oči by mohli zmiasť. Che, vyzerá priam pekelne," usmial sa na mňa pohŕdavo.

,,O čom to hovoríš?" spýtal sa Harper, ktorý už tiež teraz cítil problém. Natiahol ruku smerom ku mne, čím ma vyzýval, aby som išiel k nemu. Ale nestihol som urobiť ani pol kroka. Mike si totiž rýchlo kľakol. Hlavu si položil na moju hruď, ľavú ruku mi položil na chrbát, čím mi zabránil v postupe a pohľadom svojho brata vyzýval. Harper sa zamračil.

,,Vieš, ako si hovoril, že chlapec je v boji veľmi dobrý?" spýtal sa svojho mladšieho brata Mike. ,,Sledoval som ho, keď si ho s chalanmi trénoval. Malý je ako líška, krásne sa cez vás vedel dostať."

,,No a čo?" spýtal sa Harper úzkostlivo, bratove reči sa mu nepáčili. A musím priznať, že ani mne.

,,Pridá sa k lovcom," vyhlásil Mike, nevidel som Mikove oči, ale Harperov výraz zdesenia hovoril dosť.

,,NIE, nikdy Mike!" Harper brata pretínal pohľadom a prudko vstal z postele. Teraz sa nad Mikom týčil, lebo ten zostával stále čupieť pri mne. Vedel som, čo to znamená byť lovcom. Učili ma to. Vedel som, že je to pocta, ale tiež som vedel to, že lovci umierajú prvý zo svoriek. Je to vlastne podpis rozsudku smrti.

,,Ale áno Harper, áno," ten Mikov krutý úsmev som vidieť nemusel, aby som o ňom vedel. Dokonale som ten úsmev cítil.

,,To ti nedovolím Mike, aj keby som mal ísť hneď za Ellen, ona ti tie kraviny už vytlčie z hlavy," zazúril mladý doktor a chystal sa Mika obísť a nájsť Ellen.

,,Harper, pozri čo mám," Mikovi sa v prstoch mihla strieborná dýka. Trhol som sebou a počul som, ako som zaskuhral, keď mi ju Mike položil na miesto, keď mám srdce. ,,Stačí bodnúť. Stačí málo. Ty Harper, budeš mlčať a chlapec pôjde k lovcom, keď nie, hneď ho zabijem."

,,Nenávidím ťa," šepol Harper a uprel svoje modré oči na mňa, zračila sa mu v nich bolesť. Sklopil som pohľad. Vedel som, že nemám na výber, keď Mike zavelí, tak rozkaz musím poslúchnuť.

,,A ani na to nemáš právo, ironické," povedal Mike pobavene. ,,Keď vezmeme v úvahu, že ten malý je vlkodlak a tak ako každý iný vlkodlak patrí iba mne. Ten chlapec je môj a iba môj. Tvoj nie Harper," Mike odo mňa vstal, vedel, že vyhral. Dopredu vedel, že ide do vyhratej bitky. Nečakal som a ako náhle ma Mike pustil, vrhol som sa k Harperovi a objal ho okolo pásu. ,,Aj keby bol skutočne z tvojej krvi, je len môj, aj keby bol tvoj biologický syn a nie len od niekadiaľ pritiahnutý, aj tak by som mal na neho väčší nárok. Neštve ťa to?" spýtal sa pobavene.

,,Vypadni, Mike, VYPADNI!" posledné slovo Harper zreval. Mike sa len pobavene usmial, ale rozhodol sa bratovi vyhovieť. Cítil som na tvári svoje slzy, keď som Harpera tuho objímal.

,,Zajtra ráno Chris odchádza so Sethovou skupinou," vyhlási Mike a odišiel preč s víťazným úsmevom na perách.

Ten večer si ma Harper nechal u seba. Počul som jeho plač, keď si myslel, že som zaspal. Neplač otec, vďaka tebe som bol šťastný, aj keď len na chvíľu. Neplač. Ja sa vo svete nestratím. Na to si až príliš verím. Vrátim sa ti. Vrátim. Ty sám si tvrdil, že som ako líška. Mikovi sa jeho činy vrátia. Vedel som, že koleso života sa zase otočilo a ja som cítil, ako mi po srdci stekala ďalšia krvavá slza. Aj keď na tvári sa mi nemihla ani jedna.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8