Príbeh starého čajníka.

Vysoko na polici v kuchyni stál starý čajník. Modré bodky ktoré zdobili jeho biele telíčko už nebolo takmer ani vidieť. Zapadli hustým ťažkým prachom, z ktorého sa čajníku veľmi ťažko dýchalo. V noci, keď všetko stíchlo, bolo počuť jeho ťažké stony a suchý kašeľ. Často spomínal na chvíle, keď ráno vošla babička do kuchyne a rozdúchala v starej piecke ohník. Nedočkavosťou sa celý triasol kedy do neho starká naleje studenú vodu a postaví si v ňom vodu na čaj. Keď to v ňom začalo bublať, voda sa dostala do varu, hlasno a hrdo začal pískať ako výpravca keď prichádza vlak do stanice. Babička ho s láskou zdvihla a zaliala sebe i deduškovi hrnček čaju. Vtedy sa cítil nesmierne dôležito a šťastne. Jeho čestné miesto bolo vždy pri piecke na malom stolíku. Cítil sa ako kráľ celej kuchyne. Zo stolíka pozoroval všetko čo sa deje. Keď do domu prišla nejaká návšteva, vždy im s radosťou a hrdosťou poslúžil. Každý sa rád zahrial pri šálke teplého čaju, ktorý pohladil svojou sladkou chuťou všetky maškrtné jazýčky. Pri takýchto príjemných chvíľkach sa každý rád porozprával. Čajník počúval všetky príbehy. Tie radostné, i tie menej radostné. Ak niekto zo starkých ochorel, nebolo lepšieho lieku ako šálka bylinkového čaju. Nik nebol dôležitejší ako on. Ani starý hrniec v ktorom sa varila polievka. Ani panvica v ktorej sa v nedeľu piekli ryby. Ale teraz je všetko inak.

Raz, bolo to presne na Štedrý večer, len už nevedel presne pred koľkými rokmi, sa v dome zišla celá rodina. Vonku sa zima poriadne rozčertila, husto snežilo, vietor hvízdal v komíne, mráz na okne vyčaroval krásne kvety. Čajník vedel, že všetci sa už nevedia dočkať horúceho čaju. Veselo pískal keď v ňom zovrela voda a snažil sa upútať babičkinu pozornosť. Dnes mal naozaj dôležitú úlohu. Zaliať toľko hrnčekov naraz – to sa podarí naozaj iba na Vianoce. Tichučko podriemkaval a počúval koledy čo si návštevníci pospevovali pri vianočnom stromčeku. Snívalo sa mu, ako ho všetci nežne s láskou hladkajú po jeho tučnom brušku ako vďaku za vynikajúci čaj. Ako deti radostne výskajú a obdivujú jeho modré bodky. Zrazu ho niekto zdvihol a niekam odnášal. Cítil sa nesmierne šťastne. Myslel si, že ho položia na veľký stôl za ktorým všetci sedeli, aby ho mohli obdivovať zblízka. Keď ho ale položili na policu vysoko nad pieckou, preľakol sa. Tichým hláskom začal kričať: „Nie nedávajte ma tam, je to príliš vysoko, mohol by som odtiaľ spadnúť a praskol by som!“ ale nik ho nepočul. Pretože ľudia už dávno stratili schopnosť načúvať veciam. Bojazlivo sa pozeral z police. Babička niesla v ruke nový čajník a postavila ho na jeho čestné miesto. Keď zbadal ten krásny nový červený nablýskaný čajník, skoro mu puklo srdce. Po bucľatom brušku sa začali kotúľať malé neviditeľné slzy. „Prečo ste to urobili, keď som tak dobre slúžil? Som už starý, trocha oškretý, ale tak rád som vám slúžil!“ Nový čajník sa ešte viac začervenal. Tak súcitil zo starým čajníkom, ale neodvážil sa nič povedať. Len kradmo pozrel na policu a bojazlivo sa prikrčil na malom stolíku.

Starý čajník si už ako-tak zvykol na to, že ho nikto nepotrebuje. Každý deň len smutne pozeral ako nový červený čajník slúži ľudom.

Dni pomaly ubiehali, zapršanú jeseň zasa vystriedala tuhá zima. Starý čajník ťažko odfukoval na polici a tuho spal. Prebudil ho až ťažký buchot na polici. Otvoril oči. Blížila sa k nemu veľká čierna mačka. Gúľala veľkými zelenými očami a nebezpečne prskala. Celý sa strachom roztriasol a ledva lapal po dychu. „Choď preč! Nechaj ma! Ešte ma zvalíš na zem a prasknem!“ sťažka vykríkol. Mačka nevšímajúc si ho ladne zoskočila z police. Dlhým huňatým chvostom zavadila o uško čajníka. Ten sa z veľkým rachotom zvalil na zem a rozbil sa. Noštek čajníka odletel do rohu, uško s cingotom odskákalo na opačný koniec kuchyne. Z diaľky počul prichádzať kroky. S posledných síl otvoril oči. Pár veľkých topánok sa pomaly približoval k nemu. Babička spľasla starými vráskavými rukami a pokrútila hlavou. Sklonila sa ku kúskom z rozbitého čajníka. Posledný krát pohľadom poláskala prasknuté bruško čajníka. Pozbierala všetky črepiny a hodila ich do koša na smeti.