Po stopách vlkov-37kapitola-Beznádejné

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 9. júla 2009
http://citanie.madness.sk/view-23412.php

Ani nie o dve hodiny som volala Larisse. ,,Ahoj, čo robíš? Mám prácu a potrebujem pomôcť?" vyhŕkla som na ňu.

,,Čože?" spýtala sa šokovane, ledva mi rozumejúc, čo som to zo seba vysypala. Síce som ju nevidela, ale mala som taký tušák, že prekvapene zamrkala. ,,Som doma. S čím potrebuješ pomôcť."

,,Čo takto si urobiť výlet do vili?" navrhla som nevinne. Teraz ma už neskoro napadlo, že som na ňu nemala vybehnúť s tým, že potrebujem takú nutnú pomoc, ale dúfala som, že tie slová prepočula.

,,Čo vo vile?!" spýtala sa temne. Dúfala som márne. Počula ma, len ju prekvapilo, že som na ňu tak vyletela.

,,Potrebujem pomoc," priznala som s povzdychom. ,,Chris sa mi priznal, že ma," pozrela som na dvere, stíšila som hlas a prešla som do kúpeľne. ,,Miluje," povedala som potichu.

,,ČOŽE?!?!?!? A MNE SA NIČ NEPOVIE, DESTINY!!!" zahučala na mňa do mobilu až som ho trhal bokom.

,,Pozri, prepáč, ale ja teraz potrebujem tvoju pomoc," zažiadala som. ,,Musím ísť do otcovej knižnice a do jeho domu nájsť niečo s čím ho môžem vydierať. Potrebujem na neho nejakú páku. Inak so mnou Chris nemôže byť. Môže so mnou byť len vtedy, keď budem môcť otca niečím vydierať, inak nie, Larissa, pomôžeš mi?" Počula som, ako vzdychla.

,,Hovoríš, ako keby si mi dávala na výber. Porád balím," ten jej úškrn som cítila.

,,Ďakujem," vydýchla som nadšene. ,,Stavím sa pre teba do pol hodiny. Zatiaľ pa," zrušila som ju a vletela späť do izby. Rýchlo som zaklopala na Chrisove dvere a bez okolkov som vošla. Zdvihol obočie, keď som vpadla do izby. ,,Pobaľ sa, ideme domov," oznámila som mu a už som letela dole do kuchyne oznámiť mame, že musím nutne odísť za Mikom do vili.
,,Mamááá," vletela som do kuchyne a skoro som skydla na parketách na chodbe.

,,Čo je ty bláznivá Dora,?" povedala mama trochu hnevlivo. ,,Čo tak kričíš? A nelietaj ako cvok!"

,,Prepáč," povedala som rýchlo. ,,Ale musím letieť za Mikom, nutne, súrne, pohotovo," vyletelo zo mňa. ,,Musím si niečo vybaviť nesľubujem, že budem doma ešte dnes. Neviem, kedy dôjdem zavolám, či u neho zostávam na noc," s týmto oznámením som vletela na chodbu a začala som sa obúvať. Mama za mnou vyšla.

,,Načo k Mikovi, bola si tam aj minulý víkend," pozrela na mňa ukrivdene.

,,Ale tu som celý týždeň," odvetila som a viazala som si šnúrky ani som nevzhliadla. ,,Tento víkend som chcela ostať doma, ale nemôžem niečo sa vyskytlo a musím to vyriešiť. CHRIS!!" zvrešťala som naštvane do poschodia až sa mama mykla.

,,Nevrešti ti hovorím!" zvrčala po mne.

,,Prepáč, ahoj," rýchlo som ju pobozkala na líce, oplatila mi to. Vtedy som videla, ako Chris pomaly schádza po schodoch.

,,Kde si?! Nemáme čas! Rýchlo!" s tým som vybehla von a už som stepovala pri aute. Chris pomaly vyšiel z domu a ešte pomalšie odomkol dvere na aute a nastúpil. Skočila som do auta. ,,Ideme pre Larissu a prestaň sa vliecť a hneď!" Nemyslela som to ako rozkaz, ale on nadvihol obočie, tak to asi ako rozkaz pochopil a razom začal auto po asfaltke hnať sto štyridsiatkou. ,,Spomaľ, tu je povolená štyridsiatka o sto si prestrelil," zvrčala som.

,,Ty si hovorila, že sa mám ponáhľať," bránil sa Chris pohotovo a mykol ramenami v geste, že on za to nemôže.

,,Ale máš aj predpisy dodržiavať," odsekla som, ale nebolo to naštvané, hľadela som na Chrisa a nemohla som uveriť, že pred pár hodinami mi tento archanjel povedal, že ma miluje.

,,Čo je?" spýtal sa mierne zamračene, keď si uvedomil, že ho pozorujem. Mohol by byť môj, keby som zistila, ako držať otca v šachu, keby som vedela, ako zabezpečiť to, aby mu Mike neublížil.

,,Nič, Chris, vôbec nič," šepla som a pozrela som von z okna, lebo pohľad na neho ma bolel. Čo keď nenájdem nič, čím by som Mika strhla z cesty. Prečo to musí byť akurát môj otec, kto mi stojí v ceste za šťastím? Mám Mika rada, ale budem ho môcť mať rada aj ďalej? Budem môcť mať rada človeka, ktorý by bez zaváhania zabil chalana, ktorého milujem? Odpoveď som poznala a nepáčila sa mi. Mala som totiž na výber len tri veci. Buď to sa s Chrisom budeme schovávať rovnako ako Ted s Joshom, nikdy nie skutočne šťastný. Buď to sa s Chrisom budeme obchádzať a nikdy medzi nami k ničomu nedôjde, alebo to Mikovi povieme, ale to, ako zareaguje Mike, je zdá sa Chrisovi jasné. On zomrie a ja budem otcom potrestaná. Je možné, že by mi Mike vyhovel a nechal by ma byť šťastnou aj s obyčajným jeho posluhovačom? Asi nie. Takže buď to si udržím otcovu priazeň a chlapca, ktorého milujem budem ignorovať, alebo otca zavrhnem, ale to môže zase skončiť Chrisovou smrťou. Modlila som sa, aby v tomto celom bola nejaká skulinka. Ale keby bola, neodhalil by ju už môj brat?

,,Des, sme tu," upozornil ma chlapec s temnými očami a ja som sebou pri zvuku jeho hlasu trhla. ,,Prepáč, nechcel som...," nenechala som ho dopovedať.

,,To je jedno," povedala som a prezvonila som Larissu, tá hneď vybehla z domu aj s taškou, v ktorej mala veci a posadila sa dozadu do auta. Zamrmlala som pozdrav.


,,Ahojte," pozdravila sa ona nám obom a Chris už otáčal auto a mieril do Mikovej vili. Larissa opatrne hodila očkom na Chrisa, keď sa naklonila medzi sedadlami bližšie k nám. Pokrútila som v hlavou v geste, vysvetlím ti to potom.



Ted nás už čakal na nádvorí, aj jemu som z auta zavolala, že mierime do vili. Keď som vystúpila z auta, rýchlo som si všimla v jednom z otvorených okien Harpera, keď sa môj pohľad stretol z jeho, pozrela som na Chrisa, späť na Harpera, potom do zeme v previnilom geste a zase na Harperov výraz. Jeho tvár zahorela hnevom a opovrhnutia hodne si ma prezrel, asi pochopil viac, ako som si myslela, že je z toho gesta možné. A možno mu k tomu dopomohol aj Chrisov previnilý výraz, keď tiež našiel otca v okne.

,,Decká," ozval sa nadšený hlas môjho otca, ktorý práve vchádzal z dverí na nádvoria. ,,Ako rád vás znovu vidím." vyhlásil nadšene a rýchlo ma objal. Prichádzam sem, aby som našla niečo, čím ťa môžem vydierať otec. Dúfam, že to nájdem a potom ťa prosím, aby si mi to odpustil.

,,Rozhodla som sa, že si dočítam knihy, ktoré ma zaujímajú. Chcem toho nájsť viac o našej rodine," povedala som, lebo to bola z obrovskej časti pravda, len som nepovedala, že najviac sa zameriam práve na Mika. Možno mi Harper pomôže.

,,No ako chceš. Hovoril som ti, že tie knihy nie sú pre slabé žalúdky, ale je to tvoja vec," usmial sa otec. ,,Ja mám, ale ešte veľa práce, ak ma ospravedlníš," Mike sa mierne poklonil a mieril si to ďalej na druhú stranu nádvoria. Rýchlo sme si s Larissou odniesli veci. Chris sa niekam vyparil, ako vždy a okamžite sme zamierili do knižnice.

,,Čo vlastne chceš v knižnici nájsť?" nechápal Ted, ešte som mu nepovedala, že mi Chris povedal, že ma miluje a tak som mu zatiaľ nič neoznámila.

,,Dozvieš sa v knižnici," odvetila som. Chcela som miesto, kde budeme totiž sami. Vošla som do knižnice a uvidela Gardien, ako niečo ťuká na notebooku. Možno ďalší príbeh. Ďalšiu históriu.
,,Pani moja," vyskočila ihneď a prišla ku mne so širokým úsmevom. ,,Čím ti môžem poslúžiť?"

,,Tým, že odídeš, Gardien a necháš nás tu samých, kým nerozhodnem inak," vyhlásila som. Gardien sa primračila, evidentne čakala niečo iné.

,,Destiny," povedal mi rýchlo brat. ,,Keď hľadáš niečo konkrétne stačí to iba Gardien povedať a ona to nájde a poradí nám. Vie všetko, tie knihy predsa písala ona. Spýtajme sa jej na to a ona nám poradí." Keď to Ted povedal Gardien sa usmiala a videla som, ako zahorela hrdosťou a pýchou.

,,Ted, ibaže ona úplne podlieha rozkazom Mika. Nemôže mu klamať," odvetila som mu a potom som sa otočila na Gardien. ,,Keď sa ťa otec spýta, čo sme tu hľadali, povieš mu, čo to bolo?" Gardien pochopila a sklopila hlavu.

,,Áno, Destiny, poviem pravdu a nič než pravdu," pripustila.

,,V jednej veci mi ale pomôcť môžeš, ktoré knihy sú už o Mikovi, prípadne jeho matke?" spýtala som sa. Gardien ukázala na regáli.

,,A niečo je aj v počítači, čo ešte len píšem a zatiaľ to nevyšlo knižne," povedala a otvorila nám pár zložiek na notebooku. ,,Ostatok je v policiach."

,,Ďakujem Gardien, teraz odíď," pozrela som na ňu ospravedlňujúco.

,,Ja tomu rozumiem a asi je lepšie, keď neviem, čo hľadáš, keby ste niečo potrebovali, tak som k vašim službám," s tými slovami sa odporúčala. Ja som si sadla za počítač a Larissa podišla ku knihám.

,,Baby, ale ja zatiaľ ani neviem čo hľadáme," ozval sa Ted nespokojne a obe nás preťal pohľadom.

,,Hups, prepáč," vyjadrila som sa a pozrela som na neho, aj Larissu okamžite prestali baviť knihy a počúvala nás. ,,Chris mi povedal, že ma miluje a....," jasne, Ted ma nenechal dopovedať.

,,ČOŽE??!?!? To vážne?! Kedy?!" vhŕkol nadšene."

,,To nie je podstatné," odbila som ho. ,,Ide o to, Ted, že Chris je presvedčený, že keby medzi mnou a ním niečo bolo, jeho otec zabije a mňa vytrestá. Ako keby pre mňa mohol byť horši trest ako Chrisova smrť," zamrmlala som si, akoby len tak mimochodom a pozrela som Tedovi do očí. Ted dvakrát otvoril a zavrel ústa ako ryba na suchu v šoku, že mi Chris vyznal lásku, ale keď sa konečne spamätal, tak prehovoril.

,,Áno, otec by ho nepochybene zabil. Sluha nesmie mať nič s deťmi kráľov," vzdychol Ted. ,,Prečo si myslíš, že sa s Joshom schovávame?"

,,Práve preto som tu," odvetila som. ,,Potrebujem nájsť niečo, čo Mika vyšachuje. Niečo čím ho budem môcť vydierať a tým byť s Chrisom. Potrebujem nejako ten hlúpy Mikov rozkaz obísť, aby som mohla byť s Chrisom. Pomôžeš mi?"

,,Nič také neexistuje," pokrútil záporne hlavou Ted. ,,Keby existovala, už dávno by som to našiel, Des, nič také nie je a navyše, ten rozkaz nie je Mikov, ale ešte prvej kráľovnej, je to rozkaz, ktorý sa dodržuje už tisícky rokov. Sluha a princezná nemajú žiadne právo byť spolu. Nesmú, hlavne preto, aby sa zaručili potomkovia a tiež preto, lebo ste úplne iná vrstva. Či už Chris alebo Josh. Obaja sú len obyčajný sluhovia. Poskoci."

,,Ten rozkaz treba zmeniť," sykla som naštvane.

,,A to budeš môcť," ozval sa chladný hlas. Prudko som sa otočila a Ted s Larissou sa mykli. Bol to Harper, vyšiel spoza jedného z regálov. ,,Budeš to môcť urobiť, až sa staneš sama kráľovnou. Do tej doby sa zmier s tým, že podliehaš Mikovi."

,,ČO TU ROBÍŠ?!" vyštekla som na neho. ,,Kto ti dal to právo počúvať nás?!"

,,Asi som ti len chcel dokázať, že debata v knižnici nie je najbezpečnejšie miesto. Nabudúce sa láskavo uistite, že ste sami, lebo nabudúce už nebudete musieť mať také šťastie a nebudem to ja, ale bude to Mike alebo niekto, kto tie vaše keci s radosťou Mikovi vyrozpráva," pokarhal nás Harper.


,,Ty nie si žiadne plus," odsekla som pohrdlivo. Harper zdvihol ruky v zmierlivom geste. Nevedela som, prečo som na neho hnusná, veď chcel to isté, čo ja. Milovať Chrisa a chrániť ho, nič viac.

,,Môžem ti pomôcť," odvetil zmierlivo. ,,Nie som tvoj nepriateľ. Nepáči sa mi, ako sa veci vyvrbili. Nepáči sa mi, že ty a môj syn sa navzájom milujete, lebo to ublíži vám obom, ale keď už sú veci tak, ako sú, môžem urobiť len jednu rozumnú vec a to pomôcť vám."

,,Vieš niečo, čo by Mika dalo do šachu, niečo čím by sa ho dalo vydierať?" spýtala som sa s nádejou. Harper bol jeho brat, keď niekto niečo vedel, tak on.

,,Nič čo by Mika zastavilo zabiť Chrisa neexistuje, Destiny," vzdychol Harper. ,,Aj keby bol vyvražďoval ľudí hromadne jemu to prejde na neho zákony a ani nič iné neplatia. On je zákon. Čo povie on, to platí. Jediný človek, ktorý ho mohol držať v šachu bola Elen a tá nám už dnes nijako nepomôže."

,,Čo keby som sa ho spýtala, čo by na to asi povedala Elen, že ja a jej syn nemôžeme byť šťastný kvôli nemu?" navrhla som rýchlo. To mi prišlo ako dobrý nápad, ale podľa pohľadu Teda a Harpera to dobrý nápad nebol. ,,Čo?" nechápala som, prečo by to nemohlo fungovať.

,,Ak máš rada bolesť, pokojne to povedz. Jeho dcéra alebo nie, spomeň Elen a oľutuješ to," povedal Harper na rovinu.

,,Len raz som sa bránil maminým menom, Destiny a odvtedy sa otca bojím," ozval sa Ted. ,,Zmlátil ma ako žito a rok bol na mňa taký protivný, že keď si na to teraz spomeniem obchádza ma hrôza. Mamino meno sa spomína len v dobrom a nikdy ním Mika nevydierame. Nikdy."

,,Jasne pochopila som, bol to blbý nápad," povedala som znechutene a potom som pozrela na Harpera. ,,Ale keď nie je žiadna možnosť, ako Mika vydierať, keď neexistuje nič, čo by si nám o ňom povedal, tak ako mi asi chceš pomôcť," zvrčala som.

,,Kryť vás, to je jediné, čo môžem ponúknuť. Čo môže ponúknuť hocikto z nás. Nič viac sa robiť nedá, len vás kryť," odvetil Harper zachmúrene. ,,Rád by som urobil viac, ale nemôžem nikto nemôže a keď sa vy dvaja milujete, dlho sa obchádzať nebudete, to mi ver."

,,Keď nie je možnosť, ako byť s ním a neohrozovať ho, budem si od neho držať odstup," vyhlásila som pevne.

,,To nedokážeš," pousmial sa Harper priam zúfalo. ,,To nedokáže nikto, kto skutočne miluje a ja viem, že Chris ťa skutočne miluje a keď aj ty jeho, je len otázka času, kedy sa prestanete ovládať," Harper sa vydal k dverám asi mal dojem, že povedal všetko, čo chcel a ja som ho rozhodne nezastavovala, bola som až príliš potopená v tejto beznádejnej situácii. Ale Harper sa ešte zamračene otočil na Teda. ,,Ty spíš s Joshom?"

,,Čo...? Ja... ne... vieš," prerušila som to Tedove koktanie.

,,Áno spí, veď si to počul," povedala som ja, lebo sa zdalo, že Ted sa dneska nevykokce. ,,Už dosť dlho. Nikomu to nepovedz."

,,Nepoviem, len ma prekvapilo, že Josh je gay," mykol ramenami Harper, ako keby sa nič tak extra veľké nedozvedel a odišiel preč, zatvárajúc za sebou dvere do knižnice.

,,Tak čo? Hľadáme či nie?" ozvala sa po dlhom čase zase Larissa, ktorá po odchode Harpera podišla úplne k nám.

,,A čo?" spýtala som sa zúfalo. ,,Zdá sa, že neexistuje nič s čím sa dá Mike držať v šachu v jeho minulosti rozhodne nie. Môžem ešte prekutrať jeho kanceláriu, ale to je asi tak všetko, čo môžem urobiť. Zdvihni mi náladu," povedala som Larissi skrúšene. ,,Povedz mi, ako sa Samovi podarilo, dostať ťa do postele," usmiala som sa mierne pobavene.

,,To nie je od veci nápad," pritakal Ted a sadol si na stôl, za ktorým som ja sedela, konečne našiel stratenú reč.

,,Ty o tom vieš?" spýtala som sa Teda prekvapene.

,,Jasne," mykol ramenami Ted trochu pyšne. ,,Písal som si s Larissou. Povedala mi to," vysvetlil, odkiaľ má aj on tieto informácie.


,,No to bola tak...," potešilo ma, že Larissa je ochotná rozprávať. ,,Sam ma čakal pred školou ako každý deň."

 

,,Tak zajtra." ,,Ahoj." ,,Ponáhľam sa na bus." Ozývali sa za Larissou lúčenia študentov zo školy. Larissa už pohľadom stihla vyhľadať krásnu Samovu tvár so žiarivým úsmevom a veselými zelenými očami. Usmiala sa a rýchlo si to mierila k nemu. Započula zasyknutie nejakej z báb zo školy. Jasne závistlivé. Nereagovala na to a ponáhľala sa už do pripravenej náruče jej priateľa. Sam si ju rýchlo vtiahol do náručia a zmocnil sa jej pier. ,,Ahoj, kráska," šepol nežne s milujúcim pohľadom, keď sa ich pery oddelili. ,,Ahoj," opätovala mu jemný pozdrav. ,,Dúfam, že nie si najedená, naplánoval som obed v jednej reštavrácii v Blave," šepol. ,,Že nie si?" pozrel na ňu skoro prosebne. ,,Nie, nič som nejedla," povedala, keď popadla dych z toho jeho prekrásneho zeleného pohľadu. ,,V tom prípade...," džentlmensky je otvoril dvere na strane spolujazdca s miernym úklonom. Larissa nemala nič proti, ktorej by sa nepáčilo byť takto obskakovaná dievčenským idolom. ,,Do tejto reštaurácie nie som oblečená," znervóznela Larissa, keď vošli a hneď k nim priskočil čašník. Sam tvrdí čo chce. Larissa rýchlo pochopila, že nie je jediná, kto sa nevenuje jedálnemu lístku, ale svojim úvahám. Sam ju totiž ponad lístok pozoroval s miernym úsmevom a zasnením výrazom. ,,Čo je?" spýtala sa Larissa nervózne a mierne zružovela. ,,Nič, iba uvažujem, ako môže byť niekto tak nádherný ako ty?" povedal s úsmevom a Larissin rumenec nabral sýtejšiu farbu. ,,Prestaň," zahriakla ho, ale úsmevu sa neubránila. ,,Nabudúce, keď budeš chcieť ísť do takejto reštaurácie, daj mi vedieť, aby som sa obliekla vhodnejšie a nie len do riflí a staršieho trička," zhubovala pekného chalana pred sebou. ,,Lariss," vzdychol Sam nespokojne. ,,Je úplne jedno v čom si oblečená, aj tak si prekrásna." ,,Nepreháňaj," odbila ho znovu a vtedy sa pri nich objavila čašníčka, ktorá sa na Sama usmievala až príliš žiarivo, ale Sam jej nevenoval ani pohľad. ,,Tak čo to bude?" dožadovala sa jeho pozornosti. Larissa bola jediná, kto na čašníčku vzhliadol, keď jej diktovala jedlo, ale Sam od Larissy pohľad neodtrhol, keď si objednával. Keď vyšli z reštaurácie Larissa si myslela, že ju vezme domov ako vždy, ale Sam si to mieril hlbšie do centra mesta. Larissa sa zamračila na neznáme okolie. ,,Kam ma to vezieš?" spýtala sa a preťala chlapca vedľa seba miene napruženým pohľadom. On sa na ňu usmial ako nevinnosť sama štýlu, ja nič ja vlkodlak, a neodpovedal jej. ,,Sam, kam ideme?!" spýtala sa dôrazne a Sam asi pochopil, že je lepšie ju nepokúšať. ,,No, vieš...," snažil sa sformulovať, čo chce povedať. ,,Chcem ti niečo ukázať," povedal nakoniec. ,,Ver mi," hodil po nej jedným z jeho sladkých úsmevov. A ja som si to vedela predstaviť. Keď Larissa povedala, že sa na ňu usmial, vždy ma napadol Samov okúzľujúci úsmev, aký vedel na tvári vyčarovať len on. Môj Chris sa až príliš často tváril neutrálne, naštvane alebo záhadne a keď Larissa hovorila o Samovom úsmeve, vždy sa ma zmocnila menšia žiarlivosť. Môj Chris sa neusmieva. To ma vždy zachmúrilo.

Auto zastavilo pred bytovkou v dobrej štvrti a Sam sa rýchlo poponáhľal, aby stihol Larisse otvoriť dvere skôr, než vystúpi ona sama. Larissa sa zahľadela na ihrisko, na ktorom sa hrali deti a potom sa jej pohľad zameral na bytovku. ,,Čo tu robíme?" spýtala sa mierne zamračená zamyslením. ,,Poď, poviem ti to vnútri," Sam ju chytil za ruku a ťahal ju so sebou k vchodovým dverám. Otvoril a podržal Larisse dvere, aby mohla vojsť. Larissa vošla dnu a poobzerala sa. Táto bytovka nebola ako väčšina, do ktorých ste vošli. Steny vyzerali, ako čerstvo namaľované a kachličky na zemi boli lesklé a čisté, neobité. ,,Toto je nová bytovka?" spýtala sa a pozrela na Sama, ktorý už otvoril dvere výťahu. ,,Nie, má vyše dvanásť rokov, ale tu len tak byt nekúpiš, sú hrozne drahé. Kupujú si ich zazobané a solídne rodiny, preto vyzerá tak, ako vyzerá. Nájomníci sa striedajú v tom, kto mesiac platí upratovačky, ktoré tu upratujú chodby, schodisko a výťahy," odvetil a stačil tlačidlo na šieste poschodie. Keď boli hore, Sam zaviedol Larissu k jediným dverám na chodbe. ,,Na tomto poschodí nie je viac bytov?" Larissa sa zamračila len na jedny dvere. Sam sa zasmial. ,,Vravel som ti, že tieto byty sú len pre pracháčov a pracháči nechcú žiť v malých dvojizbových bytoch," s tým odomkol jediné dvere a nechal najprv vojsť Larissu. Larissa sa obzrela. Nachádzala sa v malej chodbe, ktorá splývala do obrovskej obývačky a vzadu videla rozľahlú kuchyňu s obývačkou spojenú. Prebehla izbu pohľadom. Obývačka bolo zariadená mierne surovo, luxusne to iste, ale surovo a chladne, síce s veľkým vkusom, ale rozhodne bolo jasné, že neslúži na bežný život, na to bolo priestranstvo priveľmi nehostinné. ,,Páči sa ti môj budúci byt?" spýtal sa Sam so žiarivým úsmevom a hodnotil Larissine reakcie. ,,Samozrejme ho zariadime nejako inak," povedal, tá miestnosť je trochu...," nedopovedal, urobila to za neho Larissa. ,,Chladná," povedala. ,,Presne," prikývol. ,,Toto je len na rýchlo zariadené, ešte tu nebývam, ale keď časom by som rád. Môžeš tento byt zariadiť, ako chceš." ,,Ja?" Larissa nadvihla obočie. ,,Je predsa tvoj. Aj tak, kde si zobral na takýto byt." ,,Mike mi ho dal," ako vodcovi vlkodlakov a jednému zo svojich najlepších. Myslíš, že sa o nás Mike nestará? Že nás štedro neodmeňuje, keď si to zaslúžime?" Sam nadvihol obočie. Larissa mykla ramenami a prešla cez celú miestnosť k rozľahlému balkónu. ,,Dáva vám Mike často byty?" spýtala sa Larissa a pozrela na Sama, ktorý sa presunul ku kuchynskému pultu a hrabal sa v kredenci. ,,Len tím, ktorým časom nebude stačiť, len prechodné bydlisko. Dáva byty takým, ktorý by sa časom plánovali usadiť," povedal. ,,Niečo na pitie?" ,,Nie, díky," odvetila a zamračila sa na neho. ,,Usadiť?" ,,No, aby mali miesto ich manželky," povedal váhavo a vyšiel z kuchyne späť k Larisse. ,,Mike si myslí, že mi dvaja...?" Larissa nechal vetu visieť vo vzduchu, keď ukázala zo seba na neho. ,,A nie?" spýtal sa Sam, ale rýchlo pokračoval, keď uvidel Larissin vystrašený výraz. ,,Teda raz, nie? Vieš Mike je vlkodlak a ako taký čas príliš nevníma. Pre nás ide čas zvláštne, ako keby neexistoval. Možno raz by si mohla byť aj mojou ženou. Či náš vzťah neberieš tak, že raz bude vážny, je to pre teba len románik?" overoval si Sam zrazu smutný a pokúšal sa ten smutný, skoro až zúfalý tón zbytočne potlačiť. ,,Nie, ja to beriem vážne," povedala Larissa rýchlo, tiež si nevedela predstaviť, že by mala žiť zase bez Sama. Na to myslieť ani náhodou nechcela. ,,Byt sa mi páči, len by chcel naozaj trošku inak zariadiť." ,,Nechám to na teba, verím, že raz bude náš. Takže," v geste rozhodil rukami. ,,Ako doma," vyhlásil. Larissa sa usmiala a začala si byt obzerať. Vošla do všetkých miestností, až sa na koniec dostala do spálene, tá bola zariadená celkom útulne, veľká belasá posteľ miestnosti dominovala a bledý nábytok s huňatým kobercom robil miestnosť útulnou. Páčila sa jej. ,,Táto izba nebude chcieť veľa zmien," povedala Larissa a vo dverách sa otočila, aby na Sama pozrela, ale prekvapil ju, lebo stál tesne za ňou. ,,Sam," vydýchla prekvapene, ale viac toho nestihla povedať, lebo ju začal vášnivo bozkávať a to ju umlčalo. Nechala sa, bozkával ju takto často, ale trochu ju vystrašilo, keď zacítila, že ju mierne tlačí smerom k posteli, najprv si to neuvedomila, ale keď vrazila pätou do postele, vystrašilo ju to a srdce jej začalo byť ako divé, len nevedela či strachom alebo túžbou po ňom. Uvedomila si, že Sam jej rukami prechádza po tele až príliš drzo, na čo nebola zvyknutá, on si nezvykol toľko dovoľovať, takže rýchlo prekukla chlapcov zámer. Sama odstrčila a vykĺzla z jeho objatia. ,,Deje sa niečo?" spýtal sa akoby nič neurobil a jej prudkú reakciu nechápe. ,,Či sa niečo deje?" spýtala sa naštvane. ,,Deje! Čo to vyvádzaš?" Sam nadvihol obočie a jeho pohľad bol nechápavý, ale Larissa vedela, že Sam vie o čom hovorí. ,,Nehraj sa na idiota Sam, vieš o čom hovorím," zareagovala trochu prudšie, než mala v pláne. ,,Prepáč, myslel som si, že by si mohla chcieť," šepol jemne a podišiel tie dva kroky k nej, čo od neho odskočila. ,,Ale keď nie môžem počkať," šepol a zohol sa k jej tvári s takým nežným a túžobným výrazom, ktorý by dostal na kolená každú babu. ,,Milujem ťa a tak si niekedy neuvedomujem, čo robím, prepáč, už to neurobím." ,,Ale mohol by si," šepla Larissa ich pery boli blízko, ako sa k nej Sam nakláňal, že privrela oči v očakávanom bozku a prešla si po suchých perách jazykom. ,,Mohol," v Samovom hlase bolo cítiť jemné pobavenie. ,,Mohol," to už ale nebolo pobavené,
len túžobné. Larissa spokojne vzdychla, keď ju Sam konečne pobozkal. Tento raz sa nechala povaliť na posteľ, keď sa z jej pier presunul na jej krk.
,,Ja neviem či by sme mali," šepla trochu zmätene, ale on ju umlčal ďalším bozkom. ,,Položme si inú otázku, nie prečo by sme mali, ale naopak prečo nie. Milujem ťa, Larissa," nezdalo sa, že by ho Larisa bola ešte príliš vnímala, keď jej rukami zašiel pod tričko a vrátil sa na jej krk... ,,Hej no tak," zaprotestovala som, keď Larissa utíchla s jasným nezáujmom pokračovať. ,,To nemyslíš vážne."

,,My chceme vedieť viac," pripojil sa k môjmu protestu aj môj brat.
,,Nie," zamietla Larissa pevne. ,,Ďalej je to súkromné. Ďalej môžete tak akurát nechať pracovať predstavivosť."

,,Ale ja som ti povedala všetko do puntíku o sebe a Chrisovi, to nie je fér," zvrčala som a trucovito, ako malé decko, ktoré nedostane, čo chce, som si založila ruky tak vysoko, až som ich mala skoro pod bradou a trucovito som našpúlila pery.

,,Ale ty a Chris ste sa nedostali ďalej ako je bozkávanie," odbila ma Larissa.

,,Cccc," zatiahla som. ,,Fajn," povedala som a vstala. ,,Pokojne sa nado mňa vyvyšuj," pohodila som arogantne vlasmi a vybrala sa k dverám, ale to sa už Ted a Larissa rehnili, lebo videli, že len blbnem. Pri dverách som sa na nich opäť otočila a dodala som. ,,Pokojne sa nado mňa vyvyšujte obaja, ja sa idem zaradiť do spoločnosti panien a panicov," znovu som trucovito pohodila vlasmi, ale keď som videla, že sa rehnia nemohla som smiechu zabrániť, ani ja a vrátila som sa zase na svoje pôvodné miesto. ,,Ale ja by som ti povedala."

,,Fajn, urobíme dohodu," povedala Larissa. ,,Keď sa s Chrisom vyspíš a povieš mi o tom, tak poviem aj ja. Ted nám tiež nepovedal svoju prvú noc s Joshom." Ted sa usmial, akože on tam nie je, to nie je on, koho vidíme a jeho pohľad smeroval všade, len nie na nás dve. Opäť sme sa museli rozosmiať. Ibaže náš smiech prerušilo moje smutné vzdychnutie.

,,Deje sa niečo?" primračila sa Larissa.

,,Len som si uvedomila, aké je to beznádejné," povedala som a smutne som pozrela do tváre svojej najlepšej kamarátky a potom do tváre svojho malého bračeka. Z nich dvoch ma mohol ako tak chápať Ted. Larissa nemala zakázané sa k Samovi priblížiť pod výhrážkou jeho smrti a Josh s Tedom asi radi riskovali, ale ja som taká nebola. Bála som sa o Chrisa a nechcela som jeho život riskovať. ,,Nikdy s ním nebudem môcť byť."

,,S Chrisom?" pochopil Ted. ,,To nejako vyriešime," usmial sa na mňa môj brat a Larissa prikývla.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8