Úsmev, prosím

„Úsmev!" povie a ja sa aj napriek svojej vôli usmejem. Záblesk! Otočím hlavu a zas to slovo: ÚSMEV! Kútiky nahor - ďalší záblesk - ďalší úsmev na počkanie.  „Olívia, to bude hádam stačiť," povie a smeruje k veľkej  obrazovke, ku ktorej je pripojený fotoaparát. Prechádza fotku za fotkou, úsmev za úsmevom. Dívam sa tam, ale nevidím seba, podoba je nesporná, ale ten úsmev...Nikdy som sa nevidela takto usmievať. Nie som ten typ veselého dievčaťa, čo rozdáva úsmevy na všetky strany, ja musím mať dôvod na úsmev. Raz som sa skúšala usmiať pred zrkadlom, no vyzerala som ako smutný klaun. Kútiky som mala nahor, no moje oči sa nesmiali, ale na tých fotkách...To dievča sa usmievalo veľmi prirodzene, nielen jej ústa, ale aj jej oči, celá jej tvár žiarila. Ako to? Niečo sa zmenilo. Možno je to tým, že ma o úsmev žiadal práve on.

Pred pár dňami keď sme sedeli sami v jedálni som mu darovala prvý úsmev. Sedel oproti mne a slnko práve zapadalo za jeho plecia, stmievalo sa a po chvíli som mohla rozoznať len jeho obrysy. Nebolo mu vidieť do tváre, ale vedela som že sa díva na mňa, cítila som jeho pohľad a onedlho som na tvári pocítila aj úsmev. Bol to ľahký, nežný úsmev, ktorým ma nakazil. Bol to rovnaký úsmev s akým sa na mňa teraz dívalo dievča z obrazovky.

ON

Bol už večer a túžil som byť aspoň chvíľku sám. Zišiel som do jedálne, ktorá bola od večere opustená.  Miestnosť zahalená v šere bola plná ticha, presne to, čo som hľadal. Vykročil som k prvému stolu, keď som oproti v rohu zbadal niekoho sedieť za stolom. Ako som sa priblížil, rozoznal som v postave Olíviu. Pozrela sa na mňa, ale nepovedala ani slovo. „Máš tu voľné?," spýtal som sa, lebo ma prešla chuť na samotu. „Sadni si," prikývla. Sadol som si oproti nej, aby som jej videl do tváre. Osvetľovali ju posledné záblesky slnka. Bola jemne opálená po celodennom pobyte vonku. Ešte z nej sálalo teplo akoby sa len teraz bola vrátila z pláže. Chcel som sa jej dotknúť, ale nesmel som. Tak som ju chcel hladiť aspoň svojím pohľadom, usmial som sa a čakal, či mi opätuje úsmev. Vychutnával som si pohľad na ňu kým jej tvár nezahalila tma. Neviem či sa usmiala, možno áno, ale možno je to len moje prianie.