Ráno
Spisovateľ/ka: Erou | Vložené dňa: 9. októbra 2006
http://citanie.madness.sk/view-2355.php
http://citanie.madness.sk/view-2355.php
So zhnusením, prázdna energie vstávam do tmy a svet vysmieva sa mojim snom, čo na konci rána stratili sa v bdení. Len ja stále dúfam, že raz sa to zmení. Raz sa to zmení, iste. Je to len otázka času. Toho pána, čo tvári sa, že vládne, toho, čo sa smeje prvý a zároveň posledný, lebo ja nie som tá, kto má chuť sa smiať. A tak nechávam svet sa so mnou hrať, ako s lacnou hračkou. Potom čudujem sa, že som zahrabaná sračkou keď ma osud hodí do žumpy vlastných výkalov. A som hrdá, že dokážem sa vyhrabať, no nikdy tomu nedokážem predísť. Nie, nespôsobujem to sama, iba tomu napomáham tým, že nechce sa mi, nevládzem sa brániť, nechávam sa zas a znova raniť. Nemám odvahu si zbaliť kufre, odísť preč, ja neviem kam. Som stratená v bludnom kruhu, v labyrinte strachu, prázdna, temnoty. Kde nesvieti slnko, neviem vidieť dúhu, tak ukrývam sa v spánku, tam som v bezpečí, tam mám svet, viera v ktorý ma žiť presvedčí a dá mi silu na ďalšie ráno. No a keď raz do spálne mi príde chladný vánok, môže priniesť pocit, že už je tu večný spánok. Ja však viem, že nič netrvá večne a nech akokoľvek dlho spím, jedného dňa sa predsa zobudím. Znova. A do lepšieho rána. |