Plyn

 „Tu môžete vidieť, ako to vyzeralo v časti, kde všetkým oholili hlavy.“ Za vitrínou boli haldy vlasov. Obrovské kopy. Tu a tam bolo vidieť fľaky niekoľkoročnej zaschnutej krvi.
 Študenti na exkurzii pozorovali hrôzu Osvienčimu. Istá skupinka sa zabávala obďaleč a smiala sa na fotke extrémne chudej ženy. Pár chlapcov pozorovalo vlasy a vzrušene si čosi šepkalo. Dievčatá sa zhrozene dívali na výjav a niektoré si zakrývali ústa. Jeden chlapec držal za ruku dievča, no to sa mu schúlilo do náručia. Chlapec mal tento prejav rád a ona to vedela. Pohladil ju po vlasoch a pobozkal ich.
 Študenti sa pohli ďalej. Došli k nejakým dverám, ktoré sprievodca otvoril: „Nech sa páči, vstúpte... vstúpte...“ Plynová komora sa naplňovala.
 „Ako iste všetci viete, tu zabíjali Židov pomocou jedovatého plynu.“ Na dverách boli škrabance a na jednom mieste bol dokonca vrytý necht. Z miesta vyžarovalo zúfalstvo. Steny boli zelenkasté a okachličkované.
 Z úst sa drali vonku Božie mená, nadávky, či šepot tých, čo si mysleli, že s nimi nepohne nič.
 Chvíľu stáli v miestnosti a obzerali sa. Potom sa sprievodca otočil k dverám. V momente, keď k nim vykročil, sa dvere zabuchli. Z vonku bolo počuť zaklapnutie dverí. Pár ľudí si to všimlo a bližšie začalo pozorovať sprievodcu.
 „Čo to..?“ opýtal sa chlapec, ktorý stále držal dievča za ruku a zbystril pozornosť.
 Sprievodca došiel k dverám. Ruky priložil na ne a zatlačil. Boli uzatvorené z vonku. Zatlačil znova. A znova ale silnejšie. Niekoľko krát do nich buchol. Zrýchlil sa mu dych. Obzrel sa za seba. Študenti naň spýtavo hľadeli. Pomaly na nich doliehal strach. Sprievodca nevedel, čo má robiť.
 „No... tak pomôžte mi!“ Nikto sa ani nepohol.
 Relatívne ticho narušilo syčanie. Všetci dvihli hlavy hore odkiaľ prichádzal zvuk. Zo šachty sa valila slabo viditeľná para.
 V okamžiku nastal chaos. Dievčatá začali vrieskať a všetci sa nahrnuli k dverám.
 „Otvorte! Otvorte! NIE!“ Masa ľudí trieskala do dverí, ktoré sa nehýbali. Plyn padal nadol, lebo bol ťažší, než okolitý vzduch. Jedna študentka spadla na zem pri dverách. Ostatní si ju nevšimli a začali po nej v tlačenici šliapať. Udupali ju. Na zemi sa okolo nej vytvárala väčšia a väčšia kaluž krvi.
 Cez šesťdesiat ľudí sa pokúšalo predrať k dverám s pocitom, že sa dostanú von. Navzájom sa ťahali za vlasy. Hŕstky z nich padali na zem... Jeden z chlapcov stál obďaleč. Nohavice mu zvnútra mokli a po nohách mu stekal moč. Na tele sa triasol a bol celý bledý. Po tvári mu kĺzol po kvapkách pot.
 Mimo besniaceho húfu stála dvojica. Obaja upierali pohľad na hrôzu. Keď sa objavila krv, dievča odvrátilo pohľad na opačnú stranu a po tvári jej stiekla slza. Chlapec nevedel, čo má urobiť.
 Pozreli si do očí. Ani jeden nevedel tomu druhému z nich nič vyčítať. Chlapec mal nepríjemný pocit. Akoby niečo pokazil. Nevedel, ako sa má tváriť. Či povzbudiť úsmevom, alebo prejaviť strach... Nebál sa smrti. Bál sa o ňu.
 „Snáď tie dvere ešte otvoria. Musíš sa, keď bude dochádzať vzduch, silne nadýchnuť,“ povedal. Dievča rýchlo prikyvovalo a perami jej mykalo. „A... Keď už nebudeš...“ dievča vzlyklo, „nebudeš vládať... Vdychuj radšej plyn, čo je tu, pretože dusenie spôsobené zadržiavaním dychu je príšerné.“
 Obaja už plakali neskryto. Objali sa. Dievča si položilo hlavu na jeho rameno. Jej slzy mu presakovali cez tričko až na rameno. Pocítil ich. Oči silno prižmúril no slzy sa mu drali von. Pritisol si ju ešte bližšie. Vzduch začal byť pomaly nedýchateľný. Dievča pocítilo, ako sa chlapcovi dvíha hruď, tak sa nadýchla najviac, ako mohla, aj ona. Odvážil sa dvihnúť pohľad na vreštiaci dav, ktorý pomaly, ale isto tíchol. Niektorí sa ešte drali na telá ostatných, lebo v určitej výške sa ešte dalo dýchať. Krik tíchol. Sekundy utekali. Dievča kŕčovito stlačilo chlapcove ruky. Hruď jej klesala. Jej dych unikal preč. Chlapec to zacítil. Pozrel na dvere, ktoré sa nehýbali. Odtiahol sa od dievčaťa, rýchlo schytil jej tvár, otvoril ústa, zapchal nos a vdýchol do nej, čo v ňom zostalo. Pomaly sa odtiahol. Pozrel jej do očí. Pobozkal ju na pery a pozrel nahor... Zatvoril oči. Nadýchol sa plynu. Hneď vydýchol. Spravil tak ešte dva krát. Klesol k zemi.
 Dievča vzlyklo a vzduch neudržalo. Vydýchlo. Zostala sama. On je preč a ona mu už nestihla povedať, ako ho ľúbi. Klesla k zemi vedľa neho a chytila jeho ruky do svojich. Triasla sa. Zatvorila oči. Nádych... výdych... nádych... výdych...