Poslanie Antikov – 4. kapitola

Spisovateľ/ka: Lena Landgrafová | Vložené dňa: 4. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-23694.php

Dole vpravo bola Adrienne a deti a v blízkosti nich dvere. Tie sa otvorili a vyšli z nich John a jeho traja priatelia, s ktorými to tu všetko riadil a ešte jeden muž, tiež výstredný.

 

Ace: „To je Brian, ale ovláda ho diabol. Má ho úplne pod kontrolou a preto nič z toho, čo povie, nie sú Brianove slová,"

Mike: „No dobre, ale hovoril si, že diabol vie, kde je Marina,"

Ace: „Vďaka Brianovi," pritvrdil.

Ace: „Brian vie totiž vycítiť, kde je Marina,"

Ja: „Ako to zistíme my?"

Ace: „Nebudeme nič zisťovať, počkáme si, kým ju nájde,"

Ja: „Čože? Tak to nie! Čo ak jej chce ublížiť, alebo ju zabiť?"

Ace: „Nechce jej ublížiť, ani ju zabiť. Chce ju využiť. Presnejšie povedané - chce využiť jej moc a keby ju zabil, tak by sme tu už neboli,"

Tre: „Lebo by nastal koniec sveta," povedal tichým hlasom.

Brian začal zrazu nahlas hovoriť a volať Marinu: „Marina, kde si? Predo mnou sa neschováš! Určite musíš byť hladná... a ja ťa nadojím... tak sa prestaň schovávať...! Čerstvé a výživné mlieko čaká iba na teba..." dával si dole kravatu a rozopínal si, asi tak do polovice, košeľu.

Ace nám hneď povedal: „Zabudol som vám povedať, Brian ma síce plochú hruď, však je muž, ale môže kojiť,"

Mike: „A prečo si myslí, že sa mu ukáže? Existujú ženy, ktoré koja... vôbec ho nepotrebuje,"

Ace: „Ale potrebuje, také výživné mlieko aké ma on, nemá žiadna žena. Bez jeho materského mlieka umrie od hladu, aj keby pila iné,"

Adrienne sa naňho pozerala pohľadom plným nenávisti. Ona nenávidí diabla, nie Briana... to, čo hovoril, neboli jeho slová, ale diablove... Adrienne začala kričať: „Neukazuj sa mu Marina! Neukazuj! Chce ťa iba využiť! Nie je to tvoja matka, ale diabol! A chce iba tvoju moc, na tvojom živote mu nezáleží...!"

Diabol: „Mlč!" a udrel ju, až spadla na zem.

Na to som sa naštval, vstal som a zakričal som naň ho: „Ani sa jej nedotkni! Ty moju ženu biť nebudeš, lebo to oľutuješ!" Hneď sa na mňa pozrel.

„Vyhrážaš sa mi?"

Ja: „Nie, chcem, aby ste ty aj tvoji démoni odišli a dali nám pokoj!"

Diabol: „Neprišiel som sem kvôli vám, ale kvôli Marine! Bez nej neodídem!" Išiel som dole schodmi, bližšie k nemu.

Ja: „Ale ja ti ju nemienim dať,"

Diabol: „Prečo ti na nej tak záleží? Nie je to tvoje dieťa. Malo by ti záležať na tvojich vlastných deťoch a na tom, ktoré nosíš pod srdcom..."

Ja: „Ale Marina nie je tvoje dieťa..."

Diabol: „Ale áno, je to moje dieťa, pretože toto telo... je už moje!!!" posledné tri slová povedal tak nahlas, až sa rozbili všetky okná, ale postupne pri ich ozvenách.

 

Asi ho naštvalo, čo som povedal, ale určite nám chcel tým ukázať, aký je mocný... akú veľkú má moc... Bolo to tak hrozne hlasné, že sme si museli zapchať uši. Bol som v blízkosti jedného okna. To okno sa rozbilo akoby dôsledkom tlaku, ktorý zasiahol aj mňa a odhodilo ma na chrbát, pomerne silno. Na tú chvíľku, čo som bol pri vedomí, ma až zamrazilo, lebo som si myslel, že dôsledkom toho pádu som stratil svoje dieťa. Bola to iba chvíľka, potom som upadol do bezvedomia. Ace, Mike a Tre neváhali ani chvíľu a hneď utekali ku mne. Za pomoci Aca sme sa preniesli na celkom iné miesto, kde sme boli v bezpečí. Už nás tam čakali piati ľudia, medzi ktorými bola jedna žena. Ihneď pribehli k nám ako lekári. Dvaja muži, ktorí mali dlhé blond vlasy, prehliadli Mika a Treho. Mne sa začala venovať tá žena a jeden muž so šatkou na hlave, aj s Acom. Tá žena mi vytiahla košeľu z nohavíc, trochu mi ju rozopla a priložila mi ruku na brucho. Zrejme dokázala takto vycítiť, či je dieťa na žive. Všimla si, že nedýcham, a tak mi jej priateľ začal dávať dýchanie z úst do úst. Po chvíli som začal samostatne dýchať a prebral som sa z bezvedomia.

 

„Výborne! Obaja sú v poriadku, bolo to o chlp," povedal tá žena.

Ja: „Kto ste?"

muž so šatkou: „Priatelia,"

Žena: „volám sa Tarja,"

Ja: „A ja Billie,"

muž so šatkou: „A ja sa volám Chuck,"

Ja: „Povedali ste, že obaja sú v poriadku?"

Tarja: „Áno. Chcete sa posadiť?"

Ja: „Áno," a kývol som hlavou.

Chuck: „Dobre, ale nie sprudka," a tak mi pomohli. Tarja mi podávala šálku čaju, aby som sa mohol napiť.

Tarja: „Vaše dieťa je v poriadku, ale..."

Ja: „Ale čo?!" cítil som sa ako vtedy, keď mi Ace povedal, že som mutant.

Tarja: „Ale jeho rast počas tehotenstva je zrýchlený,"

Ja: „Spôsobil to ten pád?"

Tarja: „Nie, spôsobil to diabol. Dieťa by malo rásť deväť mesiacov. Nenarodí sa za deväť týždňov, ale za deväť dní,"

Ja: „Čože? Tak rýchlo? Ide mu iba o Marinu, či nie?"

Tarja: „No... Nie som si istá, či to bol diabol, mohol to urobiť niekto z jeho štyroch sluhov..."

Ace: „Ktorý to mohol podľa teba byť?"

Tarja: „Myslím, že to urobil John. Tima som vylúčila, pretože má dve deti, Gingera tiež, pretože má jedno dieťa a Gacy by to neurobil, aj keď je nejasné na koho strane vlastne stojí..." medzitým tí dvaja muži s blond vlasmi odišli, zrejme preto, že tam boli zbytoční. Nemôže sa nám venovať toľko ľudí, určite majú dosť vlastných problémov...

Chuck: „Prečo by to John robil?"

Tre: „Pretože je bezdetný." Všetci sme sa pozreli na Treho, najmä Tarja a Chuck.

Začal im to vysvetľovať: „No, ja som s ním spal a niečo som sa dozvedel,"

Tarja: „Povedz, čo si sa dozvedel, možno nám to pomôže,"

Tre: „On je v druhom stave, ale vyzerá to tak, že o svoje dieťa príde..."

Ja: „A prečo?"

Tre: „Pretože je to jeho trest, oni mu spravia interrupciu. A ak nesplní príkaz, čo dostal od diabla, môže sa rozlúčiť aj so svojimi pohlavnými orgánmi. Zistil som, že najvyšší trest je vyňatie pohlavných orgánov, potom je interrupcia a po interrupcii trest smrti..." Mike sa tváril neveriacky.

Mike: „Vyňatie pohlavných orgánov je horšie ako smrť?"

Ace: „Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Vyňatie alebo interrupcia je pre démonov horšia ako smrť. Svoje deti dokážu milovať a cítiť voči nim ľútosť, ale voči ľudským deťom sú doslova bezcitní,"

Tarja: „To, že John nesplnil veľa príkazov a podobne, sme vedeli, ale že diabol sa odhodlal k takémuto kroku, sme nevedeli,"

Chuck: „Aký to bol príkaz?" Tre sa na mňa pozrel smutným pohľadom.

Tre: „Zabiť Billieho,"

Ja: „Nemal náhodou príkaz vyspať sa so mnou?"

Tre: „Nie, chcel ťa vylákať do izby, kde by ťa zabil a vyňal ti srdce, aby mal dôkaz, že príkaz splnil,"

Mike: „A nemal Billie mať mladé? Pretože čaká dieťa, nie mladé,"

Ja: „Chcel si hordu malých anais alebo normálne dieťa?"

Mike: „Normálne dieťa,"

Ja: „No tak,"

Ja: „A prečo práve mňa?"

Tre: „Pre diabla si tŕňom v oku,"

Ja: „Prečo?"

Ace: „Marina ťa má rada. Nemusel si sa jej votrieť do priazne. Jej priazeň máš od začiatku. Bude sa ťa snažiť chrániť a to diablovi prekáža, lebo Marina bude odmietať s ním spolupracovať." Medzitým ten muž čo ostal pri nás, odišiel. Zvonil mu mobil.

Zdvihol ho a nakoniec povedal do mobilu: „Dobre, poviem im,"

Tarja: „Čo zistili, Thomas?"

Thomas: „Démoni sú hladní. Zdá sa, že si chcú dať Billieho deti a ženu na večeru,"

Chuck: „Čo budeme robiť?"

Thomas: „Myslím, že najlepšie urobíme, keď ich pôjdeme zachrániť,"

Ja: „Pôjdem s vami,"

Thomas: „Nie, ostaň tu, takmer si prišiel o svoje dieťa,"

Ja: „Ja musím ísť!"

Thomas: „Nie! Práve o to diablovi ide! Ty a tvoje dieťa ste preňho iba nástrojom! Buď vás využije, alebo zabije!"

Ja: „Je to moja rodina!! Nechcem ich stratiť!" Thomas mal už toho dosť. Odhrnul si vlasy dozadu, aby mu nepadali do očí.

Thomas: „Dobre. Môžeš ísť,"

Ja: „Ďakujem,"

Thomas: „Neďakuj, ešte si to môžem rozmyslieť... Ale teraz sa choď pripraviť, musíme vymyslieť plán". Aj sme ho vymysleli a bol jednoduchý. Chcel som sa zúčastniť záchrannej akcie, ale ma z toho vynechali. A to som mal iba čakať vonku, ako pomocná sila.

„A nemohol by som ísť dovnútra ako pomocná sila?" pokúšal som sa vydobyť si viac, ako pomocnú silu vonku.

Thomas: „Uvidíme, keď tam budeme," Už sme boli nachystaní a preniesli sme sa pred zadný vchod domu, o ktorom démoni zrejme ešte nevedeli.

„Poďme, viete čo máte robiť?" opýtal sa Thomas.

„Áno," povedali sme.

Ja: „Chcem ísť dnu...ako pomocná sila." Vošli sme dnu.

Thomas: „Ostaneš tu, sľubuješ?"

Ja: „Sľubujem," Thomas, Chuck, Tarja, Mike, Tre a Ace išli ďalej a mňa nechali stáť pred dverami.

 

Chvíľu som sa prechádzal a myslel som na Adrienne a deti. A na Marinu. „Prepáč Thomas, ja tu nemôžem len tak stáť a čakať," povedal som si potichu. Bola tma a po sekunde som začul, akoby niečo zašuchotalo.

 

„Je tu niekto?" spýtal som sa. Z čierňavy sa vynorila postava v čiernom rúchu s kapucňou na hlave.

„Kto si a čo chceš?" spýtal som sa toho človeka.

„Ja som Twiggy, Marinin otec,"

Ja: „Marinin otec? Čo po mne chceš?"

dal si dole kapucňu a povedal: „Chcem ti pomôcť," Oči mal ako nevidiaci a myslel som si, že ma vidí, lebo pokiaľ som vedel, Twiggy nikdy nemal žiadne problémy so zrakom.

„Som rád, že si tu, že si zdravý..." povedal som z nadšenia a podišiel som k nemu. Twiggy sa nepozeral na mňa, ale vedľa.

Ja: „Twiggy," zakýval som mu pred očami rukou „ja som tu." Hneď mi bolo jasné, že naozaj nevidí.

Ja: „Twiggy, ty nevidíš... Čo ti to diabol urobil?"

Twiggy: „Diabol mi nič neurobil, to ja,"

Ja: „Ty? Nerozumiem... vysvetli mi to,"

Twiggy: „Je to len ochranný štít, preto mám oči  ako nevidiaci a preto nevidím. Je to také kúzlo,"

Ja: „Prečo si to urobil?"

Twiggy: „Ja neviem svoju moc ovládať... Kedysi som tento štít nepotreboval, pretože moja moc bola spútaná lektvarom, ktorý som si uvaril deň po tom, ako mi Ace povedal, že som Antik. Dovtedy som žil vo svojej izbe v pivnici, ktorú zariadili rodičia len pre mňa. Do svojich štyroch rokov som žil ako každé iné dieťa. Mohol som chodiť von, hrať sa s inými deťmi, chodiť do škôlky a každé ráno ma budili slnečné lúče, alebo denné svetlo... Dovtedy som ani netušil, že mám nejakú moc, ktorou by som mohol niekomu ublížiť... Jedného krásneho dňa, keď ma zobudili lúče slnka a vánok z otvorených dverí balkóna, priletela mi do izby biela holubica. Sadla si na drevené čelo mojej postele, ktoré bolo hneď predo mnou. Veselo na ňom poskakovala. Pozrel som sa na ňu. Oči mi zasvietili na svetlozeleno a ona prestala poskakovať, zakvílila a spadla na zem. Bola mŕtva. Prileteli ďalšie dve. V tom, ako som sa na ne pozrel, prišli do izby rodičia a všetko videli. Hneď po tom, ako som tie holubice svojim pohľadom zabil, som si zakryl oči. Nechcel som sa už na nikoho pozrieť, nechcel som už nikoho zabiť. Rodičia boli z toho nešťastní, ale neprestali ma milovať a vychovávali ma ďalej. Do tej izby v pivnici ma dali len pre moje vlastné dobro. Trpel som, lebo som už nemohol žiť ako ostatní. Trvalo to štrnásť rokov. Potom sa stalo to, čo som na začiatku povedal. Začal som žiť ako ostatní. A za celých tých štrnásť rokov som sa naučil hrať na bas gitare. Začal som hľadať skupinu, v ktorej by som mohol hrať. Aj som ju našiel a ich spevákom bol Brian. Okamžite sme si padli do oka. Bola to láska na prvý pohľad... Uvedomili sme si to až po piatich rokoch, keď nám bolo dvadsaťsedem. Za tých päť rokov sme prežili veľa krásnych chvíľ, ako priatelia. Povedal som mu svoje tajomstvo, že mám moc zabiť pohľadom, ale aj to, že je spútaná, lebo ju neviem ovládať. On mi povedal zase to svoje, že môže byť matkou. Odvtedy spolu žijeme. Vedeli sme, že môžeme mať vlastné dieťa, ale nepomýšľali sme naň. Nie, že by sme nechceli mať dieťa, ale báli sme sa následkov. O štyri roky Brian otehotnel, aj keď neplánovane. Po narodení Mariny sa doň prevtelil diabol. Diabol moju moc odpútal a znova som bol nebezpečný. Vyriekol som kúzlo a výsledkom je tento ochranný štít,"

Ja: „Dobre, ale mohol si povedať aj posledné štyri vety." Twiggy sa zasmial.

Ja: „Twiggy, vieš kde je Marina?"

Twiggy: „Marina? Myslel som si, že si prišiel sem len kvôli svojej žene a deťom,"

Ja: „Nemôžem tu nechať Marinu. Diabol ju iba využíva,"

Twiggy: „Billie, nechaj to tak. Viem, že ti na nej záleží, ale keď sa ju pokúsiš zachrániť, ohrozíš životy Antikov, ktorých diabol zajal a je ich viac. A je medzi nimi jeden Antik, ktorý je dôležitý. Ak zomrie, naruší sa rovnováha a okrem toho je tiež v druhom stave, takže spolu s ním by zomrelo aj jeho nenarodené dieťa. On nesmie potratiť,"

Ja: „No a? Ja tu Marinu nenechám. Nič sa nestane, keď potratí... môže mať ďalšie..."

Twiggy: „Nie, nemôže. On má päťdesiat rokov a v päťdesiatke nemôže žiadny Antik otehotnieť. Vtedy sa naše plodné dni jednoducho skončia... a definitívne. Nemôžeme to ovplyvniť, máme to v génoch. Preto, aby sa rod antikov zachoval, musí mať každý Antik aspoň jedného priameho potomka, bez ohľadu na to, akého je pohlavia. To znamená, že každý Antik sa musí aspoň raz v živote stať matkou. A schopnosť stať sa matkou nie je len v anaisách. Je to vo všetkých Antikoch." Po tomto som si hneď uvedomil, že to, čo som povedal, bolo odo mňa bezcitné. Srdce mi hovorilo, aby som sa Marinu nepokúšal zachrániť.

Twiggy: „Marina nie je obyčajné dieťa - má vlastný rozum. Ona nenechá, aby diabol zajatých Antikov zabil. Ona ochraňuje a pomáha ľuďom a bojuje so zlom. A nie je to len jej úloha, ale aj úloha Antikov. Pretože ona je Harsesis a my Antikovia - jej stúpenci." Ostal som v nemom úžase. Zároveň sa vo mne začal prehlbovať bojovný duch. Twiggy už odchádzal, zrejme už musel ísť.

Ja: „Twiggy počkaj! Povedal si, že keď zomrie, naruší sa rovnováha. To znamená, že na svete bude prevládať zlo nad dobrom, že svet bude veľmi zlý?"

Twiggy: „Áno."

Znova chcel už ísť, ale ešte som naň ho zavolal: „Počkaj! Kto je ten antik a ako sa volá?"

Twiggy: „Ace ti povie o ňom viac, pozná ho oveľa lepšie ako ja." Zmizol v čierňave a Thomas, Chuck, Tarja, Mike, Tre a Ace sa začali vracať.

Bol som šťastný, keď som videl, že je medzi nimi aj Adrienne a deti. Vďaka bohu, boli živí a zdraví. Od šťastia, že ma vidia mi vbehli rovno do náručia.

„Ďakujem," povedal som všetkým.

Mike: „Ďakuj iba im, my sme nič neurobili,"

Tre: „Presne tak, boli sme len pomocná sila,"

na to sa Chuck hneď ozval: „Ale aj to je nejaká zásluha! Síce malá, ale vždy lepšia než žiadna," a potľapkal ho po chrbte.

 

Všetci sme išli k autu. Odchádzal som z nášho, dočasne diablom a jeho sluhami ovládanom, domu, ale s ťažkým svedomím. Nechal som tam Marinu.

 

V aute mi Tarja položila ruku na chrbát a povedala: „O Marinu sa neboj, je veľmi rozumná a odvážna - je to bojovníčka." Jej slová ma upokojili. Dosť mi po rozume chodil ten Antik, ktorého smrť by narušila rovnováhu.

 

Práve som sa chcel Aca naňho opýtať, ale on zrazu zahlásil: „Krízová situácia, musím za niekým ísť," a v tom sa preniesol.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8