Dospelosť (ne)má hranice

Niekedy je jednoduchšie sadnúť si za bar a tváriť sa. Skormútene, smutne, zúfalo, odmietnuto. Pri troche šťastia si prisadne niekto, kto zaplatí drink. Čo tam po tom, že môj priateľ nájde v koši použitý kondóm? Čo tam po tom, že ja som v jeho kancelárii našla ružovú podprsenku? Čo tam po tom, že nebola moja?                                                                                              

Všetci sa tvárime nechutne dospelo. Ešte skôr ako to máme na papieri. Dospelí, keď ideme v piatok večer do klubu, dospelí, keď kupujeme vodku, dospelí, keď balíme opačné alebo rovnaké pohlavie. Dospelí, keď máme pätnásť a na diskotéke tancujeme bez nohavičiek, dospelí, keď si požičiavame porno a sme radi, že vôbec máme občiansky. Dospelí, keď máme šestnásť a ležíme opitý pod stolom.                                                                   

Kam sa ale podela dospelosť z tvojej opice? Kam sa podelo hrdinstvo a mramorový výraz? Skučíš, vraciaš, plačeš, vybuchne ti hlava. Oči sa ti ligocú, nevládzeš sa postaviť na nohy.   ¨

Kde si zahrabala dospelosť z noci, keď si tvrdila, že nepotrebuješ tabletky? Kam si zahodila pozitívny tehotenský test?                                           

Plnoletosť je most wanted, keď ide o problémy. Ja vhadzujem na papier dospelé myšlienky, tvorím abstraktnosti, ktoré znejú reálne. A aj tak neviem, čo by som v skutočnosti urobila, keby mi mama povie, že mám brata. Keby ma niekto nasilu dotlačil k sexu a keby z toho ešte vznikli dve čiarky?     Niektoré veci sú fajn. Len kým nie sú skutočnosťou. Len kým si nemusíš nájsť po maturite zamestnanie, zaevidovať sa na úrade práce, platiť si zdravotné poistenie či odvody.                                

Keď sa máme naučiť štyridsať strán za tri dni hromžíme, trucujeme. A sme deti. Sme len deti, keď chceme lacnejšie cestovné, deti, keď nechceme opustiť pediatra. Sme deti, keď sú Vianoce, MDD či Mikuláš. Sme deti, keď ideme na Shreka či Dobu ľadovú. Sme deti, keď nás otec posiela vyhodiť smeti...a keď spíme s plyšákom.                                                     

Vyspelosť nie je vo veľkosti poprsia či raste fúzov. Je to v tom, ako podávaš ruku a či ju vôbec podávaš! Je to v tom, ako myslíš, hodnotíš, odpovedáš. Je to v tom, že sa oblečieš do čistého, nechty si lakuješ pastelovými odtieňmi, platíš všetky účty, dávaš si pozor na paušál, ťaháš dvanásť -hodinovky. Vyspelosť začína tam, kde si sám umyješ tanier, vyžehlíš košeľu a kúpiš zubnú pastu.

Dospelú hlavu máš vtedy, keď po prehrabaní skrine zistíš, že si na pohovor nemáš čo obliecť. Bombarduješ obchody a obchádzaš tričká s Mickey Mousom, rifle so zicherkami a ružovú farbu na vlasy. Chodíš po meste v opätkoch a ľutuješ, že nemôžeš do konca života nosiť tenisky a písať trblietavým perom. Sedíš v obleku, krk ti ťahá kravata a ľutuješ, že nemôžeš do konca života potajomky fajčiť na školských záchodoch. Odopínaš ploskačky z čierneho saka, prestávaš nosiť prsteň s ružovou hviezdičkou. Vyberáš piercing z obočia a maskuješ tetovanie cez pol chrbta. Objednáš sa kozmetičke, pretože nestíhaš bojovať s obočím. Kúpiš tri páry nových čiernych ponožiek, pretože biele vyzerajú zle, keď preložíš nohy.

Odopínaš šnúrku z kľúčov a na chladničku pripínaš zoznam na nákup.