Poslanie Antikov - 5. kapitola

„Kam išiel?" opýtal som sa.

„Za niekým, kto má problém," povedal Chuck.

Thomas: „Ako Antik, môžeš vo svojej mysli počuť hlas človeka, ktorý ťa volá a má problém,"

Ja: „Vy ste ten hlas počuli? Kto ho volal?"

Thomas: „My nevieme..."

Tarja: „Môžeš počuť iba hlas svojich zverencov,"

Thomas: „Aj vládcovia majú svojich zverencov. Ale jedno viem isto - ten, ktorý ho teraz volal, nebol jeho zverenec, ale Antik,"

Ja: „Aký Antik?"

Thomas: „To ja neviem," zrazu sme zastavili.

„Už sme tu?" spýtal sa Thomas Treho, ktorý riadil auto.

Tre: „Nie, auto, ktoré sa predbehlo pred nás, zastalo a teraz vychádza z neho nejaký chlap s bradou, ktorý ide priamo k nám."

Pod pojmom "chlap s bradou" som si predstavil starého človeka. Ale keď som sa otočil, aby som ho videl, zistil som, že to nie je žiadny starý muž. Mal bradu, ale čiernu asi dvadsať centimetrov dlhú, možno menej. A mal holú hlavu, nie plešatú, ale vyholenú. Vlastne aj plešatú, ale len hornú časť hlavy, ale na temene a okolo uší by vlasy mal, keby si ju neholil.

„To je Scott," povedal Thomas a otočil sa.

Scott: „Ahojte,"

Tre: „Dobrý deň pane, čo si želáte?" zasrandoval.

Scott: „Srandičky si nechaj na potom... Ahoj Thomas,"

Thomas: „Ahoj Scott, čo sa deje?"

Scott: „Idete na záchrannú akciu, okrem neho," a ukázal na mňa kývnutím hlavy.

Thomas: „Dobre, ideme s vami?"

Scott: „Áno, ale ja nejdem, Ace mi prikázal ostať s..."

Thomas: „Billiem. Volá sa Billie." Mike sedel vpredu vedľa Treho.

Mike: „A my dvaja ideme?"

Scott: „Áno,"

Thomas: „Dobre, vysadnite, ideme do ich auta. Billie, ostaň tu, Scott ťa odvezie do svojho bytu, tam budeš v bezpečí." Chcel som ísť na záchrannú akciu, ale tentoraz o tom nerozhodoval Thomas, ale Ace.

Ja: „Ja s ním nikam nejdem,"

Thomas: „Prepáč Billie, ale tentoraz to nie je moja vôľa," Thomas, Tarja, Mike a Tre vysadli z auta a za volant si sadol Scott. Ale ešte predtým, ako vysadli z auta, mi stihli povedať ahoj.

„Prečo Ace nechce, aby som bol na záchrannej akcii?" opýtal som sa Scotta.

Scott: „Myslím, že má na to dôvod." Ostal som ticho.

On medzitým naštartoval a vyrazili sme skôr, ako Thomas a ostatní, čo boli v druhom aute. Ibaže sme išli do bytu, nie na záchrannú akciu. Začalo sa stmievať a mne po desiatich minútach prišlo nevoľno. Bolo mi na zvracanie, ale to bolo pre tehotenstvo typická nevoľnosť.

„Scott, zastav prosím ťa, asi budem zvracať," povedal som a on zastavil. Vybehol som z auta s rukou na ústach, rovno za stromy. Zvracal som asi tri minúty. Potom som sa vrátil do auta.

Scott: „Býva ti v aute zle?"

Ja: „Nie." Asi dve sekundy bol ticho a potom povedal: „Dobre." Po chvíli zase spustil debatu.

Scott: „Používaš svoju moc?"

Ja: „Nepovedal by som, že je to moc... som anaisa,"

Scott: „Naozaj? Ako mutant si pohlavne žena?"

Ja: „Áno, môžem byť snáď ako anaisa, pohlavne muž?"

Scott: „Nie, označenie anaisa je pre mutantov, ktorí nie sú po oboch stránkach rovnakého pohlavia. Pre mutantov, ktorí sú po oboch stránkach rovnakého pohlavia, sa používa označenie inaisa,"

Ja: „Aha, to som nevedel, Ace mi to nepovedal,"

Scott: „Tak teraz to už vieš, aj ja som anaisa. Koľko máš rokov, ako anaisa?"

Ja: „V podstate osemnásť a ako človek tridsaťtri,"

Scott: „Ja budem mať dvadsaťtri a ako človek štyridsaťdva," kývol som hlavou.

Ja: „Ace je na záchrannej akcii, však?"

Scott: „Áno, prečo?"

Ja: „Chcel som sa ho na niečo opýtať... vlastne na niekoho,"

Scott: „Čo sa môžeš opýtať Aca, to sa môžeš opýtať aj mňa. Možno poznám odpoveď,"

Ja: „Zistil som, že v diablovom zajatí je Antik, ktorý keby zomrel, narušila by sa rovnováha. Ale neviem, kto to je, ani ako sa volá,"

Scott: „Thomas, Tarja, tvoji priatelia a moji priatelia z kapely, ho išli zachrániť,"

Ja: „To kvôli nemu je tá záchranná akcia? Ako sa volá?"

Scott: „Je to môj priateľ a je spevákom našej skupiny. Volá sa Joey,"

Ja: „A má päťdesiat rokov a je v druhom stave,"

Scott: „Áno," Bol som prekvapený, že ma Ace dal na starosť človeku, ktorý ho tak dobre pozná. Medzitým sme už neboli na diaľnici, ale v meste, konkrétne pri paneláku.

„Už sme tu," povedal a zaparkoval. Vysadli sme z auta a išli sme do paneláku. Scott išiel ku schodom, nie k výťahu.

„Prečo nejdeme výťahom?" opýtal som sa.

Scott: „Je pokazený," a tak sme išli po schodoch. Prešli sme až osem schodísk, ale jemu to zjavne nebolo veľa. Zato mne áno. Boli sme pri dverách a vošli sme dnu.

Hneď sa ma opýtal: „Dáš si niečo na pitie?" a išli sme rovno do tej malej kuchynky.

Ja: „No, dám si,"

Scott: „Dobre, sadni si a ja ti nalejem," On mal však na mysli alkohol, lebo som videl, že z chladničky vyťahuje fľašku slivovice.

Ja: „Ale ja nemôžem alkohol,"

Scott: „Pár štamprlíkov ťa nezabije,"

Ja: „Ale ja som v druhom stave,"

Scott: „Aha, multivitamín?"

Ja: „Áno," vrátil slivovicu do chladničky a vytiahol fľašu s multivitamínovým džúsom, nalial mne, aj sebe a sadol si za stôl oproti mne.

Scott: „Takže preto ti prišlo v aute zle,"

Ja: „Áno,"

Scott: „V ktorom si týždni?"

Ja: „Mám to dosť zrýchlené... som v tom iba jeden deň, ale je to, ako keby som bol v štvrtom týždni. To znamená, že mi tehotenstvo potrvá ešte osem dní." Keď som povedal, že som v druhom stave, na jeho tvári prevládol smútok.

Ja: „Máš deti?" Scott sa napil a povedal: „Nie," a sklonil hlavu.

Ja: „A bol si niekedy v druhom stave?" znova zdvihol hlavu.

Scott: „Áno, ale iba raz,"

Ja: „A kedy to bolo?"

Scott: „Pred sedemnástimi rokmi,"

Ja: „A čo sa stalo?"

Scott: „Ja o tom nechcem hovoriť," v tom sa ozval detský plač.

Ja: „Povedal si, že nemáš deti,"

Scott: „Ani nemám, to je Danova osemnásťmesačná dcérka." Hneď išiel do izby, ktorá bola na pravej strane chodby. Išiel som za ním, ale iba ku dverám izby. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že dovtedy, kým sme neprišli, bolo to dieťa v byte samé.

Ja: „Je tu ešte niekto?"

Scott: „Nie,"

Ja: „A ako dlho je tu? Neviem síce kto je Dan, ale čo je to za otca, keď nechá svoje dieťa v byte samé?"

Scott: „Dan je sólový gitarista v našej skupine a bola sama iba chvíľu. Keď sme boli pri dverách, preniesol sa do tvojho domu na záchrannú akciu k Thomasovi a ostatným. A nie je jej otec, ale matka," zobral ju do náručia a išiel do kuchyne pre dojčenskú fľašku, ktorá bola naplnená teplým mliekom.

Ja: „Aha, prepáč,"

Scott: „To nič, ja sa nehnevám,"

Ja: „Dobre. A ako sa volá?"

Scott: „Julia," dal jej do úst fľašku a začala piť.

Ja: „Pekné meno," kývol hlavou a pozrel sa na hodiny, ktoré boli na stene.

Scott: „No, najvyšší čas spraviť si niečo na večeru. Dal by si si lievance?"

Ja: „Dal by som si,"

Scott: „Dobre, ale ak dovolíš, najprv musím počkať, kým Julia dopije, aby som ju mohol potom uložiť spať". Keď Julia dopila, Scott ju uložil spať a išiel urobiť lievance. Dokonca aj prestrel a lievance stáli za to.

„Tie lievance mi chutili, večera bola naozaj dobrá," skonštatoval som.

„Joey robí lepšie... ale ďakujem," povedal pri umývaní riadov.

Ja: „Môžem sa ísť osprchovať ?"

Scott: „Ale áno... a ozaj, svoju tašku máš v obývačke,"

Ja: „Moja taška? S mojimi vecami?"

Scott: „Áno,"

Ja: „A ako sa sem dostala?"

Scott: „Tvoja žena ti ju sem doniesla," zrazu som si uvedomil, že sa Ace nepreniesol sám, ale aj s Adrienne a deťmi. Zrejme ich preniesol niekde do bezpečia.

„No dobre, tak sa idem osprchovať," zamieril som do kúpeľne a keď som bol už pri dverách, Scott sa ma opýtal: „Billie! Nebude ti vadiť, keď budeš spať v obývačke na gauči?"

Ja: „Nie," a išiel som sa osprchovať. Po sprche som išiel do obývačky. Z tašky som si vytiahol čisté oblečenie, ktoré som si obliekol a ľahol som si na gauč.

Scott otvoril dvere a povedal: „Dobrú noc,"

Ja: „Ty nepôjdeš spať?"

Scott: „Nie, ja chodím spávať posledný," a zatvoril dvere.

Zavrel som oči a zaspal som. Gauč bol dosť dlhý, takže som sa mohol vystrieť a hlavu som teda nemal na operadle, ale na rovnom povrchu. Gauč nebol potiahnutý plachtou a nebol na ňom ani paplón a vankúš. Vlastne to tam všetko bolo, ale bolo to na kresle a poskladané. Zrejme na to, aby som sa mohol sám obslúžiť a pripraviť si posteľ, ako to mne vyhovuje. Ale na to som bol moc unavený a preto som ležal na holom gauči, bez vankúša a nejakej prikrývky. Scott sa ani nie po dvoch minútach, vrátil s dosť veľkou a teplou dekou a dôkladne ma ňou prikryl, až po krk. Potom mi nebola zima ani na nohy, ani nikde inde. A ešte mi dal pod hlavu vankúš. Spal som už hlbokým spánkom, takže som ani nevedel, že ma prikryl a že mi dal pod hlavu vankúš. Podvedome som iba zacítil teplo a niečo mäkšie pod hlavou. Keď na moju otázku, či nepôjde spať, odpovedal, že nie, pomyslel som si prečo asi. No, nepovedal som to, lebo som sa bál, že by sa mohol uraziť a jednak preto, že by mi jednu poriadnu naložil. Scott mal totiž na rozdiel odo mňa, pevnejšie a objemnejšie telo. Nevyzerá síce ako kulturista, no nie je ani žiadna palička. Pomyslel som si, že si chcel trochu vypiť, teda tej slivovice, ktorou ma ponúkal. A hoci Scott vôbec nevyzerá ako alkoholik, podľa tej slivovice by som povedal, že si ľúbi vypiť.