Sláva vs. Láska

  Takže takto chutí sláva? Je skutočne sladká. Núti ma usmievať sa a kývať im.

  Ken bol na javisku. Práve dotancoval svoje sólo moderného country obohatené o akrobatické prvky, ktoré sa končilo pokľaknutím na jedno koleno s tvárou ukrytou pod čiernym kovbojským klobúkom. Hudba tanca ešte doznievala, no do jeho uší sa už zabodlo množstvo výkrikov jeho uchvátených obdivovateliek. Nevidel ich, zatiaľ. Pre lepší dojem ešte okamih ostal vo svojej záverečnej pozícii a vyčkával, až doznie posledný tón. Hluk z publika stále silnel, jeho ovácie sa niesli celou sálou, až napokon celkom pohltil zvuky končiacej sa piesne a preto sa Ken rozhodol, že sa zodvihne a vrhne svoj posledný veselý pohľad na tých, ktorí oň stoja. Okamžite zazrel svojho najlepšieho priateľa Keisa, ktorý, ako sa dohodli, stál celkom vpredu. Ruky mal prekrížené, ľavým plecom sa opieral o drevom vykladanú stenu sály a jeho pevný pohľad mu prezrádzal len jediné: Si macher, chlapec. Kenovi ani trochu neprekážalo, že mu netlieskal. Poznal ho už roky a vedel, že ho má rád, nech sa tvári akokoľvek. Potom pohľadom prešiel po prvej rade publika, v ktorej sedeli najvýznamnejší ľudia. Pozrel do očí samotnému primátorovi mesta, ktorý odušu tlieskal a milo sa naňho usmieval. Zrejme netušil, že bývalí primátor, ktorého pred rokom vo voľbách porazil, bol Kenov strýko. Okolo neho bolo zopár členov mestskej komisie a ďalších váženejších osôb. Každý jeden sa naňho usmieval a tlieskal mu. Im však venoval len zlomok z času, počas ktorého hľadel do publika. Silné svetlá reflektorov ho oslepovali a nedovolili mu spoznať žiadnu tvár zo vzdialenejších radov, no Ken si zistil, kde bude asi sedieť jeho otec a preto tým smerom vrhol svoj ďalší usmievavý pozdrav. Malá osoba vedľa otca mu kýval. To bola jeho sestra Mária. Tiež chcela tancovať, no mala už iné povinnosti, ktoré jej to nedovoľovali. Kena však najväčšmi zaujímala zadná časť veľkej sály, v ktorej boli všetci mladí a ktorých najskôr poznal. Svoj pohľad uprel na čierne obrysy množstva postáv, z ktorých pre nedostatok sedadiel mnohé stáli a usmial sa na nich. Sú tam, hovoril si. Nevidím ich, ale oni na mňa hľadia všetci.

  Napokon ľavou rukou uchopil okraj čierneho klobúka a sňal si ho z hlavy nepatrným pohybom vzad, aby si pre vzhľad trochu rozstrapatil husté vlasy medovej farby. Vzápätí divákom venoval jeden hlboký úklon, pri ktorom si na okamih pozrel na čierne topánky a s vrhnutím posledného pohľadu na rozbúrené publikum poklusom odbehol do zákulisia. Ešte aj vtedy počul hluk, prichádzajúci z tanečnej sály, ktorým mu diváci vzdávali hold. Bolo to také neskutočné a predsa sa to dialo.

  V tom okolo neho prešlo deväť írskych tanečníc, z ktorých jedna bola obutá do topánok na step. Mali vystúpenie hneď po ňom a pripravovali sa na nástup. Boli to jeho kamarátky, ktoré s ním tancovali v tom istom súbore.

  „Ejha, aký potlesk Juraj," nadhodila jedna z nich.

  „Sa nezdáš," povedala ďalšia.

  Boli uvoľnené. Niečo také ako tréma už dávno nepoznali. Koniec koncov, ich súbor mal vystúpenie každý týždeň a už v ňom nebolo člena, ktorý by bol pred vystúpením nervózny. Ken síce kedysi, keď zo svojim sólom začínal, pociťoval silné chvenie, no to už dávno vymizlo a teraz si každý svoj výstup skôr užíval, než by sa čohosi obával.

  „Nuž," odvetil usmiaty Ken a poškrabal sa na zátylku.

  Dievčatá sa naňho usmiali a odkráčali na javisko. Rozhodol sa, že si írsky tanec pozrie, hoci len z boku. Našiel si miesto za čiernymi kulisami a v okamihu, keď si čupol, sálou sa rozozneli nádherné tóny začínajúcej írskej hudby. Osem tanečníc po pódiu rozsýpalo vo svetlách sa lesknúce konfety a nádherne sa otáčali okolo svojej osi. Ken si tanec vychutnával, avšak omnoho viac sa sústredil na to, čo malo prísť onedlho; zimomriavkový efekt, ako ho volal. V tom sa hudba zmenila. Jemnú írsku melódiu razom vystriedala stará známa zvučka príchodu Michaela Flatlyho na javisko a vtedy na pódium bezchybnými pohybmi priletela ona. Krásna, štíhla blondínka, ktorú Ken tak veľmi obdivoval. Jej tanečné pohyby boli učebnicové a zároveň tak ladné. Nohami kmitala nesmiernou rýchlosťou a dokonalosťou a jej step sa sálou niesol v plnej svojej rytmickej nádhere. Na jej mieste mal stál spočiatku Ken, no keď kroky nezvládal on, musela ho nahradiť ona. Bola to najlepšia tanečnica v skupine a Ken sa do nej zaľúbil.

  Obdivne hľadel na jej oči, vlasy, postavu, na jej tanec a chvíľami si myslel, že hľadí na vílu. Skutočne sa mu veľmi páčila. No bolo to dievča, s ktorým prehodil asi najmenej slov zo všetkých členov v súbore. Bola tichá a nesmierne skromná, avšak Ken si na nej všimol inteligenciu, ktorá z nej priam sršala. Zasmiala sa skutočne len na niektorých vtipoch a z jej úst Ken zatiaľ nepočul ani jediné neslušné slovo. Dokonalá žena.

  Keď hudba doznela, tanec ukončila aj so svojimi ôsmimi tanečnicami striedavým  vykopnutím nôh a spolu s ostatnými sa uklonila. Z obecenstva zaznel silný potlesk, sprevádzaný piskotom mladých ľudí. Ken si však na nej všimol, že sa usmieva len do istej miery. Do hraníc, ktoré sa patrí dosiahnuť.

  Ken napokon odkráčal do šatní a prevliekol sa do kostýmu na ďalší blok; do ľudoviek. Tie tancoval s ňou.

  „Tak ako sa ti páčilo vystúpenie?" položil akoby mimochodom Ken otázku, adresujúc ju svojmu otcovi vonku pred budovou tanečnej sály.

  Otec sa naňho usmial. Ken vedel, že je naňho hrdý, veď sa svojimi synmi - tanečníkmi už pár krát vychvaľoval, pokiaľ mal Ken správne informácie.

  „Už mi bolo dlho," odvetil otec, ktorý naozaj pôsobil dojmom, akoby sa už nevedel dočkať svojej pohodlnej postele.

  „Dlho?" neveril Ken vlastným ušiam. Nuž čo, taký bol jeho otec.

  „No, už som tam driemal."

  Ken len krútil hlavou, avšak na tvári mu svietil úsmev.

  „A čo ty?" obrátil sa k svojej deväťročnej sestre Márii. Páčilo sa ti?"

  „Áno." Aj ona sa usmievala.

  „A čo najviac?"

  „Neviem. Asi írske," povedala zahanbene. V dave sa necítila dobre a vonku pred budovou sály veľký dav ľudí rozhodne bol.

  Ken sa zamyslene obzrel. Veru, povedal si. Aj mne.

  „Kde je Maťo?" zahlásil otec, ktorému v hlase zaznela skrývajúca sa netrpezlivosť.

  „Netuším," odvetil úprimne Ken. Svojho mladšieho brata, ktorý bol tanečníkom ako on, mal rád, no napriek tomu by ho potešilo, keby všade nechodili spolu. „Asi sa ešte prezlieka. Netuším fakt."

  „Už ide," povedal odrazu otec, upierajúc pohľad kdesi za Kenov chrbát. Keď sa zvrtol, skutočne zazrel Maťa vychádzajúceho z dvier budovy. Bol usmiaty a šiel v spoločnosti jedného dievčaťa zo súboru. Keď zbadal svoju rodinu, rýchlo sa s ňou rozlúčil a podišiel k nim.

  „Čau," pozdravil otca. „Čau Mária."

  „Čau," odvetila usmiata sestra.

  „No tak mi už ideme," povedal otec.

  „Ale veď je ešte občerstvenie," namietal Maťo a ukázal pri tom na hotel hneď vedľa. „Si pozvaný."

  „Mária už chce ísť domov," vyhováral sa otec, no Ken veľmi dobre vedel, kto z nich už chcel ísť do postele k televízii.

  „No dobre," súhlasil Ken. „Tak mi sme doma hneď, ako to len bude možné, hej?"

  „Dobre," súhlasil otec a bol rád, že ho synovia pochopili. „Tak čaute."

  „Čau," odvetili dvojhlasne Ken s Maťom a spoločne sa pobrali do miestnosti s pripravenými stolmi a chutným jedlom.

  „Čo na ňu hovoríš?" spýtal sa už na druhý deň ráno v škole Nixa Ken. Vedel, že ho od jeho najlepšieho kamoša čaká pochvala, ale tú počuť nemusel. Chcel poznať jeho názor na to dievča.

  „Nádherná," skonštatoval zanietene Nix. „Chlapec, zbaľ ju a potom ti ju preberiem ja."

  „Dnes si neuveriteľne vtipný, kamarát," odvetil Ken a usmial sa naňho. Rozumeli si. K nepatrnej hádke medzi nimi došlo len raz a to je zanedbateľné, ak hovoríme o siedmich rokoch priateľstva. Ken sa neobával žiadneho nedorozumenia a tak do seba vyrývali koľko sa im zachcelo a nikdy sa ani jeden z nich neurazil.

  Keis sa zasmial.

  „A tie jej pery," ďalej sa kochal Keis. „Ešte som to nepovedal, ale závidím ti. Chlapec, neodchádzal odtiaľ."

  Neodchádzaj odtiaľ? To nepočul po prvý krát a nie len od neho. Všetci ho odhovárali od toho, aby s tancom neskončil, naopak, aby v ňom pokračoval, vyštudoval a aj sa ním živil. A on bol presvedčený, že už ho v tom súbore viac nezdrží absolútne nič. Nenávidím tanec, hovoril každému, kto tú tému kedysi otvoril. Ale veď ti to tak ide, namietali ostatní. Skutočne mu to išlo, avšak prvé ovocie sa dostavilo až teraz, no a keď ho Ken zakúsil, tak... Žeby v súbore skutočne ostal? Doteraz na to nemal žiaden dôvod, no odrazu tu boli dokonca dva. Sláva a láska. Áno, slávu už okúsil aj predtým, keď si od neho obdivovateľky pýtali jeho nik na pokeci alebo keď mu natŕčali perá a vlastné predlaktia, keď chceli jeho autogram, no toto bolo čosi iné. Čosi nové. Tento krát vystupoval vo vlastnom meste, tento krát ho videli tí, ktorí ho skutočne poznajú. Sláva sa dostavila.

  „Možno ostanem," zadumane prehovoril Ken.

  „Láska robí divy," prekvapene nadvihol obočie Keis. „Ale aby si tam naozaj ostal? Na to láska nestačí."

  Ken si pohodlne založil obe ruky za hlavu a rozvalil sa na svojej tvrdej školskej stoličke najpohodlnejšie, ako to len šlo.

„Máš pravdu, priateľko," odvetil a zadíval sa na svoje spolužiačky, ktoré po ňom vrhali nepatrné, zaujaté pohľady. „Láska a sláva."

  Za pár dní Ken vošiel do tréningovej miestnosti, kde už boli prítomný všetci tanečníci toho slávneho súboru Texasky.

  „Čaute," pozdravil každého, kto mal záujem počúvať.

  „Čau," odvetil jeden chlapec, letmo naňho pozrúc ponad displej mobilu.

  Ken pozrel na ostatných. V tom ho čosi zaujalo. Všetky dievčatá boli v uzavretom kruhu a čosi si šepotali. Sem tam ktorási z nich naňho vrhla zaujatý pohľad a usmiala sa naňho.

  „O čom zas trepú," nenútene sa spýtal Ken Gregora.

  Gregor len mykol prelom, akože ho to nezaujíma a ďalej sa venoval svojmu mobilu. Ken sa rozhodol, že si sadne, keď ho v tom oslovil Osky, jeden z manželov, ktorý založili súbor.

  „Ďury," povedal veselo a potľapkal ho po pleci. „Nič s tebou nerobí sláva?"

  Ken sa zatváril zmätene.

  „Aká?"

  Osky vyzeral prekvapene.

  „Ty o tom nevieš?"

  Ken sa len nervózne usmial a pokrútil hlavou. V tom sa zo skupinky vzrušene si šepkajúcich dievčat jedna z nich otočila k nemu.

  „Juro, do teba sa asi všetky baby zaľúbili," povedala so širokým úsmevom na tvári.

  „Hej?" začudoval sa Ken, ktorý však žiadne veľké emócie najavo dávať nemienil.

„Všetky baby z našej triedy nehovorili o ničom inom," dodala ďalšia, ktorá sa však naňho rozhodne neusmievala. Bola to ona. Tá, ktorú Ken tak obdivoval a po ktorej tak veľmi túžil. To ona rozprávala dievčatám, keď Ken vošiel. Čo to znamená?

  „Juraj je ináč riadne slávny," ozvala sa z kresla Zlatka, Oskyho žena.

  „No," prisvedčil je muž.

  „Čo, baby ti už písali?" povedala s úsmevom Zlatka. Očividne bola rada, že veľké vystúpenie dopadlo výborne a malo skvelé ohlasy.

  „Nuž," začal zdráhavo Ken. O svojich veciach veľmi nechcel hovoriť. Zvedavé pohľad, ktoré sa naňho upierali to však chceli počuť a Ken sa nakoniec rozhodol, že nebude nič predstierať. „Áno, písali."

  „Ejha," zahvízdala Monika, dcéra Zlatky a Oskyho, ktorá nebola tanečníčka, ale chodievala sa prizerať na tréningy.

  „No, len aby si nám nespyšnel," vystíhala ho Zlatka.

  „Ale," protirečil jej Osky. „Ďuro je rozumný."

  „Len aby tak aj ostal," odvetila usmiata Zlatka. „Ale tak hádam hej." Pozrela sa naňho svojim veselým pohľadom.

  Ken sa nervózne usmial. Nebol rád, keď sa všetka pozornosť upierala len naňho, pretože obvykle to boli len prúseri, pre ktoré sa o ňom vravelo. A teraz, hoci bolo príjemné počúvať, ako ho ľudia majú radi, nevedel ako reagovať.

  „Hádam," povedal a poškrabal sa na zátylku. Zuzana, povedal si v duchu a pozrel tú hanblivú blonďavú krásku.

Keď Ken s Maťom a s Gregorom odchádzali z tréningu, rozhodli sa, že svojho kamoša vyprevadia až domov. Podišli k jeho paneláku a ešte sa o čomsi zhovárali, keď sa v tom medzi nimi objavila Gregorova Matka.

  „Ahojte chlapci," oslovila ich veselo.

  „Dobrý," odvetili bratia.

  Teta sa okamžite pozrela na Kena. „Tak ako chlapci? Dievčatá sa už ozvali?"

  Odkiaľ o tom všetci vedia?

  „Dominika mi spomínala," začala s úsmevom na tvári. Ken Dominiku poznal. Bola to Gregorova sestra a na tom veľkom vystúpení Kenovi robila mejkap. „že jej spolužiačka povedala: Ja som sa asi zamilovala!"

  Kena to prekvapilo, no ponechal si svoju pevnú tvár.

  „Vážne?" prehlásil a mierne sa pousmial.

  „Máte faninky všade," dodala a zasmiala sa. „Nekončite s tým, to by bola veľká škoda, keď vám to tak ide."

  Znova?

  „Tak..." začal Ken, no nepokračoval. Nevedel totiž ako. V hlave mu vírilo množstvo nových pocitov, ktoré dosiaľ nepoznal alebo ešte nikdy neboli tak obzvlášť silné. Sláva..., hovoril si. Láska.

  „Už toho asi je dosť, však?" spýtala sa ho Gregorova mama.

  „Ale," odvetil Ken. „Máme veľa učenia a mám aj iné záujmy, na ktoré nemám čas."

  „Aha," povedala teta tváriac sa, že rozumie. Určite však ani len netušila, že Ken tými záujmami myslí písanie. Skutočne naň nemal čas.

Ken s Maťom sa na bicykloch dostali domov. Maťo mal chuť na počítač, no Ken ho predbehol. Jeho túžba písať bola odrazu nesmierne obrovská.  Otvoril notebook, zadal svoje heslo používateľa a po krátkej chvíli klikol na ikonu Microsoft Word 2007. Na okamih sa zamračil a uvažoval, no jeho pocity k nej pritlačili jeho prsty ku klávesnici a úplne ich ovládli. Ken začal písať:

              Ja, milujem ju, a nemám slová, ktoré by opísali stav môjho vnútra. Hovorí sa, že zaľúbeným nechutí jesť, ale prečo? Odpoveď je jednoduchá, no tí, ktorí lásku nepoznajú, ju nepochopia. Znie takto: -Môže byť snáď sýty zároveň i hladným? Ak si naplnený duchovným, nie je ti potrebné mať fyzické. A tak je to i v prípade dvoch. Ak sa milujú, nepotrebujú sa navzájom dotýkať, alebo po tom aspoň netúžia. Hlavnou prioritou ich vzťahu je predsa láska a tá ich núti robiť tak, aby sa mal ten druhý čo najlepšie. Niekedy je to objatie, no malo by to byť i pochopenie a hlavne vzájomná pomoc v čomkoľvek, čo ten druhý potrebuje. Ja to chápem tak. Áno, keďže píšem o láske, som zaľúbený, no žiaľ, zatiaľ je to iba z mojej strany. Netúžim však po jej tele. Je samozrejmosťou, že sa mi páči i jej telo, ale nehľadím naň z túžbami chlapca. Vznešene pozerám do hĺbok jej duše, na ducha, ktorého si tak stráži pred verejnosťou. Jej správanie mi však hovorí za mnoho a pokojne môžem vyhlásiť: Viem si ju predstaviť ako svoju manželku.

„Chlapec, ty sa už zobuď!" pomykal s ním Keis na druhý deň v škole. „Viem, že si zaľúbený, ale mohol by si sa, prosím ťa, konečne venovať aj mne?"

  Ken naňho pozrel s pochybami v očiach.

  „Ty si," ukázal naňho. „Si ty pupuš?"

  „Nie," s obrovským odporom v hlase zreval Keis a striasol sa. „Ale teraz si v škole. Viem, aj mne sa páči, ale tak..." Keis zmĺkol. „Počuj, stretol som ju."

  „Vážne?" Ken ožil. Keď sa vravelo o tom, na čo myslí, vedel sa zapojiť. „Kde?"

  „Nádherná," nevšímal si ho Keis.

  „Kde!" zopakoval netrpezlivo Ken.

  Keis sa zasmial. Očividne bol rád, že konečne vidí toho bezcitného Kena... s citmi.

  „Fuj, čo je to za puch?" povedal odrazu Keis.

  „Jano?" povedal Ken.

  Keis sa znovu zasmial.

  „Jano," potvrdil Keis.