Ťažký život ťažných koní

 

            Bola raz jedna stajňa na pozemku chudobného vidieckeho farmára, ďaleko od hluku miest a rušného života veľkomešťanov.

            život tohto farmára bol jednoduchý a život jeho zvierat ešte jednoduchší. Farmár vlastnil jedného starého ťažného koňa, ktorý bol už na sklonku svojich síl, a tak dokúpil ďalšieho, mladého, ktorý mal vykonávať väčšinu jeho práce.

            Mladý kôň bol silný, na vrchole svojich síl a práca na poli ho v celku bavila. Bol ešte veľmi mladý a na poli pracoval po prvý raz.

            Po týždni tvrdej a vyčerpávajúcej práce na poli sa starý kôň opýtal mladého:

- No, ako sa ti pozdáva tento život?

- Ak mám povedať pravdu, predstavoval som si to trošku inak.

             - Ako inak by si si chcel predstaviť ťahanie pluhu a voza? - spýtal sa starý kôň trošku pobavene.

- Len som si myslel, že budem mať aj trošku priestoru na pobehanie si.

            - Nuž, tu nejde o to, pobehať si, ale o živobytie. Musíme ťahať voz s tým, čo nám doň naložia a ťahať, až kým nám nepovedia dosť.

- Ja viem, viem. Ja len že, nie je to tak, ako som si to vysníval.

- A ako si si to vysníval? - opýtal sa starý kôň so záujmom.

            - Myslel som si, že ráno privítam prvé lúče hlasným a silným zaerdžaním a nie zachrípnuto, lebo mi odchádza hlas z úmornej práce. Ráno, keď slávici spievajú svoju skorú pieseň,... túžil som letieť s nimi i s vetrom o preteky a nie vidieť, ako ma predbiehajú, keď za sebou ťahám plne naložený voz. - povzdychol si. - Cez deň, samozrejme, pomôžem na poli a odtiahnem pluh, no večer som túžil po príjemných chvíľach strávenými vonku, po odpočinku a relaxe a nie po úmornom, síce oslobodzujúcom spánku, keď viem, že ráno sa to celé zopakuje a ďalej a ďalej,... snáď aj celý život. - zakončil zničene.

Starý kôň mlčal, pobavene sa naňho pozeral, a potom povedal:

- Takýto tvoj vysnívaný život bez práce snáď ani neexistuje.

Mladý kôň sa naňho urazene zahľadel:

            - Existuje aj takýto život, veru. Počul som o tom rozprávať husi, ktoré prileteli z ďalekých krajín. Tak som si taký život vysníval aj ja... Ach, keby sa tak bol stal skutočnosťou... No dopadol som, veľmi tvrdo z oblakov vo výšinách.

Starý kôň sa zachechtal.

- Ty si snáď nikdy nemal žiadne sny? - opýtal sa mladý kôň na pokraji zúfalstva.

            - Moje sny boli odlišné od tých tvojich. No poďme už spať. Zajtra nás čaká náročný deň.

             O niekoľko ďalších týždňov, dlhých nočných rozhovoroch o ich minulosti, spomienkach a snoch, po dlhých dobách úmornej práce bol už koniec júla a leto v plnom prúde. No to koňom neprinieslo vôbec žiadne voľno. Keďže prišla žatva, zber úrody obilia a zeleniny, a kone si toho zase odtiahli svoje. Starý kôň sa už necítil dobre a vôbec tak ani nevyzeral. Mladý kôň si oňho začal robiť starosti.

- Tvoj kašeľ sa čím ďalej tým viac zhoršuje. Vôbec sa mi to nepáči.

             - Z toho si nič nerob. Poobede idem von zas. Som celkom fit. - keď však chcel vykročiť, zapotácal sa.

            - Žiadne také. Dnes poobede odtiahnem aj tvoju šichtu. Ty tu pekne ostaneš oddychovať a potom sa uvidí.

-Neblázni. Však ti chrbát odpadne, - namietal starý kôň.

Mladý kôň sa namosúril a zatlačil ho naspäť do stajne.

            - Ty ma buď poslúchneš, alebo ma poslúchneš. Dnes poobede budeš oddychovať, či  sa ti to páči alebo nie. Večer sa vrátim. Ahoj. - a vyšiel zo stajne.

- Zlaté to žriebä. - povzdychol si starý kôň a vzal si trochu ovsa.

Večer, keď sa mladý kôň vrátil, bez väčšej známky únavy, starý kôň sa ho opýtal:

- Vieš, ako som si ja predstavoval budúcnosť, keď som bol mladý?

Mladý kôň sa naňho spýtavo pozrel:

- Ako?

            - Túžil som po zalesnených trávnatých lúkach a priamo cez ne by prechádzal potôčik. Tráva by tam bola šťavnatá a pôda tak úrodná, že by tam rástli všetky druhy rastlín, čo na svete jestvujú. Preháňal by som sa po tejto zemi a letel s vetrom o preteky. Práca by neexistovala, všetko by rástlo len tak samo od seba, bez pomoci koní a človeka. Ani ľudia by tam neboli. Bol by to raj koní, všetkých koní, čo túžia po slobode, po voľnosti pod modrou oblohou, bielymi oblakmi a hrejúcim slnkom. Pri úrodných lesoch a zurčiacej rieke, s úžasným pocitom voľnosti a príjemnou spoločnosťou. No namiesto toho som skončil tu, ako môj otec a predtým jeho otec.

Mladý kôň sa naňho pozrel s úžasom i pochopením zároveň:

            - Tak predsa aj ty snívaš o slobode. A ty si sa mi vysmial, keď som ti povedal o mojich snoch. Prečo?

            - Som už starý kôň a pripadlo mi vtedy zaujímavé, ako si si ľahko predstavoval  prácu na roli.

Starý kôň sa usmial, no vzápätí si musel odkašľať.

Mladý kôň sa zatváril ustarostene:

- Nevyzerá to s tebou dobre. Zajtra vezmem celodennú šichtu a ty si ešte oddýchneš.

- To nemôžem, - znova si odkašlal.

- Máš pravdu, - povedal mladý kôň, - to musíš! Ostaneš tu či sa ti to páči alebo nie.

             - Sily ma opúšťajú. Dlho na tomto svete už nepobudnem. - skonštatoval a zas si odkašlal.

             - Takéto reči si nechaj pre niekoho iného. Mňa nimi neobalamutíš. - no tváril sa skrúšene a nevyzeral, že by tým rečiam neveril.

- Ten tvoj dlhý opis slobody ťa vyčerpal. Zdriemni si, aj ja si zdriemnem.

Na ďalší deň starý kôň stajňu neopustil, a nestalo sa tak ani po ďalšie dni.

             V jeden deň, keď mladý kôň pracoval na poli, starý kôň vyšiel zo stajne a poprechádzal sa po dvore. Večer, keď sa mladý kôň vrátil, povedal:

- Si milé žriebä. Tvoj otec by bol na teba isto hrdý.

- Vďaka... Ale vedz, že ty si mi tiež ako môj druhý otec. Veľa si ma toho naučil.

             - To nestojí za reč. Si silný. Farmárovi budeš isto dlho slúžiť a pomáhať mu prežiť. Veru, to je naša úloha. Pomáhať ľuďom a oni zase pomôžu tebe.

- Tebe nepomohli, - namietol mladý kôň. - Už dlho tu len tak postávaš a chorľavieš.

             - Na starobu ešte liek nevynašli, milý priateľu. Chcem ešte, aby si vedel, že ťa mám rád.

- Aj ja ťa mám rád, úprimne. - usmial sa.

Starý kôň zakašlal.

- V dobrom nažívaj, nevzdávaj sa svojich snov a vedz, že nad tebou budem bdieť...

Zatvorili sa mu oči a zaspal večným spánkom.

Mladý kôň naňho smutne hľadel, no napokon potichu riekol:

- Tak, priateľu, teraz si slobodný. Už môžeš behať ako kráľ, na nebeských pastvinách.

             Potom dlho a prenikavo zaerdžal na rozlúčku so starým priateľom a aj preto, aby zavolal farmára.

             Život starého koňa nebol márny, ak si to myslíte. Bol plnohodnotný. Pomáhal farmárovi a jeho rodine prežiť, nevzpieral sa ani neutekal. Kôň mal tiež svoje sny a túžby, ktoré robia život plnohodnotnejším, i keď ich počas života nedokázal uskutočniť.

            A mladý kôň? Vzal si príklad zo starého. Počas ich nočných rozhovorov sa od neho totiž veľa priučil o hodnotách života. Dlhé roky pomáhal farmárovej rodine a večer čo večer sa vždy uberal do svojho sveta plného túžob, snov a nesplnených prianí.