Po stopách vlkov-39kapitola-Prebudenie sa skrýva v jednoduchom dotyku

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 8. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-23755.php
Moja apatia už trvala tak dlho, že o nej vedelo celé moje okolie okrem Mika, ale rozum mi stále hovoril, ,,váž si život a pred Mikom svoju bezcitnosť stráž" a ja som svoj rozum poslúchla, bolo to totiž to posledné, čo mi zostalo, keďže moje srdce a pocity s citmi boli zmrazené v kameň.

,,Čo toto? Otcovi by sa to mohlo páčiť. Vždy mal rád modely strojov," ukázal na lietadlo vo výklade, vyzeralo komplikovane. Bola som s Tedom a Larissou nakupovať vianočné darčeky, prirodzene, že Chris nám bol za chrbtom. Teraz bol stále v depresii a ranene na mňa hľadel, niekde hlbokom v podvedomí som tušila, že by mi ho malo byť ľúto, len som si nevedela spomenúť na ten pocit, nevedela som, ako ľutovať. Nepamätala som si príchuť ľútosti a tak som ju ani nevedela umelo vyvolať.

Tento rok som si mohla dovoliť kúpiť aj drahšie vianočné darčeky, nebola som obmedzená sumou tisíc korún a tak som konečne aj spolužiačkam mohla kúpiť, čo som chcela a to drahé knihy o Brazílii, ťažkého dreveného koňa, či obrovského plyšáka. Jednoducho veci, ktoré mali moje spolužiačky rady. Apaticky som pozrela do výkladu a moja myseľ mi ukázala obraz Mikovej pracovne, hore na skrini mal nejaké modely vyložené.

,,Ty ho poznáš lepšie. Myslím, že to môže byť," prikývla som a mykla ramenami v geste, je mi to jedno, čo si už nikto nevšímal, lebo dobre vedeli, že mne je teraz už jedno naozaj všetko i keď sa stále snažili vo mne vyvolať nejaké emócie, jednoducho nejakú reakciu. Nedočkali sa ale žiadnej, aspoň zatiaľ. Požičali mi dokonca aj Titanic, lebo som raz Tedovi prezradila, že na konci som sa zvykla vždy rozplakať, ale ten film prešiel a ja som len apaticky hľadela na umierajúceho Leonarda. Čo už. Nevyšlo im ani toto.

Jediné slzy, ktoré vo mne vyvolali boli tie, ktoré spôsobil Ted tým, že mi do ruky naštvane strčil nôž a cibuľu s tým, že chce vidieť tvár človeka a nie robota a tak ja som krájala a plakala. Štípali ma oči. Ibaže Larissa Tedovi vytmavila, že ja som sa nestala kamenná voči fyzickej bolesti, ale bolesti psychickej a že keby mi do ruky bodol napríklad nôž, tak ma to asi pravdepodobne tiež rozplače a pravdepodobne budem hučať od bolesti. Ted len mykol ramenami s tým, že by sme aj to mohli vyskúšať. Pred týmto obdobím by ma tento jeho vtip pobavil, ale teraz len pobúril Larissu a mala som pocit, že Chris sa veľmi ovláda, aby svojho princa neudrel.

,,A čo by na Vianoce potešilo teba?" objala ma Larissa okolo ramien, keď sme išli von z obchodiaku.

,,Potešilo?" pozrela som na Larissu s kamennou tvárou. Larissa vzdychla, keď pochopila, že ja nechcem na Vianoce nič, nepoteší ma nič a nič mi nespôsobí radosť, lebo mi tieto pocity chýbali.

,,Ako keby som sa nepýtala," vyhlásila otrávene. ,,Kúpim ti zamilovaný román, ktorý ťa zaručene rozplače, len musím zistiť, aký to je."

,,Lariss, jej je teraz úplne jedno, ako ten román dopadne, aj tak nič neucíti," povedal Ted a pretočil oči, keď si sadol vedľa Chrisa na miesto spolujazdca, ale keď si všimol, že Chris sa chveje, natiahol k nemu podráždene ruku. ,,Navaľ kľúče, radšej šoférujem ja," Chris ho poslúchol. Nechcel mať na svedomí životy Mikových detí. Aj keď svedomie by ho asi dlho netrápilo, lebo Mike by ho rýchlo zniesol zo sveta. Najprv sme odviezli domov Larissu a Ted potom pred mojim domom nastupoval do auta Joshovi, ktorý na mňa hodil zničený pohľad, lebo pochopil, že zatiaľ žiadna zmena neprišla. Chris mi vyniesol tašky s nákupom hore. Ja som si zo seba zhodila tričko, že sa prezlečiem, ale keď som chytila do ruky domáce tričko, Chris ma chytil za zápästie a tým mi znemožnil sa obliecť.

,,Chris, chcem sa obliecť," povedala som mu apaticky a čakala som, kým ma pustí. Nesnažila som sa mu ruku vytrhnúť akoby som to bola urobila dakedy, teraz som, len čakala, lebo mi to bolo v podstate jedno. Slovo ,,chcem" bolo len slovo, lebo ja som nechcela nič, bolo to len hlúpe slovo. Chris musel vedieť, že bez emócii som len bábka.

,,Nič nechceš," informoval ma. ,,Ty ani nevieš, čo to slovo znamená. Ja určite skončím v pekle," šepol a položil mi ruku na bok, priťahujúc si ma bližšie k sebe, pomenovala som emóciu v Chrisovej tvári ako túžbu, takto sa tvária ľudia, keď po niekom túžia, len som si nevedela vybaviť, aký je to pocit túžiť. Ako chutí túžba. Pritiahol si ma na svoje telo, pevne ma k sebe privinul. ,,Nemôže byť pravda, že nič necítiš, Destiny," šepol mi do ucha, keď sa sklonil. ,,Musíš to predsa cítiť."

,,Mal by si ma pustiť," vyhodnotil chladne môj rozum túto situáciu ako nesprávnu a ja by som mala Chrisa zastaviť, ale apatia a fakt, že mi je to jedno sa nezmenil. Mohol by si so mnou robiť čokoľvek a môj rozum by povedal, je to nesprávne, ale ja by som to tak necítila, necítila by som nič.

,,Nechceš aby som ťa pustil," povedal pevne a jeho pery sa pomaly obtreli o moje ucho. ,,Čo chceš, Destiny? Čo naozaj chceš?" počula som v jeho hlase túžbu a tichý vzdych, keď začal ochutnávať kožu na mojom krku a stále si k sebe pevne pritláčal moje telo.

,,Ja neviem čo chcem, Chris, nechcem nič," odvetila som, zdvihla som hlavu a pozrela mu do tváre. Hľadel na moje pery, jeho ruky mi prechádzali po tele. Dovolil jednej svojej ruke dostať sa medzi naše telá a nehanebne mi prechádzal po hrudi. Mozog mi zase povedal, pošli ho preč. Je to nesprávne, nemal by to robiť. ,,Chris, pusť ma, toto nesmieš robiť."

,,Nechceš aby som ťa pustil, ty ani nechceš, aby som ťa držal, je ti to predsa jedno," zvrčal a ešte pevnejšie si ma k sebe pritlačil, zasykla som, toto bolelo. ,,Milujem ťa Destiny, túžim po tebe, ale tebe je predsa všetko jedno. Povedz mi, bolo by ti jedno, keby som ťa teraz povalil na posteľ? Bolo by ti jedno, keby som ťa znásilnil? Necítila by si potom nič?"

,,To by si ty ale neurobil," povedala som pokojne. ,,Neviem, myslím, že by som necítila nič," odvetila som to, čo zase vyhodnotil môj rozum. Videla som, ako sa na Chrisovej tvári zaleskli slzy.

,,Je mi to ľúto láska moja. Je mi to ľúto," šepol a ja som cítila jeho dych na svojich perách, lebo svoje čelo oprel o to moje a šepkal mi tie slová. ,,Milujem ťa, túžim po tebe tak veľmi, že je to až neznesiteľné," šepol naposledy a jeho pery sa jemne dotkli tých mojich a okamžite ma začal bozkávať vášnivo, ale ja som to zacítila už pri tom malom, jemnom, jednoduchom dotyku našich pier. Zastonala som mu do úst. Moje ruky sa mu obtočili okolo krku a sama som sa na neho pevnejšie pritlačila. Cítila som, ako mi po tvári začali stekať slzy a miesili sa s tými jeho. Uvedomila som si jedno. Milujem ho. Ucítila som neskutočné zúfalstvo, túžbu, krivdu. Spätne som si pamätala slzy jeho aj slzy môjho brata, či mojej kamarátky a bozkávala som ho o to zúfalejšie. Cítila som všetku tu bolesť, všetku tu radosť, ktorú som necítila vtedy, keď mi šepkal milujem ťa. Cítila som všetko. Bola som toho taká plná, že som myslela, že ma city a emócie roztrhajú. Snažila som sa dať do bozkov všetku svoju zúfalú túžbu a frustráciu. Chcela som, aby to všetko cítil so mnou a on si to po chvíľke, ktorá mne prišla ako večnosť uvedomil. Musel si uvedomiť, že slzy ktoré cíti na tvári, nie sú len jeho, ale aj moje, muselo mu dôjsť, že na to, že by som nemala nič cítiť, ho bozkávam až priveľmi vrúcne. Pochopil to a odtiahol sa odo mňa.

Keď to urobil moja tvár sa skrivila bolesťou a ja som spadla na kolená lapajúc po dychu a cítiac svoje slzy na tvári. Keď som dych popadla začala som vzlykať. Bolo vo mne toľko protichodných emócii až to bolo na nevydržanie. Chris bol skokom pri mne okamžite na zemi pevne ma zvierajúc a hľadel mi do tváre v neuverení, ale hlavne v neskutočnej úľave.

,,Milujem ťa, Chris, a cítim to," dostala som zo seba a cítila som, ako ma skrivila bolesť. Cítila som, ako sa mi telo skrivilo doslova v hysterickom kŕči. Pokúšala som sa dýchať, ale hruď ma tlačila, päsť okolo môjho srdca bola ešte pevnejšia. A ja som si uvedomila, že presne toto bola tá bolesť, ktorá ma do stavu apatie dostala a tak som vedela, že teraz sa jej nemôžem poddať nesmiem sa prestať hýbať, lebo to menej bolí. Nasilu som dýchala, aj keď to hrozne bolelo pľúca ma tlačili, hrdlo mi horelo a slzy ako láva mi stekali po tvári a po krku. Chris sa ku mne zohol a začal ma bozkávať, akokeby chcel tú bolesť zdieľať so mnou. A ja som cítila ako moje telo, môj rozum, moje srdce odtláča všetky emócie a city do úzadia. Zostala len túžba, láska, ale keď už boli dotyky z oboch strán ako z mojej, tak z Chrisovej priveľmi drzé, ozvala sa zúfalosť s jasným zákazom. NESMIEŠ! Prudko som sa od Chrisových pier odtiahla a odsotila ho. ,,Nesmieme," šepla som ticho.

,,Ja viem," potvrdil mi to a pozoroval ma, skúmal ma a mala som pocit, že by sa najradšej začal ticho modliť, aby som zase neupadla do apatie. Obzrela som sa, po dlhej dobe som zase všetko videla jasne a ostro. ,,Ako ti je?" spýtal sa ma opatrne.

,,Ako keby to celé bol len sen," povedala som a ďalej som sa obzerala uvedomujúc si, že hmla je preč, že farby sú ostré, že nič nie je potiahnuté bledým oparom. Cítila som zase to zúfalstvo, keď som si spomenula na Chrisove slzy a prejavy lásky. Teraz som nechápala, ako som mohla len tak sedieť a úplne bez emócii ignorovať to zúfalstvo. ,,Prepáč mi to," pozrela som na neho a cítila som nové slzy, ako mi stekajú po tvári.

,,Ja... Nechápem...Čo ti mám prepáčiť?" Chris sa tváril zmätene a zdalo sa, že sa bojí, čo i len pohnúť, ako by sa bál, že keď sa ku mne zase priblíži alebo sa vzdiali, ja zase upadnem do depresie.

,,Prepáč, že som bola chladná," povedala som. ,,Nevedela som, ako sa z tej otupenosti dostať, nechcela som," po tvári mi stekali slzy ľútosti.

,,Ty sa ospravedlňuješ mne?" Chris na mňa hľadel neveriacky a potichu sa zasmial. Konečne sa ku mne naklonil a položil mi ruku na tvár, palcom mi zotierajúc slzy, čo bolo zbytočné, lebo po každé, keď slzu zotrel, objavila sa nová a potom ďalšia a ďalšia, akokeby som potrebovala zo seba dostať všetky slzy, ktoré som doteraz nemohla. Uvedomovala som si, aká som bola sebecká, ako chladne som sa správala k tým, čo milujem a mám rada, len preto, lebo v stave chladného kameňa to menej bolelo. Tou svojou apatiou som spôsobila bolesť ostatným. ,,Ty sa ospravedlňuješ mne," Chrisovi po tvári stále stekali slzy a potichu sa smial v neskutočnej úľave. ,,To ja by som sa mal ospravedlniť tebe. Kvôli mne si prestala cítiť." Hladil ma po tvári a nakoniec si ma pevne pritiahol do náruče a pevne ma zvieral.

,,Bola som sebecká, tak sebecká," dostávala som zo seba slová z ťažka a cítila, že každé slovo sa do mňa zabodáva. Spomenula som si, ako chutí bolesť, ale tentoraz som sa jej nebránila, nechala som zúfalstvo, bolesť, krivdu, smútok prestúpiť moje telo, nech si ma teraz berie a neskôr sa jej postavím v plnej kráse, neskôr sa jej zase budem brániť a vytlačím ju inými pocitmi. Neviem, ako dlho som plakala a krútila sa v Chrisovom náručí tou bolesťou, viem len že som musela zaspať úplne vyčerpaná.


Keď som sa zobudila, zacítila som ľahký dotyk na perách. Otvorila som oči a Chris okamžite prsti z mojich pier stiahol.

,,Prosím povedz, že už nebudeš plakať a prosím povedz, že cítiš," pozeral mi do očí s takou úzkosťou a s takou prosbou, že som sa rozosmiala. Ale keď som to urobila, nevedela som prestať, až príliš dobre mi znel zvuk môjho smiechu po takej dobe. Chris sa evidentne uvoľnil. ,,Takže cítiš a nevypadá to ani na hysterický plač. Hysterický smiech znesiem," povedal a sledoval, ako sa krútim v smiechu medzi perinami. Ibaže po tom jeho vyhlásení, mi vyhŕkli slzy a myslela som si, že sa smiať neprestanem. Muselo ma napadnúť, či si myslí, že som sa zbláznila, ale aj keď som vedela, že ma pozoruje, nevedela som tomu bláznivému, veselému smiechu zabrániť. Až po pár minútach sa mi podarilo upokojiť a ja som zostala ležať a hľadela som mu do očí len s jemným úsmevom. Cítila som jemnú úzkosť z jeho sĺz, ktoré som v poslednej dobe tak často vídala, ale tú úzkosť do úzadia tlačila eufória z tých jeho, milujem ťa. ,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ma opatrne. Mykla som ramenami.

,,Dobre," povedala som a môj úsmev sa ešte rozšíril. ,,Viac ako dobre," povedala som, ale môj úsmev sa úplne vytratil. Pozrela som mu na pery. Pamätala som si ich chuť. Pomaly som sa na posteli posadila. ,,A mohla by som sa mať lepšie," priblížila som svoje pery úplne k jeho.

,,Destiny, vieš, že by sme nemali," povedal, ale všimla som si, že si jazykom prešiel po perách a sám naklonil hlavu čakajúc bozk.

,,Nemali. Ja viem," odvetila som a iba jemne som obtrela svoje pery o jeho. ,,Chcem len jeden bozk. Len jeden," šepla som a skôr, ako som k nemu sklonila pery, jeho ruka prudko vystrelila na môj krk a sám si ma do bozku stiahol. Včera taká plná emócii, som tie jeho bozky nevedela tak vnímať, ale teraz ma chuť jeho pier otupovala. Niekoľkokrát som mu zastonala do úst, bolo to opojné. Vedela som, že tento opojný a príjemný pocit, bude musieť skončiť, ale nechcela som to, najradšej by som ho bozkala do konca života, najredšej by som nikdy neskončila. Odtrhol sa odo mňa a pozrel do perín.

,,Prepáč, ale...," nemusel to dopovedať, ja som vedela. Pohladila som ho rukou po tvári, pozrel mi do očí a ja som sa v tých jeho čiernych stratila.

,,Ja viem. Viem a snažím sa s tým zmieriť, aj keď to tak hrozne moc bolí," povedala som a tvár sa mi znova bolestne skrútila. Nebudem plakať, už kvôli nemu nie. Nezaslúži si to. Nezaslúži si, aby som ho trápila slzami. Ovládla som svoj výraz. ,,Milujem ťa, ale viem, čo je správne." Videla som, že sa nadychuje, aby niečo povedal, ale ja som mu položila prsti na pery. ,,Nechcem to počuť, prosím, mlč," s tým som vstala z postele. ,,A Chris," venovala som mu ešte jeden pohľad, než som opustila izbu. ,,Ideme do vili, nech Mike vidí, že som v poriadku, už mu to odkladanie návštevy musí prísť divné. A ešte zavolaj za mňa Larisse, nech ide s nami. Potrebujem sa ospravedlniť," s tým som sa poberala dole do kuchyne.

,,Dobré ráno," pozdravila som ju s úsmevom na tvári a veselo. Terens aj mama boli v kuchyni a hľadeli na mňa riadne vykoľajene. Vložila som mlieko do mikrovlnky a schmatla som prvý keksík, ktorý mi prišiel pod ruku. ,,Idem do vili, v poslednom čase som Mika dosť zanedbávala," oznámila som našim s plnými ústami keksu.

,,Je ti dobre Destiny?" mama na mňa opatrne pozrela, vtedy došiel do kuchyne Chris a tiež na mňa stále hľadel opatrne, ale rozhodne nebol v depresii, v ktorej som ho doteraz vídala.

,,Samozrejme, mamy, je mi dobre," povedala som, keď som prehltla. ,,Ja viem, že som v poslednej dobe bola ako telo bez duše, mala som istý problém, ale myslím, že som zase schopná to riešiť s čistou hlavou a neupadať do depresie."

,,Aký problém?" zamračil sa Terens. ,,Keď to bolo kvôli Mikovi...," nenechala som Terensa dopovedať.

,,Nie, Mike za to nemôže," zasmiala som sa veselo v klamstve. Môj jediný problém bol totiž Mike. ,,Chris mi môj problém pomohol z časti vyriešiť ešte včera večer. Ja ho len musím doladiť," Chris na mňa pozrel trochu vykoľajene a otec ho preťal nepríjemným pohľadom, stále ho nemal rád.

,,Tak to môžeme byť radi, že Chrisa máme," s tým otec napružene vstal, schmatol noviny, ale predtým, než kuchyňu opustil sa na mňa ukrivdene pozrel a vyhlásil. ,,Je mi už jasné, aký bol tvoj problém. Vždy máš zlú náladu a si v depresii, keď tu musíš byť, keď ideš k Mikovi alebo sa od neho vraciaš, vždy máš náladu dobrú. To je záhada. Ako si jej pomohol ty?" otočil sa Terens na môjho miláčika a založil si ruky na prsiach. Chris sa zamračil, aby sa bránil aspoň nesúhlasným pohľadom. ,,Aby išla navštíviť otecka," znovu naštvaný pohľad na mňa. A jejda netušila som, že Terensa Mike až tak štve, myslela som si, že si už zvykol. ,,Otecka, ktorý na teda osemnásť rokov kašľal?"

,,Nikdy som nepovedala, že do vili chodím kvôli Mikovi, ale mám brata a mám aj strýka otec, a ich mám rada," zvrčala som podráždená takým hlúpym obvinením. Príchuť podráždenia ma potešila, bol to jasný znak, že som späť. ,,A navyše Mike o mne nevedel," i keď brániť Mika som nemala v pláne, lebo teraz jeho päsť pevne zvierala moje srdce a za moju apatiu v podstate mohol on, ale musela som byť aj spravodlivá. Terens pohrdlivo vykrivil tvár a odišiel do obývačky.

,,Pokojne ísť k Mikovi môžeš," povedala mi mama. ,,Som rada, že už nie si tak mimo, aj keď by ma zaujímalo, prečo si bola?" zamračila sa na mňa zamyslene.

,,Iba obyčajná pubertálna depka," usmiala som sa ako nevinnosť osobe.

,,Ty už si z puberty vonku dávno tak neviem, čo to trepeš, ale keď mi to nepovieš, tak to vedieť nebudem, no čo už," mykla ramenami a pobozkala ma na čelo, než sa pustila do umývania riadov.

,,Volal som Larisse," oznámil mi potichu Chris, keď si sadol oproti mne. ,,Nechcela mi veriť, že si sa prebrala. Chce sa uistiť, ale nemusíme pre ňu ísť, povedala, že zavolá Samovi."

,,Ani neviem, ako ich vzťah pokračuje, bola som mimo dlho," vzdychla som a rýchlo som do seba kopla zvyšok kakaa. ,,Ďakujem za to, že si ma prebudil."

,,Ja?" nadvihol obočie nechápajúc, kam tým mierim.

,,Áno, ten bozk ma prebudil, zase som cítila, ďakujem," šepla som mu s úsmevom.

,,Mládež," mykala som sa pri zvuku maminho hlasu. Chris sa na tom, ako som sa trhla bavil. ,,O čom sa bavíte, aj ja chcem vedieť," mama, samozrejme, tak toto ma rozosmialo.




,,TED!" zakričala som veselo cez celé nádvorie, mávajúc na neho a môj brat sa mi vrútil do náručia tak veselo a prudko, že ma skoro zhodil z nôh.

,,Destiny!" Larissa skoro vyskočila zo Samovho idúceho auta a hnala sa k nám a tiež ma prudko objala.

,,Pokoj vy dvaja, veď ma zhodíte," posťažovala som sa so smiechom, keď si obidvaja uvedomili, že sa smejem, chvíľu na mňa hľadeli ako telce a to ma rozosmialo ešte viac.

,,Správate sa, akokeby ste sa nevideli už roky a pokiaľ viem, ja som jediný, kto bol ukrátený o jej čas," objavil sa na nádvorí otec s roztvorenou náručou. Rýchlo som k nemu priskočila a nechala sa ním objať, ale len tak rýchlo, zbežne a pohotovo som sa mu vykrútila z náruče. Nemohla som zniesť to jeho objatie, už pevne zvieral moje srdce, nemohla som mu dovoliť aj moje telo. ,,Som rád, že si si na nás po tak dlhej dobe našla čas."

,,Našla, ale keby ti to nevadilo stiahnem sa do svojej izby, tak trochu ma bolí hlava," žmurkla som na neho a už som si na konci nádvoria pri stajniach všimla postavu, až tak ďaleko som ja nevidela, ale vedela som kto to je. To Harper si ma obzeral a hodnotil ma.



Rýchlo som s Tedom a Larissou zapadla do mojej izby. Chris sa stihol niekam vypariť ako vždy.

,,Si už vážne v pohode?" Larissa sa mi opatrne prizrela, keď som sedela na posteli. Pretočila som očami.

,,Áno, decká, už mi nič nie je. Vážne," povedala som, keď som videla, že ma Ted pozoruje a hodnotí moju náladu. ,,A som pripravená prekutrať otcovu kanceláriu a keď nenájdem žiadnu páku, tak som ochotná sa s tým všetkým zmieriť. Teda aspoň do doby, než sa nestanem kráľovnou, potom mi už Mike nezabráni byť s Chrisom," keď som to dopovedala uvedomila som si, že obaja na mňa hľadia neskutočne opatrne. ,,Čo je?"

,,My len...," Ted nervózne pozrel na Larissu. ,,Za tú tvoju apatiu mohlo hľadanie páky na otca a fakt, že ti Chris povedal, aby si sa s tým všetkým zmierila a teraz ideš znovu hľadať páku a keď ju nenájdeš, tak sa s tým zmieriš? Des, mi ťa už v tej apatii vidieť nechceme," vydýchol Ted svoju obavu.

,,Vy sa o mňa fakt bojíte čo?" pozrela som na ich stiesnené výrazy. Obaja zborovo prikývli. ,,Pozrite, som úplne pod kontrolou a už sa to nestane. Dám si pozor. Ok?" usmiala som sa na nich. Nevyzerali, že by mi to úplne uverili, ale ja som si uvedomila, že to ešte chvíľu potrvá, kým sa o mňa prestanú úplne báť.

,,Inak ako to, že si sa spamätala?" spýtala sa ma Larissa s nadvihnutým obočím. Mykla som ramenami.

,,Chcelo to len jeden malý, jednoduchý dotyk," zasnene som sa usmiala, keď som si spomenula na chuť Chrisových pier.

,,Dotyk?" Ted a Larissa sa na seba zamyslene zamračili. ,,Aký jednoduchý dotyk?" pýtala sa ma Larissa ďalej a medzi obočím sa jej vytvorila vráska. Usmiala som sa jej výrazu.

,,Chris ma pobozkal. Myslím, že včera večer pretiekla jeho trpezlivosť so mnou a pobozkal ma a mňa to jednoducho prebralo," priznala som zasnene.

,,Radšej jej apatie než tento priblbnutý výraz," povedal Ted a prudko mi tleskol pred tvárou. Mykla som sa a nepekne som sa na neho zamračila.

,,Bozkávala si sa s Chrisom?" Larissa sa široko usmiala, ale potom sa zamračila. ,,Neviem, či to bol najlepší nápad."

,,Pripúšťam, že nebol, ale prebralo ma to, tak čo," mykla som ramenami. Žeby tik? ,,Ale je to zlé v tom, že neviem, ako si od neho mám teraz držať odstup, keď netúžim po inom, len po tom, aby ma bozkával. Neznášam tie hlúpe vlkodlačie zákony," zvrčala som smerom k Tedovi.

,,Lebo ja áno. Zabúdaš sestrička, že sme na tom rovnako. Ty sa nemôžeš nikde ukázať s Chrisom a ja zase s Joshom," zamračil sa Ted utrápene.

,,Nejako to vymyslíme," povedala Larissa a vyzerala veľmi zamyslene, keď hľadela do steny. ,,Určite sa to musí dať nejako vyriešiť."

,,Mám pre teba novinku drahá," pretočil očami jasne podráždene Ted. ,,Niektoré veci sa jednoducho vyriešiť nedajú. Inak," otočil sa na mňa Ted. ,,Nemohla si si vybrať lepší víkend na svoje spamätanie, zajtra totiž príde návšteva."

,,Tá návšteva, pri ktorej ste ma v lete poslali preč s Chrisom?" overovala som si a teraz som bola naozaj rada, že ma Chris prebral. Dozviem sa ďalšie novinky.

,,Nie tá, ale rozhodne taká. Dôjdu nás pozrieť neloviaci upíry. Tí, čo tu boli v lete, boli ešte nerozhodnutí aj preto ťa otec poslal preč, lebo vedel, že ich návšteva sa môže zvrtnúť na masaker, ale títo upíry už nelovia ľudí roky. Chimeonova rodina je jediná upíria rodina, ktorá mi nevadí a nemusím byť v strehu, že kedy mi niekto z nich skočí po krku," Teda priam striaslo. ,,Tí, čo tu boli v lete, boli hotoví neandertálci. Sa divím, že ich otec nedal rozprášiť asi im uveril, že sa pokúsia loviť len zver," nasledovalo Tedove pretočenie očami.

,,Vy neloviacich upírov pozívate k sebe? Prečo?" nechápala som, na čo sú vlkodlakom kamarátske vzťahy s upírmi, hoc len takými, ktorí sa živia krvou zvierat.

,,Je to výhodné, ľahko sa dostanú k informáciám o tom, kde sa aký upír skrýva," vysvetlil Ted. ,,Preto je Chimeonova rodina v dosť veľkej nemilosti, lebo to o nich ostatní upíry zistili a vyhlásili ich za zradcov ich druhu. Zistili, že nám donášajú a tak nám v poslednom čase Chimeon nie je priveľmi užitočný, ale otec ho stále necháva žiť a ja dúfam, že aj nechá. To predsa nevadí, že teraz nám už informácie dodávať nemôže, zaslúži si žiť, keďže sa kŕmi aj s rodinou len krvou zvierat."

,,Myslíš, že by ich dal Mike zabiť, len preto, lebo už pre neho nie sú užitoční?" Larissa nadvihla obočie. Tiež sa mi nepáčilo, kam tým Ted smeroval.

,,Presne," potvrdil jej Ted zatrpknuto. ,,Otcovi je jedno, koľko informácií doniesli predtým alebo ako nám pomohli a aké problémy im to spôsobilo, keď sú neužitoční, tak ich zabije. Ale vravím, že rodina Chimeona je fajn, tak dúfam, že ich nepozval preto, aby ich zabil. Ale už pri poslednej návšteve som videl, že je Chimeonova žena strašne nervózna. Myslím, že vedia, že už sú pre otca neužitoční a tiež sa už boja, že otec sa na nich vyvŕši."

,,Pomohli Mikovi veľakrát?" zamračila som sa nepekne, lebo aj táto situácia veľa prezrádzala o charaktere vlkodlakov. Upíry boli pre nich ponížené tvory, s ktorými si oni mohli robiť, čo chceli, aj keď im pomohli, tá vďaka bola taká slabá, že nemali problém ich životy kedykoľvek ukončiť.

,,Áno, len preto už s nimi otec ťahá vzťahy tridsať rokov, ale on ich úplne psychicky za tie roky zničil," začal Ted a nepríjemne, ale hlavne nesúhlasne sa mračil. ,,Pôvodne ich nechal žiť, keď Chimeon otca odprosil, aby ich ušetril, lebo sa živia krvou zvierať nie ľudí. Vtedy dostal otec ten nápad, keď natrafí na upíra, ktorý sa živí zvieracou krvou, nechá ho žiť a on mu bude na oplátku prinášať informácie o skrýšach ostatných upírov. Chimeon s týmto návrhom za život svojej rodiny súhlasil a dlho nosil užitočné informácie. Veľa upírov zomrelo, lebo Chimeon vedel o ich skrýšach, ale keď už upíry vedeli, že Chimeon donáša, chceli ho zabiť. Zatiaľ Chimeon a jeho rodina naštvaným upírom uniká, ale už nemôže nosiť ani správy otcovi, lebo je od upírov úplne odrezaný, vyhýba sa im, aby ich nezabili. Bojím sa, že ho zabije otec. Sú pre neho už neužitočný."
,,A zajtra majú prísť," pozrela som von z okna.

,,Zajtra možno uvidíš, teda ak ťa nepošle preč, ako otec popraví nevinnú upíriu rodinu, len preto, že sú upírmi," pritakal mi Ted.


,,To sa ešte uvidí," kútik úst mi pobavene zacukal. Nemôžem mať Chrisa a to znamená, byť voči otcovi ešte viac vzpurná.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8