Hodina dejepisu

Spisovateľ/ka: Dreamer | Vložené dňa: 10. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-23803.php
 

       Jednou z hlavných zásad v rodine Ďurkovcov bola vždy tá o intelektuálnej forme práce. Hovorila, že pre efektívne dosahovanie výrazných výsledkov, teda výsledkov, na aké bola táto rodina zvyknutá, je potrebné pohodlie a dostatok svetla. Netreba sa preto čudovať, že všetci členovia rodinného spoločenstva pri práci sedávali výlučne na akurátne mäkkých čalúnených kreslách, prisunutí k pracovným stolom, pristavených pre čo najefektívnejšie využitie slnečného svetla priamo pod okná. Avšak, keďže za plastovými oknami práve nečujne zavíjal studený decembrový vietor a budík ukazoval šesť hodín poobede, Romanovi to nebolo až také platné. Dejepis, ako vlastne aj všetky predmety, činnosti, zvieratá a ľudí, ktoré sú podľa Romanovho názoru stále o tom istom, navyše z duše neznášal. Preto si okrem prezerania obrázkov a občasného prelietavania pohľadom po malých písmenách knihy krátil čas príležitostnými fľochnutiami na ciferník budíka či pohľadmi v záklone do stropu, alebo v predklone na tých pár hviezd, ktoré sa ešte na oblohe nočného slovenského veľkomesta dajú uvidieť. Hoci vedel, že jedno z dvoch svetielok v skutočnosti ani hviezdou nie je (bola to len obyčajná Venuša), posledná zo zmieňovaných aktivít bola jeho najobľúbenejšou.

 

 Bolo práve osemnásť pätnásť. Roman tento čas posúdil ako vhodný pre návrat k učeniu. Hlavnou úlohou dejepisu je... Pohľad do stropu. Pohľad von oknom. Neuveriteľné - k osamelým svetielkam sa pridalo tretie, blikajúce. Asi družica. Alebo dáka rýchla kométa. Alebo kozmická loď. Roman nachvíľu naširoko roztvoril oči. Následne potriasol hlavou a opäť ich privrel - alebo lietadlo...

            Pohľad na hodiny. Osemnásť tridsať. Úlohou dejepisu je podávať... Roman si asi o päť minút neskôr uvedomil, že sa znovu pozerá von oknom. Hviezd sa zrazu objavilo oveľa viac. Dopĺňalo ich zopár rozkošných planétiek s rozkošnými prstencami. Spoločne začali nervózne poskakovať popod vrchnú časť okna. Zaujímavý nápad, takto večer prášiť periny. Roman Ďurko prejavy vybočenia z radu oceňoval. Sám však kedysi uznal, že rodina bývajúca o poschodie vyššie to už trochu preháňala.

Podobného názoru bola pravdepodobne aj rodina Vločkovcov, ktorú Piažetovci priamou nepriamosťou už dávnejšie donútili vysťahovať sa zo spoločného podlažia. Úspech tejto misie bol zaručený už len tým, že rodina Piažetovcov odpadky z akejsi zvláštnej zásady nevyhadzovala do kontajnerov, ale len pred dvere svojho bytu, čo v ich chápaní zahŕňalo celú chodbu.

Vločkovci sa potom viackrát pokúšali nepoužívaný byt predať, ale spásonosný obchod vždy padol na prvom kontakte potenciálnych záujemcov s Piažetovcami či použitými plodmi ich práce. Ba aj prenajať sa im ho podarilo iba raz, aj to za veľmi smiešnu sumu a, navyše, ani chudobný študent s dlhými špinavými vlasmi, ktoré nazýval dredami, živiaci sa pozáručnými vifonkami a prevarenou vodou z blízkeho potoka, nevydržal Piažetovcov dlhšie ako týždeň. Na deň jeho odchodu doteraz spomína celá bytovka s nostalgickým pohnutím; študent zrazu vybehol z bytu, pričom mal na tvári nepríčetný úsmev, v pravej ruke držal, ako to vyzeralo, už roky mŕtveho ratlíka a ľavou si trhal tzv. dredy, šialene kričiac niečo o, teraz citujem pani Nozdrovú: „O exportácii svojej rite na Ukrajinu...dopiče" .

Skrátka, rodina Piažetovcov rozhodne nežila bežným spôsobom života, ba, dalo by sa súhlasiť so známym výrokom pani Ďurkovej, že: „Tí Piažetovci sú čudní."

Z bytu sa navyše šíril, teda okrem zápachu pokazeného hocičoho, aj strašný hurhaj, buchot, výstrely, rozbíjanie skla a náreky, čo zvyklo nášmu Romanovi celkom závažne prekážať vo výučbe.

Našťastie, Ďurkovcom sa tento problém podarilo vyriešiť, a to pre nich príznačným intelektuálnym spôsobom. Stačilo poriadne pohľadať v Googli a z jedného zo známejších e-shopov objednať špeciálnu, zvukovo nepriedušnú farbu. Teraz je už v byte Ďurkovcov pokoj. Navyše, ružová mu pristane.

Hlavnou úlohou dejepisu je podávať svedectvo o minulosti a.... Hviezdy zmizli a vystriedali ich stovky malých, ešte rozkošnejších ufónikov. Zaujímavé - nikto ich nikdy nevidel, málokto v nich verí, ale aj tak všetci výrobcovia presne vedia, ako vyzerajú. Roman sa zhlboka nadýchol. Osemnásť päťdesiat. Hlavnou úlohou dejepisu je podávať svedectvo o minulosti a tým podávať poučenie.... Medzigalaktická diskotéka pokračovala. Potom akoby niekto náhle odstavil dídžeja od pultu - ufónci ustrnuli a zostali iba hlúpo zízať na hlúpe zízanie Romana Ďurka. Ten sa vďaka tomu mohol pustiť do hľadania algoritmu ich výskytu na danej deke.

Tesne pred dopracovaním sa k výsledku sa však náhle všetci ufónci opäť prudko zodvihli a už menej prudko poklesli oveľa nižšie, než pred tým. Tentoraz až na chodník. Vzápätí boli nasledovaní srdiečkami na podhlavníku.

Romanove ústa sa prekvapene pootvorili. Ich vlastník sa predklonil trochu viac, v túžbe dovidieť na parkovisko. Práve vďaka tomu zachytil dopad fľaše od piva dokonale na kapotu felície rodiny Kováčovcov.

O chvíľu to všetko nasledoval oveľa objemnejší objekt.

Pani Piažetová a jej krv vytvorili na deke vskutku zvláštny, nekonvenčný obraz, akúsi formu batikovaného umenia.

Romana na chvíľu opustil dych. Našťastie, nestratil hlavu. Urýchlene vstal a vybehol z izby kričiac, čo mu len pľúca stačili: „Mami! Volaj Jojku!"  

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov - odporúčam
Svieže, živé, uveriteľné a s nádherným koncom... Gradácia padajúcich predmetov je famózna spolu s dôverne známym hľadaním akýchkoľvek činností, ktoré oddialia okamih vrátenia sa k práci. Ja sa k nej idem práve vrátiť, ale som rád, že som si poviedku prečítal.  
Spisovateľ/AutorFefe Pridané dňa1. októbra 2010 01:43:34
hovado
...som cital uz v noci (a dokonca si to cele pamatam)... ...no kazdopadne lepsie, ako ta predtym, stylisticky urcite (hlavne si tam nemal tolko, nazvyme to, preklepov)... ...obsahovo, neviem, najprv som si myslel, ze zbytocne vela casu venujes opisu tych bytovkovych vztahov, az potom mi doslo, ze preco... zmenil by som teda nazov, lebo dla mna nevystihuje podstatu, skrz nazov som cakal, ze pribeh sa bude viac tocit kol toho, dajme tomu, dejepisu... ...este taky pocit... pytalo by to trosku zivsie tie opisy... ...a poslednou vetou si to pekne dorazil... :) vcelku fajn...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa11. augusta 2009 10:51:56
neboj, vazne si chcem precitat aj tu tvoju druhu poviedku, nemusel si sa tak vtierat:))...dakujem za koment, toto mi mozno sedi viac, ale tiez z toho nemam uplne skvely pocit, hoci vcelku pozitivny:)... a nazov je vystizny, poukazuje na alegoricku rovinu poviedky... + vlievanie zivota do poviedok, na tom sa snazim pracovat:) este raz ti vdaka:)  
Spisovateľ/AutorDreamer Pridané dňa11. augusta 2009 13:57:16
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8