Poslanie Antikov - 8. kapitola

Spisovateľ/ka: Lena Landgrafová | Vložené dňa: 12. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-23851.php

Joey tichšie skríkol. Pozreli sme naň ho.

Joey: „To sú iba kontrakcie, veľmi to bolí,"

Scott: „Nemáme zavolať Aca?"

Joey: „Nie však tu bol iba predchvílou,"

Ja: „Naozaj?"

Joey: „Naozaj," do izby prudko vošiel Dan.

Dan: „Je všetko v poriadku? Počul som Joeyho krik,"

Ja: „Všetko je v poriadku,"

Dan: „Dobre... ale prečo sedíte na zemi?" Scott a ja sme sa postavili.

Scott: „Už nesedíme na zemi," k Danovi pribehla jeho dcérka Julia.

Ťahala ho za nohavice a hovorila: „Mama, jahotky! Mama, jahotky!"

Dan: „Ale tonie sú naše jahody,"

Joey: „Mne to nevadí, pokojne si choďte natrhať jahôd. Ja som nemal čas, je ich tam dosť,"

Dan zobral Juliu na ruky a povedal: „Tak si ideme natrhať jahôd," odkráčal iba tri kroky, otočil sa a povedal: „Poďte aj vy,"

Ja: „Ale niekto musí ostať pri Joeym..."

Joey: „Len choďte, oni by stihli natrhať sotva iba tretinu, je tam toho dosť,"

Scott: „Dobre, tak ideme," vyšli sme z izby a Frank, ktorý stál na chodbe sa nás opýtal: „Kam idete?"

Dan: „Do záhrady na jahody. Ty nepôjdeš? Trom dospelým ľuďom a jednému dieťaťu by to dlho trvalo,"

Frank: „Ja ostanem s Joeym, Charlie išiel na jahody pred chvíľou,"

Dan: „Dobre, tak my ideme,"  Frank išiel do izby a my sme išli do záhrady. Ale ešte predtým sme išli za Kristinou do kuchyne vypýtať nejaké misky, alebo niečo, do čoho by sme tie jahody dávali. Kristina varila hubovú polievku a okrem toho robila niečo z morčacieho mäsa.

Scott sa jej opýtal: „Čo varíš Kristina?"

Kristina odpovedala jednoducho: „Večeru,"

Scott: „Dobre, ideme na jahody, potrebujeme nejaké misky,"

Kristina: „Dobre," vytiahla z kuchynskej linky misky a podala nám ich.

Kristina: „To som rada, že idete na jahody, aspoň pomôžete Charliemu a ja budem môcť potom upiecť jahodový koláč,"

Dan: „No, jahodový koláč by som si dal," Kristina sa usmiala.

 

Išli sme do záhrady a na moje veľké prekvapenie tam bolo tých jahôd naozaj dosť. V čistom tam tých rastlín zaberalo asi tridsať metrov štvorcových. Riadky boli dlhé asi štyri metre a medzi nimi úzke chodníčky. Každá jedna rastlina bola tak veľká, že bola vysoká zo tridsať centimetrov a listy jej len tak z riadka vyčnievali. Na každej rastline bolo aspoň zo desať pekných červených jahôd. Vyšli sme z domu a už som videl ako Charlie tam kľačí a trhá jahody do misky. A meter od seba mal veľké umelohmotné vedro do ktorého vždy, keď mal plnú misku vysypal jahody.

 

Hneď, ako nás zbadal na nás zavolal: „No poďte mi pomôcť!" Len tak som pozeral, koľko tam toho je.

Scott: „Nečakal si, že Joey má toľko jahôd? A to ich vždy oberal sám,"

Ja: „No, nečakal, ale určite ich sám neobral za jeden deň,"

Scott: „Nie, skoro vždy za dva dni," pribehli sme tam, lebo pole jahôd bolo vzdialené asi dvanásť metrov, kľakli sme si a začali sme trhať.

 

Neverím, že Dan s dcérkou Juliou by stihol obrat sotva jednu tretinu. Skôr jednu štvrtinu. Slnko ešte pálilo, ale už nie tak veľmi. Jahody sme trhali, až kým nezapadlo slnko. Vlastne kým nebola už trochu tma. Vedro sme mali naplnené iba do troch štvrtín. Nestihli sme ani celých pätnásť metrov štvorcových, iba sotva tri štvrtiny z toho. Vrátili sme sa dnu a Kristina bola rada, že sme stihli natrhať viac ako pol vedra jahôd.

 

Kristina: „Aké pekné jahody! Zajtra ráno začnem s tým koláčom, ale dnes ich ešte umyjem," zobrala vedro a do misky nabrala jahody, ktoré hneď vysypala do dresu z vodou.

Dan zobral Juliu na ruky a povedal: „A my sa pôjdeme teraz osprchovať a pôjdeme spať," a tak ako každému inému dieťaťu plnému energie, ani Julii sa ešte nechcelo ísť spať.

„Nie," povedala Julia.

Dan: „Ale áno, musíme sa umyť a ísť spať," nehovoril to prísne, ale milo a presvedčivo.

Kráčal hore schodmi do kúpeľne a tichým hlasom jej do ucha pošepkal: „Pred spaním ti budem čítať," Julia sa tomu potešila. Ovinula si ruky okolo neho a hlavu si položila na jeho rameno.

Ja: „Dobre, aj ja by som sa rád osprchoval... Ako sa má Joey?"

Kristina: „Ešte má bolesti,"

Ja: „Pôjdem za ním... Pozrieť sa naň ho,"

Kristina: „Dobre,"

Ja: „Je tam ešte niekto okrem Franka?"

Kristina: „Ace,"

Ja: „Dobre,"

Scott: „Ja sa pôjdem tiež osprchovať. Máte tu predsa tri kúpeľne. Z toho je jedna vaša spoločná a ostatné dve sú hosťovské," hovoril Kristine a išli sme hore schodmi. On do kúpeľne, ja do izby k Joeymu. Otvoril som pomaly dvere a videl som ako Ace pichá Joeymu epidurálku.

Ace si ma hneď všimol a hneď mi vysvetlil: „Dal som mu epidurálku proti bolesti, aby mohol cez noc pokojne spať,"

Ja: „A chcel ju?"

Ace: „Nie, ale spať potrebuje. Spočiatku sa vzpieral, ale potom mi to dovolil,"

Ja: „Aha, dobre," Frank sedel na stoličke pri posteli a pozeral sa na mňa.

Pozrel sa na Aca a opýtal sa ho: „Nebolo by dobre aj Billieho vyšetriť? Spolu s dneškom sú to tri dni, teda tretí mesiac, vzhľadom na zrýchlené tehotenstvo. Najvyšší čas na vyšetrenie,"

Ace: „Áno, máš pravdu. Vyšetrím ťa hneď teraz Billie, lebo zajtra nebudem mať čas,"

Ja: „Dobre," pozeral som sa naň ho vydeseným pohľadom.

Ace: „Ale nie tu. V tvojej izbe, ktorú ti Kristina pridelila," na to som si vydýchol.

Ace: „A Frank mi bude asistovať," znovu som sa vydesil a roztriasol som sa ako osika.

Ja: „Ale na takéto vyšetrenie nepotrebuješ asistenta," pokúšal som sa ho vydesene presvedčiť.

Ace: „Ale niekto ťa na tom lôžku  podržať musí, inak by si sa mi vzpieral,"

Ja: „A čo také mi budeš robiť na lôžku, že ma musí niekto podržať, aby som sa ti nevzpieral?"

Ace: „Budem ti pichať do brucha injekčnú striekačku, potrebujem vzorku plodovej vody,"

Ja: „Nebere sa vzorka plodovej vody náhodou dakedy v ôsmom mesiaci?" Kráčali sme do izby, ktorú mi pridelila Kristina.

Frank ku mne pribehol, položil si ruku cez moje plecia a povedal: „Neboj sa, to zvládneš. Keď som to zvládol ja, Dan a aj Joey, tak to zvládneš aj ty,"

Ja: „O tom pochybujem," prišli sme do izby a tam už na mňa čakalo lôžko s ultrazvukom. Bolo to typické lôžko ako v ambulancii. Frank zatvoril dvere.

Ace: „Tak ľahni si na lôžko, najprv spravíme ultrazvuk,"

Frank: „A snímky," doplnil Aca. Ace sa pozrel na Franka.

Frank: „Pokiaľ teda budeš chcieť Billie," chvíľku som uvažoval.

Ja: „Áno, chcem,"

Ace: „Dobre," ľahol som si na lôžko.

 

Frank mi rozopol dolnú polovicu košele a namazal mi brucho nejakým gélom. Ace medzitým zapol ultrazvuk. Na brucho mi položil "ultrazvukovú myš" a na obrazovke sa mi objavil obraz. Vlastne neviem, ako sa ten malý prístroj, ktorým mi prechádzal po bruchu, volal, ale ja som si ho nazval "ultrazvuková myš." Nečakal som nič zvláštne. Vyzeralo to proste ako embryo. Nebolo to ešte vyformované, takže to vyzeralo ako "organizmus." Cez to to bol krásny pohľad.

 

Ace: „Dobre, nevidím žiadne chyby, vyzerá to, že je v poriadku. Ale tú vzorku plodovej vody potrebujem aj tak," vytiahol injekčnú striekačku a kúskom vaty mi pod pupkom natrel dezinfekciu. Frank mi stál za hlavou, ale hneď prešiel na bok postele, aby som videl naň ho. Postavil sa tak, že som si ani nevidel na brucho. Mal som strach a cítil som, že sa budem vzpierať, alebo že to budem stále prerušovať.

Frank ma nedržal a namiesto toho sa mi začal prihovárať: „Skús myslieť na niekoho, koho máš rád. Napríklad na svoju ženu Adrienne, alebo na svoje deti - na Adeline a Josepha..." povedal pomalšie.

Frank: „Povedz mi, na koho teraz myslíš,"

Ja: „Na Adeline a Josepha,"

Frank: „Dobre, povedz mi, aké to bolo, keď si ich po prvýkrát po narodení uvidel?" vzdychol som si a pozeral som hore do stropu, naľavo na dvere, alebo na Franka a pritom som rozprával.

Ja: „Bolo to krásne. Boli takí maličkí a bezbranní... a tie ich očká, ktoré sa na mňa pozerali... Boli takí roztomilí..." v tom Ace zahlásil: „Hotovo!"

Ja: „Tak rýchlo?" Ace pristúpil bližšie, aby som ho videl.

Ace: „Áno, tu je tá vzorka," a ukázal mi do polovice naplnenú injekčnú striekačku. Vzdychol som si.

Ja: „Takže to mám za sebou,"

Frank: „Prvé vyšetrenie áno," povedal so smiechom a zobral servítku, ktorou mi poutieral brucho. Potom mi pomohol vstať z lôžka a posadil ma na posteľ. Ace medzitým vypustil vzorku plodovej vody do sterilnej skúmavky a nalepil na ňu lepiaci papierik s mojím menom.

Ace: „Dobre, toto dáme preč, aby ťa to v noci nemátalo," pozrel na ultrazvuk a lôžko, mávol rukou a všetko sa to prenieslo niekam preč.

„Teraz sa môžeš ísť osprchovať a ísť spať," povedal Ace.

Ace: „Takže, dobrú noc,"

Frank: „Dobrú noc, Billie," išli ku dverám a už keď chcel Frank zatvoriť dvere, zavolal som: „Frank!"

Frank: „Áno, Billie?" pozrel na mňa.

Ja: „Ďakujem,"

Frank: „Nie je za čo,"

Ja: „Dobrú noc, Frank," kývol hlavou a odišiel.

 

Frank ihneď bežal do svojej izby. Vošiel dnu, zamkol dvere, oprel sa chrbtom o ne a pomaly sa v opretí posadil na zem s pokrčenými nohami, pričom sa o dvere chrbtom šúchal a rozplakal sa. To som však nevedel, ani keď som išiel do kúpeľne. Keď som sa osprchoval, išiel som do izby. Kúpeľne boli totiž na chodbe rovnako, ako izby. Otvoril som si okno, vzhľadom na to, že v noci malo byť osemnásť. Rozostlal som si posteľ, ľahol som si, zhasol som svetlo a zaspal som. Nad ránom som sa zobudil na hluk. Mohlo byť asi tak pol piatej, lebo bolo šero. Ihneď som vstal a z balkóna, ktorý bol veľký ako balkón paneláku, som uvidel bežať Joeyho smerom k záhradke. Keď som sa však pozrel ďalej k miestu, ktorému smeroval, uvidel som tam stáť Briana, vlastne diabla. Rýchlo som sa obliekol a vybehol som z izby. Na chodbe prebiehali boje. Scott, Frank, Dan a Charlie bojovali s ôsmimi démonmi vrátane diablových štyroch sluhov. Každý bojoval s dvomi démonmi naraz. Bolo vidieť, že Scott, Frank, Dan a Charlie majú v bojovom umení prax. Nie že by démoni nemali, ale podľa toho čo som videl som usúdil, že "účty" sa vybavujú bojovým umením a nie nadprirodzenými schopnosťami. Bol by síce zážitok pozerať sa ako bojujú, ale ja som okamžite bežal von na dvor.

 

Ešte predtým som ich však informoval: „Vonku na dvore je diabol!" a vybehol som von.

„Je tu diabol?" povedal si Frank pre seba a zastavil sa boj. Frank sa pozrel na svojho protivníka.

Frank: „Tak vy ste tu potom na to, aby ste odlákali našu pozornosť!" zdôraznil posledné dve slová.

 

Boj pokračoval. Rýchlo sa pri boji dostal na druhú stranu, kde bola stena a stolík so zásuvkami. Frank odrazil útok a otvoril prvú zásuvku. Vytiahol z nej puzdro s dýkou, vytiahol dýku z puzdra a vrazil ju démonovi do srdca a rýchlo ju aj vytiahol. Démon vzápätí zhorel. V zásuvke boli ďalšie tri dýky aj s puzdrami. Frank vložil dýku naspäť do puzdra a pripevnil si ho na nohavice. Tie ďalšie tri dýky hodil Scottovi, Charliemu a Danovi. Každý z nich svojmu protivníkovi vrazil dýku do srdca. Ostali už iba diablovi sluhovia, ale tých nezabili. Traja sa preniesli, ale John sa nestihol, pretože Scott ho chytil a dýku mu priložil k hrdlu, hroziac, že ak im nepovie s akým úmyslom prišiel diabol, tak mu podreže hrdlo.

 

John však nechcel skončiť s podrezaným hrdlom: „Prosím nie, všetko vám  poviem,"

Scott: „Tak hovor, počúvame,"

John: „Prišiel preto, aby sa zbavil Joeyho a Billieho,"

Scott: „Ako?"

John: „Tým, že ich pošle do močiaru, aby tam zahynuli,"

Scott: „Potrebuje sa zbaviť aj ich nenarodených potomkov," nechali Johna tak a bežali von. Za ten čas, čo oni bojovali a spovedali Johna, som pribehol k Joeymu. Diabol stál oproti nám asi vo vzdialenosti päť metrov.

Joey: „Vedel som, že prídeš," diabol sa usmieval, ako keby mal svoje víťazstvo na dosah ruky.

Diabol: „To ma ani neprekvapuje,"

Joey: „A viem aj prečo si prišiel,"

diabol: „To ma vôbec neprekvapuje,"

Joey: „A viem aj akým spôsobom sa chceš mňa a Billieho zbaviť," diablovi zamrzol úsmev na tvári.

Snažil sa svoje obavy zamaskovať a tak len odfrkol: „Klameš,"

Joey: „Myslím, že na tom nezáleží, keď aj tak zomrieme. My to prijímame," toto ma veľmi znepokojilo a vôbec som nechápal, čo chce tým Joey dosiahnuť. Myslel som si, že to Joey vzdal a rozhodol sa zomrieť, ale to, že od neho nežiadal, aby ma nezabíjal a nechal ma ísť, mi dávalo nádej, že Joey má plán.

Ja: „Čože? Joey, ale..."

Joey: „Nie, nič nehovor Billie. Bude to tak lepšie. Robíme to kvôli sebe," chytil ma za ruku a stisol mi ju a pozeral sa pritom inde.

Diabol: „Dobre," ustúpil o krok ďalej. Zrazu som začul dupot konských kopýt. Z otvorenej stajne bežali kone a rovno na nás. Boli ako splašené. Joey sa pozrel na tie splašené kone.

Joey: „Bež!" a začali sme utekať. Kone nás rýchlo dobehli. Spadli sme na zem a myslel som si, že nás udupú...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8