RIEKY

Kalná rieka plynúc zo dňa na deň temní osobnosť.
Poškvrní nás, a či zdoláme tento kľudne prudký ošiaľ?...
V skutku mysle len pýši sa čarovná odolnosť,
i ten osud všetkosť rieky do jedného mora vzlial.

Už len hádaním, stenomúrnou bezhlavosťou vrháme sa ,,vzad,,;
avšak len tí mocibažní úspech kladú na oltár.
Bádame, blíži sa sem ohlas, ustálený prstoklad...
herkulova sila, presadz sa ak pravá tvár!!!

Hĺbkou duše menia spôsob zložitého myslu,
štečú, hryzú, len brániac ,,novodob,, telný.
Súdiac sťa supy varia ,,nám,, kašu kyslú,
však nenecháme tešiť sa tie mrchy z našej urny!

Každovzletne cítime, náš kar už niet tak na dosah.
Nedopúštiac, neváhajúc, nezostane po nás prach!!!