Ako zubatá zakliala Janka

Spisovateľ/ka: Peter Havlík | Vložené dňa: 14. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-23889.php

 

V jednom paneláku, žil jeden chlapec so svojimi rodičmi.

Ale jeho matka, nebola jeho vlastná mama a tak sa k nemu

i správala.Keď kúpil namiesto piatich rožkov šesť, bolo zle.

Vdedy sa doňho pustili i nevlastný súrodenci.I keď s nimi

bol často kamarát, nesprávali sa poväčšine k nemu dobre.

                        Nedávno si jo otec zobral z detského domova.

"Beriem si ťa len kvôli prídavkom,"povedal otec, keď sa za nimi

zo škripotom zavrela železná bránka.Ešte len pred chvíľou mal

úsmev od ucha k uchu.

                        Tu v domove, prežil Janko pekné časy.Na chodbe

bol pingpongový stôl a zo všetkých strán sa zveľkej obdĺžnikovej

chodby išlo do izieb.Viedli tam pod tým stolom a po celej chodbe

vojny s fločkovnicami.Takmer mu vtedy vysterlili oko.

                         Rozlúčil sa s kamarátmi a s riaditeľkou a šiel.

Idem za hádam o niečo hodnotnejším životom, utešoval sa, vôbec

sa mu nechcelo opustiť kamarátov.Zvykol si na nich aj oni naňho.

Priskoro zbadal, že to nebude pravda ani prinajmenšom.Už ako

vchádzali s otcom do gaštanovej aleje.Stúpil do kaluže a otec mu

strelil zaucho.

                   O nejaký čas privítali v rodine ich ďalšieho súrodenca.

Také mrňa, priniesla jeho nevlastná mama domov.Malo to také

malé prstíky.Najradšej by ho vybozkával, ale macocha ho hneď od

malého zahnala.Niekedy keď už len zďaleka pozeral, už ho vyháňala.

Ale zase niekedy, čomu sa veľmi divil ho macocha poverila opatrovaním

brata.Raz musel tiež pri ňom bdieť v noci a stalo sa niečo nezvyčajné. 

Ako mal prevesenú ruku ponad drevenú postieľku.Držal malého za rúčku,

lebo plakal a nedalo sa mu zaspať.Tu ako tak stíska tú rúčku, dnu vletelo

cez  pootvorené okno dvoje červených očí, sprevádzané stribristým

prachovým závojom.Nadletelo to hrôzostrašné čudo nad postieľkou a aj

nad ňou zostalo.Fukotalo to sťa vietor.Apozeralo sa na malého.Ústa to

nemalo, ani telo, len dvoje svieťacích červených očí.Potom obletelo okolo

lampy a zase sa prizeralo.

                               Tu sa preľakol Janko ešte väčšmi.Pri postieľke sa zrazu

zjavila zubatá.Bola v čiernom plášti z kapucňou na zubatej lebke:"Ja som

zubatá,"povedala."Víla dobra spí, teda nie úplne, ale spí, nemá takú silu ako

hocikedy inde, môže čarovať ale je oslabená.Keď zomrieš, pôjdeš do našej

ríše zla.Ale mi nechceme aby si zomrel, chceme len aby si pre nás niečo urobil.

V našej ríši je jeden strom akeď sa vrazí doň jeden taký škaredý meč, strom

ožije, začne chodiť a začne rozprávať o všetkom zle sveta a čo sa robiť má a čo

nemá." 

Janko sa trocha prestal aj báť, keď bola zubatá taká naňho dobrá.Ale hneď sa 

spamätal hneď ho napadlo, čo asi po ňom bude chcieť zubatá."Nikam nejdem,"

povedal rozhodne Janko.

           "  Á, tak ty nejdeš?Nato sa teda pozriem."Tu to čudo s tými červenými

očami niekde zmizlo a z ničoho nič sa objavil pri postieľke starček so zahnutou

palicou.Janko si všimol, že na palici mal nakresleného krásneho farebného hada

ako z nálepky.Strček sa naklonil k zubatej a niečo jej hlasnejšie šepkal."Ale mi

nemôžeme nikoho nasilu niekde vziať."

             "Alé,  ja viem, že nie, buď ticho, načo som si práve teba ukradla víle z 

očistca.Ja už to nejako zariadim.Tu sa zadrapila do postieľky mocnými drápami

a dala sa postieľkou triasť, až sa celým domom hrmot niesol.Malé dieťa sa aj

napokon zobudilo a keď uvidelao zubatú a starčeka dalo sa do plaču.Chlapček

už mohol mať asi dva roky.Tak sa preľakol, že sa vrhol na drevenú postieľku,

tak mocne, že si rozrazil pusu.Vankúš sa sfarbil na červeno jeho krvou a

neprestával plakať.

                 "Hovorila som ti,"povedala zubatá so strachom, keď videla, čo

vyviedla.

             Janko to uvidel, bál sa, ale aj tak si dodal odvahy a povedal:"Čo tu

robíte?

Ale oni nič.Len ten starček sa milo usmieval.Zubatá hneď na malého:"Krpec,

prišli sme si po teba.

"Nechajte ho,"znovu sa osmelil Janko.Predsa si nedá vziať brata nejakým

potvorám a vzal brata do náručia.

"Pozri sa ako si ho chová,"vyškierala sa zubatá."Daj nám ho, veď si preňho

dosť trpel," zaliečala sa.

"Zoberte mňa, namiesto neho."

"Ó, hrdina, "vysmieva sa zubatá."Príde čas, keď nás ani pozývať nemusíš.

Teraz nemám nad tebou moci, hoci to nerada vravím."Chytro sem s ním do

mecha, nemáme času nazvyš.Keď videli, že Janko tuho zviera brata v náručí,

začali podobrotky opäť.:"No, už nám ho len vydaj, budeš kráľom."Obrátila sa

k strčekovi a povedala:"Ale tam u nás."Zazubila sa a vraví:"V našej ríši.

A splníme ti veľa ďaľších službičiek.Ale u nás sa musíš snažiť, lebo nedožiješ

rána.Musíš byť najlepší, musíš hľadať diamanty a zlato a musíš mať pod sebou

veľa zlých, lebo tam má každý pod sebou veľa zlých, ktorý ho poslúchajú.Kto

má najviac zlata a diamantov a je najhorší, ten je vždy šéf. 

                            Janko mal slzy na krajíčku, čo si zmôže proti čarom.

"Ha-Ha-Ha-Ha-Ha-Ha-Ha, rozrehotala sa zubatá, ale si sa zlakol.Máš rád slnko,

že ty máš rád veľmi slnko, tak sa tak aj správaj,teraz ťa musíme nechať na pokoji,

len sme ťa chceli postrašiť, ale nabudúce si ma neželaj."Zubatá zachrčala,

zahromžila zovretou päsťou a už ich nebolo. 

                                 Janko keď sa ráno zobudil a pretieral si oči aj si veselo 

poskočil, bol to len sen.V dome bolo ticho,ešte všetko spalo.Podyšiel k postieľke

a zrazu zbadal zakrvavený vankúš.Akoby ho niekto uderil pantokom.Nemohol

uveriť vlastným očiam.Preboha, to nebol sen.Začal splašene pobehovať po izbe.

nevedel čo spraviť prv.Chytil do rúk deku, potom ten vankúš a hneď oboje zahodil.

Nevedel vskutku čo má teraz robiť, macocha ho zabije, keď vojde a zbadá ten vankúš.

A chlapčekovu rozbitú pusinku.Musí zmiznúť, áno, zmiznúť, nič iné sa tu nedá robiť.

Macocha by ho zniesla zo sveta.A keby aj nie, tak by mu vyrobila také peklo, že také

ešte určite nezažil.I keď už tu zažil všelijaké hrôzy.Podyšiel k postieľke, malý

spokojne odfukoval, puskumal od zaschnutej krvi.Janko zhrozene hľadel do postieľky. 

Nevedel vskutku čo chytro robiť.Zdalo sa mu, že teraz má strachu ešte viac , ako 

 minulej noci.Macocha ho zabije.Ako jej to vysvetlí.Nie, musí újsť!Utečie!

Bol práve v kuchyni, keď sa macocha zobudila.S veľkým krikom sa naňho hnala.

S pusou plnou najodpornejších nadávok.Janko zatvoril oči a povedal si nech sa robí

čo sa robí.Nech sa robí čokoľvek, už nejako vydrží.Zdalo sa mu, že macocha brúsi 

nôž a ide ho zarezať.Iné si ani myslieť nemôže, len, že to urobil on, Janko.

Macocha vskutku sa nič nepýta, len kričí a už aj cíti ako naňho dopadajú buchnáty:

"Ty podliak, čo si mu to urobil, nie je ti tu dobre, živíme ťa, trpíme ťa a ty takto."

"Nič, mama, to som len...,ja ...som, ...ja, neviem...nič, azda chcelo z postieľky,

pošmyklo sa a spadlo."Klamal, kto by mu bol uveril.

"Ja ti dám, že spadol, hneď ty spadneš, keď príde muž, urobí ti ....Presne toto čakal.

Keď sa macocha utíšila, povedala:"Zajtra pôjdeš kade ľahšie.Dnes ešte narežieš dreva

v sklepe a potom sa hotuj!"

                                Janko všetko porobil, čo od neho macocha žiadala a keď bol

už mesiac na oblohe a hviezdy krásne svietili, pobral sa poza záhrady na cintorín.Tu

mal pochovanú mamu.Ako sa tak žaloval na tom hrobe, zjavila sa mu jeho matka.

"Viem, Janko, ale nijako ti neviem pomôcť.Keď som išla vtedy do poľa, mala som

pre teba prichystanú vreckovku.Nedošla som.Bola vtedy veľká búrka, schovala som

sa pod strom.Vreckovka je na samom spodu skrine.Pomôže ti v ťažkých chvíľach.

Spomenieš si na mňa a ja na teba."Ako to dopovedala, už jej nebolo.Janko sa bál

ísť domov, o chvíľu sa má vrátiť otec, ale tú vreckovku musí mať.Zase poza zárady

sa prešuchol a počúval pod oknami.Macocha bola vo svojej izbe práve aj so svojimi

deťmi.A tak sa prešuchol tíško do izby, ktorú mal spoločnč s nevlastnými 

súrodencami.Našiel ju, bola naozaj úplne na spodku.Vytiahol ju chytro a zaraz

aj vybehol von a uháňal ani nevedel v ktorú stranu ide.Prebehol cez námestie

okolo kostola a keď videl, že za ním nikto nebeží, spomalil.Prešiel okolo novinového

stánku a po tej istej aleji ktorou išli z otcom zamieril k vinohradom.Stretal veľa ľudí.

Ale tí vyzerali, že nemajú nijaký problém.Každý sa niekde náhlil.Keď bol pri

vinohradníckych búdach, začal sa cítiť v bezpečí.Pri potoku odbočil vľavo a po polnej

ceste si to namieril na najvyžší kopec, ktorý poznalo v meste hádam  každé dieťa.

Chodili sa sem sánkovaˇ.Bola tu i hlbočizná jama, pieskovňa a na samom vrchu kopca

bol televízny vysielač.Pooprezeral vysielač a vydal sa smerom k hore.Po dlhej ceste

horou prišiel na veˇkú čistinu, kde stála zrúcanina kedysi dozaista velikánskeho

hradu.Niektoré časti mali  stále ešte strechu.Vyzeral, že nebol obývaný, ale radšej

zabúchal na velikú oblúkovitú drevenú bránu.Nikto sa neozýval.Stisol teda kľučku.

Bolo otvorené.Pred ním sa ukázala veliká miestnost, podopieraná starými

obitými,  časom poznačenými stĺpami.Vľavo uzrel schodište.Musí si to tu prezrieť,

povedal si a vydal sa bližšie k schodišťu.Zrazu  začal hrozný železný hrmot, akoby

tisíce valcov letelo dolu schodmi.A naozaj, vo velikom hrmote zbadal, že zo schodov

sa valia akési duté, železné valce.No neboli príliš veľké.Jeden sa mu dokonca dogúľal

až úplne k nohám.Keď hrmot ustal, vydal sa okolo porozhadzovaných válcov hore na

schodište.Ako stúpal hore schodmi, trochu sa i bál.Na medipodlaží sa vždy pozrel hore

koľko je ešte pred ním schodov a či niekto tam náhodou nie je.Keď sa šťastne dostal

až na samí vrch, vošiel na malý chatrný,tiež zubom času poznačený balkónik.Zábradlie

bolo do trištvrte rozbité a niektoré dosky len tak visali do kríža zvesené hala-bala.

Tu ho niekto poťapkal po ramene.Bál sa obrátiť a zistiť kto to je.Zmeravený, takmer

zapustil od strachu korene do balkóna.Vtom sa ozval pre neho už známi hlas:"Ha-Ha

Ha-Ha-Ha-Ha-Ha-Ha-Ha, tak poď už k nám, neotáľaj, vedela som, že prídeš.Vidíš,

Hadako, ani so ho nemusela brať nasilu, prišiel sám."Teraz sa Janko obrátil a zbadal

tú istú zubatú ako bola vtedy pri postieľke.Vedľa nej opodiaľ stál ten istý starček ako

vtedy. 

 

 

 

 

 

 

 

Spisovateľov komentár k príspevku

uryvok z rozprávky


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8