Láska s prekážkou

Prológ

Žena bola malá a štíhla, a vedľa vysokého muža vyzerala až neuveriteľne krehká. Tmavou hlavou mu siahala sotva po široké plecia. Muž jej dal facku a silný úder ju odhodil nabok. Keby ju neboli podopierali dvaja mužovi spoločníci, určite by bola spadla na zem. Muži stáli tesne za ňou a vykrúcali jej ruky za chrbtom, takže aj po prvej facke ostala vzpriamená, pripravená prijať ďalšie. Pri jej nohách ležal v neprirodzenej polohe mŕtvy muž. Bol to jej manžel, ktorého zabili priamo pred jej očami. Ešte pred tým ho však mučili.

"Tak ako? Prijmeš moju ponuku, alebo radšej..."

"Nikdy!" skočila mu žena do reči, začo si vyslúžila ďalšiu facku. Z kútika úst sa jej pustil pramienok krvi.

„Nemáš veľmi na výber."

„Nikdy!" zopakovala.

"Dobre, ako myslíš. No vedz, že dnešnú noc neprežiješ," škodoradostne sa uškrnul a pozrel na telo ležiace pri jej nohách, "rovnako ako tvoj milovaný manžel."

"Si obyčajný zbabelec! Vrah!" nenávistne naňho zazrela. Muž sa len škodoradostne uškrnul, a vtedy, v nestráženej chvíli sa vytrhla mužom z rúk a vrhla sa naňho. Dýkou, ktorú mala ukrytú v sukni, zasiahla mužovu tvár. Porezala mu ňou pravé líce od ucha až ku brade. Muž jej pri druhom pokuse zasiahnuť ho zachytil ruku a vykrútil surovo jej ju vykrútil až jej dýka vypadla z ruky a zabodla sa do drevenej podlahy.  Hneď nato ju druhou rukou udrel tak silno, až jej zlomil sánku. U úst sa jej opäť pustil silný prameň krvi stekajúci po jej hodvábnej nočnej košeli.

Zúrivo sa na ňu pozrel, hodil ju späť mužom a zasyčal:

"Zabite ju!" diabolsky sa uškrnul a pomstychtivo dodal: "Ale predtým sa s ňou môžete ešte potešiť." Otočil sa na opätku a vyšiel von.  Nestaral sa o to čo sa začalo diať za jeho chrbtom . Žena sa z celej sily bránila, no proti dvom obrovským mužom nemala najmenšej šance.

Po chvíli to nakoniec vzdala a zmierila sa so svojím osudom. Len raz sa domom ozval výkrik. Iba raz, no o to hrôzostrašnejší ten výkrik bol. Mužovi spoločníci s ňou zaobchádzali tak surovo, že znásilnenie neprežila.

Muž stál na schodoch pred domom a zamyslene si pohládzal bradu, po ktorej mu stekala krv. Uvažoval a čakal, kým jeho chlapi skončia. O chvíľu vyšli von, nasadli na kone a spoločne odcválali.

V dome nastalo desivé ticho. Z úkrytu za schodiskom vyšiel malý, asi desaťročný chlapec. Po bledej tváričke mu prúdom stekali slzy. Podišiel ku žene, kľakol si a nežne ju pohladil po krásnej tvári. Utrel jej pramienok krvi vytekajúci z kútika úst. Hodnú chvíľu tam len tak ticho kľačal, no zrazu vstal. Už neplakal. Pohľad jeho neuveriteľne modrých očí plných sĺz náhle stvrdol a v tom momente ničím nepripomínal toho malého vystrašeného chlapca. Myseľ mal upriamenú iba na jednu jedinú vec. Na pomstu. Napriek svojmu veku sa zaprisahal že nájde vraha jeho rodičov. Aj keby mal sám zomrieť.

Obzrel sa do tieňa schodiska, odkiaľ vyšla jeho pestúnka s malým bábätkom na rukách. Bábo sa nespokojne mrvilo v pestúnkinom náručí , netušiac o hrôzach, ktoré sa tam pred chvíľou udiali.

Pestúnka ticho vzlykajúc podišla k chlapcovi. Nemohla sa spamätať z toho čoho bola práve svedkom Pozrela sa na mŕtvoly a odvrátila zrak. Chytila chlapca za ruku a ťahala ho von.

"Poď srdiečko. Tu už nemáme čo robiť. Poď."

Chlapec sa posledný krát dlho zadíval na postavy ležiace na zemi a vykročil za pestúnkou do tmavej noci a ešte tmavšej budúcnosti.