Momentka z antikvariátu

Z času na čas zájdem do maličkého antikvariátu v pivnici staršej bytovky. Okrem kníh tam majú aj časopisy, pohľadnice, plagáty. Pôsobí skôr dojmom skladu starožitníctva šesťdesiatych rokov. Mám to tam rád. Knihy sú neprehľadné uložené vo veľkých kopách, škatuliach, na zemi, všade.

Keď sa predavača opýtam, kde je poézia, tak iba ukáže rukou a povie: „Tam vzadu mám poéziu a tu sú ešte také malé knihy, tam budú tiež nejaké básničky."

Nevýhodou a súčastne aj výhodou antikvariátov, ktoré som navštívil je, že sú v nich zhruba rovnaké knihy. Všade sú Štúrovci, Kostra, Mihálik, Koyš a samozrejme Rúfus. Bolo by fajn nájsť Baudelairea, Rimbauda, alebo aspoň Préverta. Občas sa podarí, ale naozaj len raz za rok, vtedy sa vytešujem minimálne týždeň.

Ešte pozriem čo je v tomto kartóne. Opäť Mihálik, snáď cela jeho bibliografia. Dobre, tak ešte tie malé knihy na polici pri pokladni. Dostať sa k ním nie je vôbec jednoduché. Najprv si tu musím nájsť dosť pevnú debničku, alebo stolček, postaviť sa naň, o nič sa neopierať, lebo všetko tu je labilné a môže sa kedykoľvek na vás zosypať.

Čítam názvy zbierok. Klasický zoznam a v tom: „Prévert!" Opatrne som ho vybral. Slnko noci z roku 2004. Radšej mám staršie vydania svetovej klasiky z edície kpm. Ale toto vydanie doma nemám, tak prečo nie. Otvorím ju a mlčanie. Pozerám, čítam, mlčím. Je v nej venovanie: Mojej Jedinej láske od tvojej Lenky. Budem ťa ľúbiť navždy. Ničím výnimočné, ale z lásky.

Dnes idem domov naprázdno.

Možno, sa po ňu vráti.