Krvavé slzy vlka-5.kapitola-Prvé straty nevinnosti až ľudskosti

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 17. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-23931.php

,,To bude dobré, uvidíš," povedal mi Haprer, keď som stál vedľa kyslo sa tváriaceho Setha. ,,Len nesmieš zabudnúť na to, čo som ťa učil, áno?" Harper ma objal a z očí sa mu rinuli slzy. ,,Budem ti stále písať, áno?"


,,Dobre," dokonale som chápal, kam ma to Mike posielal a aj keď si Harper myslel, že neplačem preto, lebo som statočný, nechal som ho v tom. Moje slzy totiž nikto vidieť nemohol. Nedali sa vidieť, ale ronil som ich. Moje srdce ronilo krvavé slzy.


,,Harper, musíme ísť," povedal Seth a ľútostivo pozrel na mňa. ,,Budem sa snažiť na neho dozrieť, ale nič ti nesľubujem." Harper na Setha pozrel a vedel, že vodca zabijakov mu naozaj nič sľúbiť nemôže. Skúsil mu včera večer dať rozkaz, nech ma ochraňuje, ale Mike Harpera predbehol a zakázal Sethovi a jeho svorke Harperove rozkazy počúvnuť.


,,Prosím Seth, urob pre neho všetko, čo môžeš. Dozri mi na neho. Prosím," Harperovi sa po tvári kotúľali slzy a keď ma objal, odmietal ma pustiť.


,,Ideme!" zavelil Seth svorke a chytil ma za ruku, aj keď ma Harper objímal.

,,Pusť ho, Harper, už musíme ísť." Harper neochotne poslúchol a hľadel za mnou, keď ma Seth ťahal smerom k lesu. Harperove slzy sa leskli na práve zrodenom slnku a moje slzy naďalej ostávali skryté v hĺbke môjho srdca a o to viac boli bolestné.



,,Rozložte tábor, ráno zaútočíme," kázal Seth na druhý deň večer. Zvedovia našli neďaleko v jednej chate upírov a chystali útok. Boli to chaty pri jazere, ktoré sa na leto požičiavali. O tomto čase tu už veľa turistov nebolo. Cítil som pach ľudskej krvi v povetrí a bolo mi z nej zle, ale nič som na sebe radšej nedal vedieť. Vlkodlaci rozložili asi dva menšie stany, ale po väčšinou si ľahli na zem vo vlčom kožuchu. ,,Poď sem krpec," zavolal ma k sebe Seth, ktorý vliezol do stanu. Vliezol som za ním. V stane bolo málo miesta, tak akurát pre jedného človeka, ale Seth ma aj tak privinul k sebe ako predchádzajúcu noc a prikázal mi, nech spím.


Ráno sme obkľúčili chatku. Keď vlkodlaci vnútri zbíjali upírov, my sme boli vonku, ale keď na nás Tom kývol, Seth ma nenechal vonku, ale ťahal ma zo sebou dnu.


,,Musíš sa začať učiť. Nemôžem ťa večne chrániť," vyhlásil, keď sme vošli dnu. Pach krvi mi udrel neúprosne do nosa. Nevedel som, či je to nepríjemná, alebo príjemná vôňa, ale ten fakt, že je to krv, ma znechucoval.


,,Tu vzadu!" započul som krik Toma a Seth si ma otočil čelom k sebe.


,,Počuj," povedal mi a hľadel na mňa súcitne, ale neúprosne. ,,Včera skôr, ako sme sa sem dostali, upíry zabili rodinu, ktorá tu žila. Telá upírov sa o chvíľu rozpadnú, ale rodina je mŕtva, preto, lebo sme prišli neskoro. To sa stáva. Teraz to musíme zariadiť tak, aby to nevyzeralo na činnosť upírov, ale ľudí a ty nám s tým pomôžeš. Tam vzadu," ukázal na miestnosť, z ktorej som počul Tomov krik a teraz vravu vlkodlakov, odtiaľ bolo cítiť krv najviac. ,,Rád by som ťa pred tým chránil, ale Mikov rozkaz znie, že si lovec a tak ťa len na to môžem pripravovať. Je mi to ľúto. Ale teraz sa nadýchni, tam vzadu uvidíš dosť zlé veci," s tým ma chytil za ruku a ťahal ma dozadu.


,,No čo ti toľko trvá?" spýtal sa podráždene Refi, keď sme vošli do miestnosti. Okamžite sa mi urobilo zle a pokúsil som sa vytrhnúť si ruku zo Sethovho zovretia. Zdesene som sa rozhliadol po miestnosti, keďže ma Seth držal nekompromisne. Steny, sedačka a dlážka bola od krvi. Na zemi ležali tri telá, jedno ženské, mužské a telo asi sedem ročného chlapca. Bol to šok, ale čakal som to a predýchal som to. Keď si Seth uvedomil, že nikam neutečiem, pustil ma a ja som sa oprel o stenu pri dverách. Pach krvi tu bol ešte silnejší.


,,Tak ako znie verzia pre ľudí?" spýtala sa Tina a pritom ma sledovala. Tina bola spolu s Dimitrim zved.


,,Činnosť satanistov," vyhlásil Seth, keď si chvíľku obzeral obývačku.

,,Pokreslite ich krvou, ktorá zostala po zemi a na stenách nakreslite satanistické znaky. Odrežte im hlavy tak, aby nebolo vidieť hryznutia na krku a postavte ich do kruhu. Telá nahádžte do stredu, ale najprv ich rozsekajte. Nech nám neunikne nič, čo by bolo divné na činnosť ľudí."


,,Ale je tu málo krvi," pozrel zamračene na zem Tom. Ja som mal pocit, že tej krvi je ale dosť, ale Tom môj názor evidentne nezdieľal.


,,Ja viem, snáď si budú myslieť, že si krv zobrali, kvôli nejakým rituálom," povedal Seth a otočil sa na mňa. Neviem, odkiaľ vytiahol dlhý nôž a podal mi ho. ,,Odrež chlapcovi hlavu a potom mu odrež končatiny. Pri tej hlave daj pozor, aby si ju odrezal tak, aby nezostalo po upírych hryznutiach ani stopy."


,,Ja?!" spýtal som sa až panicky a odskočil som od noža, ktorý mi podával.

,,Nie! Nie!" krútil som hlavou v odmietavom geste a polila ma hrôza.


,,Tom, Jack," prikázal ďalším dvom zabijakom a tí začali mužské a ženské telo rezať. Znechutene som sa odvrátil a premáhal som vracanie. ,,Je to rozkaz!" povedal mi autoritatívne, ale jemne. ,,Prepáč Chris, ale urobiť to musíš," strčil mi do ruky ten nôž a ja som na neho vyplašene pozrel. Teraz som cítil slzy aj na tvári.


,,Prosím, nenúť ma Seth. Prosím," zaskuhral som, ale jeho pohľad bol nekompromisný.


,,Budeš musieť robiť aj horšie veci. Začni si zvykať," vyhlásil, ale ja som videl v jeho očiach znechutenosť zo seba samého, že to robí.


,,Seth, urobím to ja," ozvala sa Tina a smutne na mňa hľadela.


,,Nie, musí sám," Sethov hlas teraz už nezniesol námietky a potisol ma smerom k telu malého chlapca. Kľakol som si k nemu a z očí sa mi teraz už liali slzy. Musel som ho otočiť, aby som videl rany na krku, keďže on ležal na bruchu. Otočil som ho a musel som sa odvrátiť a rozdýchaval som nevoľnosť. Krk a hruď chlapca boli totiž úplne roztrhané a ja so videl von vytŕčať polámané rebrá a orgány nachádzajúce sa v hrudi pod zaschnutou krvou, ktorej celkovo v tele nezostalo po kŕmení upírov veľa.


,,On to nezvládne, Seth! Je to len chlapec!" počul som podráždenú Tinu, ako to Sethovi hovorí, ale ten jej neodpovedal. ,,Aj ty si sa povracal, keď si to mal urobiť prvý krát. A teraz to chceš po malom chlapcovi. Mal si dokonca dlhšiu prípravu. Najprv si zabíjal upírov, až potom si musel rezať ľudské telá."


,,On je lovec, Tina," odvrkol Seth. ,,Pokiaľ sa do toho okamžite nedostane, umrie príliš rýchlo a ja Mikovi tú radosť neurobím. Udržím toho fagana na žive, len preto, aby som sa raz mohol so smiechom dívať do Mikovej nasranej tváre, že ten chlapec žije, lebo všetci dobre vieme, prečo z neho Mike urobil lovca. Chce sa ho zbaviť. Chce sa zbaviť chlapca, ktorého jeho brat miluje ako syna. Nedovolím to. Ja nie." Tina sklopila pohľad asi preto, lebo si bola vedomá faktu, že Seth má pravdu. Tak ako som si toho faktu bol vedomý ja, ale ako to urobiť tak, aby som sa nepovracal, aby som to urobil dobre a bol pri tom silný? Zhlboka som sa nadýchol. Seth má pravdu, neurobím Mikovi radosť. Ja neumriem, ešte nie. Budem žiť a raz mu výsmešne hľadieť do očí s tým, že mňa sa len tak rýchlo nezbaví a s týmto presvedčením som do chlapca zaryl nôž. Krájal som ho tak pokojne, ako keby to nebo človek, ako keby nikdy nebol živý. Bola to len vec, čo som mal nakrájať. Až neskôr som si uvedomil, že toto bol prvý moment, keď som začal strácať ľudskosť.


Listy od Harpera mi chodili často. Písal mi stále. Najprv som pravidelne odpisoval a potom som napísal len občas a prečo? Lebo som zabúdal. Zabúdal som na milé, modré, láskavé oči, ktoré ma tak milovali. Zabúdal som na nádhernú Ellen a jej zlaté vlasy a na to, akú budúcnosť si pre mňa vysnívala. Zabúdal som na Tedove malé dlane, ktoré ma často ťahali za moje dlhšie vlasy. Ako išli dni, mesiace, roky, stále ďalej a ďalej moju myseľ zastierala krvavá clona. Zabúdal som na pocit šťastia. Bojoval som a zabíjal som upíry. Rýchlo som sa stal najbeštiálnejším členom svorky.


Miloval som pocit, keď sa moje zuby zaborili do upírych tiel a do krku sa mi liala teplá krv. Miloval som pocit, keď sa upír podo mnou naposledy pohol. Ako lovec som sa delil od svorky, aby som ich stopoval. Aj keď na mňa prišli, nikdy som nezomrel, nech ich bolo hocijako veľa. Keď do mňa upír náhodou zaboril svoje zuby, bolo to pre mňa priam vzrušujúce. Bolesť, ktorú mi spôsobovali upíry svojimi hryznutiami, som priam miloval. Rovnako ako to, keď kričali bolesťou, keď som na nich lial kyselinu, či ich pálil na slnku. Svorka sa na mňa dívala s istým vydeseným rešpektom.


Už som nevnímal pekné slová, či milé gestá. Moja myseľ sa sústreďovala len na zabíjanie. Žil som len vtedy, keď som zabíjal. A chcel som žiť len preto, aby som sa raz pozrel výsmešne do Mikovej tváre s tým, že aj tak žijem, aj tak si sa ma nezbavil. Legenda o mojom besnení sa rýchlo šírila medzi svorkami a dostala sa aj do Harperových uší. Keď mi došiel list, že tomu neverí, odpísal som mu, aby som ho upokojil, že sú to lži. Niekde som mal zafixované, že jemu nechcem ubližovať. Ale myslím, že moja odmeranosť v liste ho len usvedčila v tom, že všetko ľudské sa zo mňa vytráca.


Keby o mne niekto povedal, že sa zo mňa stal psychopat, nesnažil som sa brániť. Prečo by som sa bránil, keby som vedel, že je to pravda.


,,Chris prestaň sa paktovať a zabi ho! Musíme vyraziť na sever!" započul som jasný podráždený rozkaz Setha, keďže ešte stále som mučil jedného z upírov. Pozrel som sa rozladene na svoju svorku a v ich tvárach sa na chvíľu objavil strach. Nevedel som, ako sa tvárim a vlastne mi to bolo jedno. Keď sa oni zatvárili takto, bolo mi jasné, že sa netvárim nijako pekne. Tina by povedala, že sa tvárim psychoticky. Neochotne som vrazil svoju ruku do hrude upíra a vyrval som mu srdce z hrude. Upír sa okamžite podo mnou prestal bolestne šklbať, čo ma sklamalo. Začal som si srdce v rukách obzerať a rozmýšľal som nad tým, ako asi chutí. ,,Chris, pusť to a ideme!" Seth po mne zreval, lebo vedel, že len keď mi dá jasný rozkaz, tak poslúchnem, ale aj tak sa bál mi tie rozkazy dávať, aby som mu náhodou zlostne neskočil po krku. Položil som srdce vedľa upíra jasne sklamane.


,,Ten chalan je magor," potichu zhodnotil Refi, ale ja som sa neotočil a mieril si to smerom na sever. Veď Tom povedal, že tým smerom nám zvyšok upírov uteká.


Niekoľko Harperových listov mi prišlo, kým sme sa stratili na Severnom póle. Potom ma nenašiel už ani jeden. Trištvrte roka sme naháňali upírov v tresknúcej zime Severného póla. K môjmu prekvapeniu sme na severnom póle našli neskutočné množstvo upírov, až na to, že boli nejaký diví, boli ako obživlé mŕtvoly. Hnusní, polámaní ľudia. Skryli sa tu, lebo vedeli, že tu ich nikto nikdy hľadať nebude. Nevedeli, že jedna skupina upírov nás zavedie, až k nim. Na severnom póle sme strávili trištvrte roka a stále bolo práce až dosť. Ale Seth vyhlásil, ,,ide sa domov!" Domov? Čo to je vlastne za miesto? Ja som ho už nemal. Na to som už bol až príliš iný. Až príliš zviera.


Keď naša svorka dorazila do blízkosti Mikovej vili, rýchlo sme pridali na tempe. Zacítili sme krv a zvuky boja. Harper! Ted! Ellen! Myslel som si, že mi už dávno na nich nezáleží, kým som neucítil krv, ktorá mohla byť pokojne ich. Celá svorka sa zastavila na nádvorí, aby pomohla obráncom. Ja nie. Hnal som sa do vili Nájsť ľudí, na ktorých mi aspoň trochu záležalo. ,,Ja som si vždy myslel, že kráľ vlkodlakov je silný a nezastaviteľný, ale ty si evidentne k smiechu, zomrieš ty Mike aj tvoj potomok a tým zastavíme kráľovskú líniu," započul som smiech nejakého upíra a vedel som, že som sa rozbehol dobrým smerom.

,,Sleduj, ako ti syn umiera." Keď som započul tieto slová zboku vychádzajúce z izby, nezdržoval som sa tým, aby som sa dostal k dverám a zúrivo som preletel cez tehlovú stenu. Rýchlo som zhodnotil situáciu. Mike bol uväznený pod troskami steny a upír stojaci nad evidentne mŕtvym telom Ellen, držal Teda. Zvrčal som zúrivosťou, keď som si uvedomil, že som prišiel neskoro, že Ellen je mŕtva a vrhol som sa na upíra s úmyslom vychutnať si jeho smrť. Moje tesáky sa zaborili do jeho krku a prednými tlapami som ho trhal na kusy, poriadne si to užívajúc. Postavil som sa nad teraz čupiaceho Teda a rozzúrene som vrčal. Pred očami som mal len zlaté vlasy Ellen, v ušiach mi znel jej zvonivý smiech. Jej zelená šatka vo vlasoch bola zmáčaná krvou. Vedel som, že Ted je vystrašený a ja som mu to svojím vrčaním a šalením neuľahčoval, ale teraz som chcel pomstu. Upíry sa pokúsili zdrhať, ale ja som to nedovolil. Vrhol som sa na nich, vedomý si toho, že nechávam Teda nechráneného, ale teraz mi to bolo jedno. Tušil som, že upíry nebudú mať odvahu sa k Tedovi priblížiť. Radšej sa budú pokúšať zmiznúť. Len okrajovo som si uvedomil, že Mike sa vyhrabal spod trosiek a vtiahol si Teda do náručia, aby malý videl čo najmenej z môjho besnenia. Nedivil som sa mu. Vychutnal som si každého jedného, keď som ich trhal na kusy. Bola to pre mňa opojná slasť. Len mimochodom som si uvedomoval Tedov plač.


Keď som si uvedomil, že v izbe už neostalo upíra na roztrhanie, sadol som si k Elleninmu telu. Jej smiech sa mi stále ozýval v hlave. Jej bozky ma stále pálili na tvári. Zavil som. Nepamätám sa, že by som niekedy vil tak plačlivo a utrápene. Nie. S takouto bolesťou som ešte nevil a to som si myslel, že už mi je zlatovlasá žena ukradnutá. Mike syna pustil a kľakol si k mŕtvej manželke a objal jej mŕtve telo.


,,Ellen, moja milovaná Ellen," plakal a pevne ju zvieral v náručí. ,,Odpusť mi to. Odpusť, že som nebol rýchlejší, Ellen. Moja Ellen." Ja som si ľahol bokom k Tedovi. Nevedel som, či ho nevydesím, predsa len ma videl zúriť, ale chlapec sa ku mne ihneď pritisol plačúc do srsti. ,,Ellen, Ellen," Mike neprestával opakovať meno svojej milovanej ženy a pevne ho zvierať v náručí. Ľahko sa pri tom pohyboval dopredu a dozadu. Vonku zvuky boja utíchli. Harper vbehol do miestnosti aj s Gardien a niekoľkými ďalšími vlkodlakmi. Harper žije. To bola pre mňa istým spôsobom úľava a na chvíľu som pocítil ľahkosť a presvedčenie, že všetko bude dobré, keď som zbadal známe láskavé modré oči. Tom so Stehom boli medzi nimi, to znamenalo, že boj vonku ustal. Uvedomoval som si, že už vlastne zvuky boja ani nepočujem, ale začal som si to uvedomovať až teraz, keď mi už v ušiach len doznieval Ellenin smiech.


,,Mike," Gardien položila ruku na kráľovo rameno. Ten otočil tvár zmáčanú od sĺz k nej. ,,Je mŕtva Mike. A my čakáme na tvoje rozkazy," povedala jemne.

,,Poď sem," prikázal Harper Tedovi. Ted k strýkovi pobehol a nechal sa zdvihnúť do náruči a do pevného objatia. Myslím, že ma nespoznal. Nespoznal ma v tomto čiernom kožuchu už pomaly dospelého vlkodlaka. ,,Maminka by nechcela, aby si plakal Ted, neplač, šššt," Harper sa snažil chlapča utíšiť, ale ten stále usedavo plakalo. Mike pustil ženino telo a otočil sa s tvárou zmáčanou od sĺz ku mne.


,,Kto si?" ja som sedel stále vo vlčej podobe so zvesenou hlavou a preklínal som sa za to, že som nebol len o trochu rýchlejší. ,,Zachránil si mi syna. Kto si vlkodlak? Komu za život svojho syna vďačím?" Bolo to ironické, tak veľmi som túžil výsmešne pozrieť do Mikovej tváre, že ja aj napriek tomu, že ma poslal preč, aby som zomrel, žijem. Ale teraz s mŕtvou Ellen. Ako by som mohol. Premenil som sa, ale Mikov šok mi nespôsobil žiadne potešenie. Zachránil som mu syna. Ja, ktorého sa chcel tak zbaviť. Ale teraz mu nedokážem pozrieť výsmešne do očí. Nemôžem, nie s mŕtvou Ellen pri nohách.

,,Tomu, koho si poslal na porážku," povedal som len bez kúska citu. Nebolo to výsmešné, ale ani som neprejavil smútok, nad tým, že je Ellen mŕtva. Stál som oproti nemu chladný ako stroj.


,,Chris!" Harper položil Teda na zem a vrhol sa na mňa tuho ma objímajúc.. ,,Ty žiješ," šepol, keď ma tuho zovrel v náručí. Ako som si mohol myslieť, že pre mňa Harpe už nič neznamená? Táto náruč dávala nádej a pokoj. Dávala domov. V jeho náručí som sa jedine cítil vítaní, len v jeho náručí som bol doma.


,,Áno, otec, ja žijem," Harper sa odo mňa odtrhol. Vedel som, prečo sa mu v očiach zračí šok. Nikdy som ho otcom nenazval a až teraz som si uvedomoval, aká to bola chyba. Bol mojím otcom a to oslovenie si zaslúžil. Miloval ma a vedel som, že ma milovať bude, aj keď sa dozvie, kým som teraz. Jeho láska ku mne bola čistá a ja som na chvíľu pochyboval o tej svojej k nemu. Nezaslúžil som si ho ako otca, ale keď ma ako syna chce, tak som len jeho.


Zostal som počas Elleninho pohrebu a na to, aby si Harper uvedomil to, kým som teraz. Zdalo sa, že môj chlad a to, aké som teraz bezcitné monštrum, ho vôbec nezaujíma. Niekoľko krát mi len tak vošiel do izby, sadol si ku mne a uhládzal mi vlasy.


,,Máš ich moc dlhé. Mal by si sa dať ostrihať," usmial sa a ďalej mi dozadu uhládzal vlasy.


,,A na čo. Aj tak zase narastú," odvetil som flegmaticky. Cítil som sa dobre pri ňom. Niečo som cítil. Cítil som bezpečie a pohodu. Pokoj po dlhej dobe.
,,Tak ti ich ostrihám ja," oznámil mi Harper, vstal a zo stola vytiahol nožničky. Sadol si mi za chrbát, keďže ja som odmietal vstať z postele. Vedel som, že moje vlasy siahajú už pod lopatky, ale aj tak ma prekvapilo, aký kus z nich Haper poodstrihoval. Vlasy mi zostali len tesne pod ušami. Vyzeralo to zvláštne. Nie zle, ale zvláštne. ,,No a zase si fešák," povedal Harper pobavene a pobozkal ma na čelo. Musel som uvažovať, či si to zaslúžim. Bol som až príliš chladný. Nezaslúžil som si tú jeho lásku a on mi ju aj tak dával.


Za ten týždeň som sa celkom zblížil s Tedom. Ted niekoho potreboval a ja som ho prvý raz našiel v Harperovej spálni. Mike bol zavretý v Elleninej spálni a vyšiel von len na pohreb. Ten prvý deň, keď som tam vošiel, bol zvláštny. Bolo chvíľu po pohrebe a ja som bol vo vile len tretí deň. Keď som vošiel do Haperovej spálne, Ted sedel uprostred postele a potichu plakal.


,,Harper tu nie je," skonštatoval som po tichu a na chlapca na posteli som ani nepozrel, ale jeho pohľad, ktorý sa do mňa priam zavŕtal, som cítil.


,,Nie je," zafňukal. ,,Išiel som za ním, ale nie je tu a ocko mi neotvára dvere," posťažoval sa a vtedy som sa na neho otočil. Jeho zlaté oči bol plné sĺz.


,,Hľadal som Harpera, tak sa po ňom pozriem inde," povedal som. Netušil som, čo s plačúcim chlapcom a tak som sa rozhodol zdupkať, ale ani som sa nestihol poriadne otočiť smerom von z dverí a už mi to dieťa zvieralo rukáv mikini.


,,Nechoď preč," požiadal a skrivil tvár plačom. ,,Nechcem byť sám a ty si mi pomohol. Si to ty. Len si mal dlhšie vlasy," povedal a zamyslene si ma obzeral. Bolo zvláštne, ako sa mu slzy rýchlo vytrácali, keď som len tak stál a hľadel na neho. Potiahol ma za rukáv smerom k posteli a ja ako zbavený vôle, som mu vyhovel a nechal sa ním stiahnuť do sedu na kraj postele. Ted si kľakol za mňa a tiež mi začal uhládzať vlasy ako predošlí deň Harper. ,,Kde máš vlasy?" spýtal sa ma detsky nechápavo. Asi rozmýšľal nad tým, kam sa asi vyparili.


,,Harper ma ostrihal," priznal som potichu. ,,Mal som ich dlhé."


,,Mne sa páčili," povedalo chlapča a ani neviem ako, sedelo mi v lone a hľadelo mi do očí z takej blízky, že sme sa nosmi skoro dotýkali. Ruky mal obmotané okolo môjho krku a po stopách neostalo ani pamiatky. ,,Ty sa mi páčiš," prekvapene som so sebou trhol, keď to zhodnotil.


,,Ja som zlý vlkodlak," povedal som mu a zamračil som sa, ale on sa nezľakol a stále študoval moje temné oči.


,,Nie si. Si len nešťastný," povedalo chlapča až príliš múdro. ,,Vidím ti to v očiach."


Od toho dňa si ma malý sám vyhľadával. Často mi niečo rozprával, ale ja som mlčal. Mlčal som a nechal som, nech hovorí. Keď sa mu v mojej prítomnosti darilo zabudnúť na bolesť zo straty mami, tak prečo ho nenechať. Ale vo mne čím viac ten malý hovoril, jej zvučným hláskom. Čím častejšie sa okolo mňa mihli jeho krátke zlaté vlásky a čím častejšie na mňa hľadel jej očami. Tým viac mňa popadala zlosť. Len som mlčal a plánoval som nájsť a zabiť všetkých, ktorí mali niečo spoločné so smrťou Ellen. Neskôr som tušil, že Ted si ma zo začiatku nepamätal, keď som sa o niekoľko rokov vrátil práve preto, lebo som len mlčal. A kto by si zapamätal mĺkveho chlapca, ktorý len leží a nechá vás rozprávať? Dieťa určite nie.


,,Nemusíš odísť so svorkou," povedal Harper týždeň po Elleninej smrti. Práve som sa balil a chystal som sa vyraziť na cesty bez svorky, aby som našiel všetkých, čo sa nejakým spôsobom podieľali na smrti Ellen.


,,Ja viem, kvôli Mikovej vďačnosti," odvetil som a pohrdlivo som sa uškrnul.

,,Nezachránil som ho kvôli nemu. Keby to tak bolo, radšej by som ho nechal umrieť. Mám dôvody Mika nenávidieť," pripomenul takýmto spôsobom Mikovo správanie sa ku mne.


,,To aj ja," odvetil mi Harper pohotovo. ,,A často ho nenávidím a predsa by som urobil prvé a posledné, čo by mi prikázal. Teda pokiaľ to nie je v rozpore s mojimi názormi a hodnotami."


,,Nenávidíš ho, ale vzhliadaš k nemu," zaškeril som sa. Nechápal som to, ako mohol k nemu stále vzhliadať a byť mu verný. To práve kvôli Mikovi som sa už nevedel úprimne usmiať. ,,Teda som zachránil kvôli tebe, Ellen a sebe. Aj keď ma Mike nikdy neprijme za člena rodiny, Ted bude navždy mojim bratrancom. Malým bratrancom."


,,Nechcem, aby si išiel," povedal Harper a nečakane sa mi vrhol okolo krku.


,,Vrátim sa ako vždy. Seth s Tomom si zo mňa robia srandu. Vraj prežijem všetko, lebo som ako úhor. Nie je problém bojovať, myslel som si, že to bude zložitejšie. Ale ja ich vystopujem rýchlo a zabíjam s ľahkosťou. Je to jednoduché, ako dýchať. Zniem ti kruto? Máš pocit, že mám zbytočne príliš veľkú radosť zo zabíjania?" spýtal som sa, keď som si všimol, že Harper sa zatváril priam bolestne pri mojich slovách.


,,Si ty vôbec ešte človek?" spýtal sa ma Harper zvláštne duto. Jeho oči ale boli stále presýtené tou láskou ku mne. Láskou, ktorú som si nezaslúžil. Vtedy som zacítil, ako mi po srdci stiekla ďalšia krvavá slza. Neviem sa smiať a vlastne som Harpera sklamal, lebo som taký neľudský, zatiaľ čo on tak ľudskosť vyznáva.


,,Neviem," na mojej tvári sa zjavil krutý úsmev a výraz som mal určite šialený.

,,Neviem," zasmial som sa, nebol to veselý smiech, len krutý. ,,Vieš Harper, keď musíš zabíjať a mučiť už v tak rannom veku, plus keď si pripočítaš moju minulosť. Neviem či vo mne ešte niečo z človeka zostalo," bol som len úprimný. Neviem, prečo som sa smial, keď mi bolo vlastne do plaču. Možno som bol už naozaj len obyčajný blázon.


,,Zostalo a navždy zostane," do miestnosti práve vošiel Mike a skrížil ruky na prsiach. ,,Ty budeš navždy synom svojho stvoriteľa. Máš v sebe Harperovú láskavosť a schopnosť milovať, aj keď je potlačená. Ja som ju potlačil tým, že som ťa odohnal. Prežil si preto, lebo ťa premenil niekto z kráľovského rodu a k tomu ťa premenili, keď si bol dieťa. Si silnejší ako by si mal. Dnes ťa ešte nechám odísť Christopher, ale ver mi, že príde čas, keď ťa budem chcieť po svojom boku," tieto slová boli od neho prekvapivé, ale nebol som si istý, či ma tak prekvapili tie slová, alebo to, že vyšiel z Elleninej izby.


,,Ale do tej doby kráľ môj," mierne som sa uklonil, bol to vlastne len výsmech a myslím, že to Mike vedel. ,,Musím ísť nájsť upírov, ktorí odtiaľto zdrhli beztrestne. Rád by som vás o niečo požiadal."


,,Máš to mať. Nech je to čokoľvek," povedal Mike a vážne na mňa hľadel.


,,Chcem chvíľu loviť bez svorky," odpovedal som a Harper sa pri tom mykol. To, že chcem ísť preč bez svorky, nevedel.


,,V žiadnom prípade, je to nebezpečné," zamietol vlkodlak, ktorý mi bol ako otec, ale ja som ďalej hľadel do Mikových očí a čakal jeho odpoveď.


,,Chcem uloviť každého upíra, ktorý si dovolil zaútočil na túto vilu a potom sa opäť pripojím k Sethovej svorke," povedal som a čakal na kráľovu reakciu. Kráľ podporený vlastným smútkom a zlosťou zo straty manželky, prikývol. A naviac som bol stále presvedčený, že si myslí, že som lepší mŕtvy ako živý, aj keď som zachránil jeho syna.


,,Uži si ten lov," povedal s krutým úsmevom. ,,A keď vravím uži, tak tým myslím, uštvi ich a zabi pomaly a bolestne."


,,S najväčšou radosťou mi je vaše želanie rozkazom," usmial som sa ako boh pomsty a moje temné oči mali byť to posledné, čo upíry umierajúci v mukách uvidia.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8