Nie je kapor, nebude ani Ježiška!

Milí madness priatelia!

Som členom komunity Asylum Actas a občasne publikujeme online spisy-časáky (už som nás tu zaregistroval ako časák). Nasledujúca poviedka je z 3. čísla z vianoc ako ochutnávka! Teraz už je však leto a s ním nám vyšlo aj nové číslo AA#4: Sparno. Ak namotáte a ja verím, že ano tak viac na asylumactas.wdv.sk 

Nie je kapor, nebude ani Ježiška / napísal Muel

Držala kľučku a nesmelo pozerala do izby. On stál pri okne a pozeral na ulicu. Opäť bol oblečený celý v čiernom a v ústach omieľal tekvicové jadierka. Neznášala to.

„Musím sa s tebou porozprávať," začala. Neodpovedal jej. Stále pozeral dole. Zahľadený do nekonečna.

„Počúvaš ma?"

„Tak rozprávaj," povedal. Neznášala jeho strohosť. Stále mala pociť, že je zatrpknutý. Tažko žiť s takým človekom.

„Ide o to, že chcem povedať Dominikovi, že darčeky nosí Santa Klaus."

„Hm."

„Chápeš? Nie Ježiško ale Santa Klaus." Zopakovala mu to ako hlupákovi. Tlačila ho do otázky. Do jednej sprostej krátkej otázky.

„Prečo?"

„Vedela som, že sa spýtaš. Uvažovala som nad tým. Dnes už máš všade americkú kultúru. Už aj v telke je stále Santa Klaus, Santa Klaus. Chudák bude z toho zmagorený."

„Hm."

„A vieš, aj ten Rudolf, čo ho má na ruksaku. On predsa ťahá tie sane. Santa Klausove sane. Už nie je kapor, nebude ani Ježiška. Musíme sa s tým zmieriť. Nedá sa to zastaviť."

„Hm."

„Nič mi na to nepovieš?"

„A čo si čakala, čo ti mám povedať?"

„Si jeho otec. Vyjadri sa!"

„Ale je to tvoje dieťa. Rob si čo chceš. Musím už ísť do kostola. Omša sa sama neodslúži."