Mal to byť dobrý výlet :3.časť

Spisovateľ/ka: Patrik Vitek | Vložené dňa: 21. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-24006.php
 

Silno nás hádzalo. Prichádzali ďalšie vlny, ale o niečo menšie, ale aj tie sa hrali s loďou akoby bola s papieru. Všetkých nás hodilo k zábradliu. Silno sme sa ho chytil a zavrel som silno oči až ma zaboleli. A zrazu loď zastavila v tej naklonenej polohe.

    Otvoril som oči a vydeľ som more, v ktorom sa kolísali malé vlnky. Keď som uvidel, že loď pevne stojí pustil som sa a otočil, uvidel som ako steny lode boli takmer nado mnou. Pozrel som sa na pravo a uvidel som veľké bralo vytŕčajúce z mora, ktoré vyrastalo s ďalších skál.

     Pozrel som sa naľavo a uvidel som pieskovú pláž s drobnými mušľami, srdce sa mi upokojovala a závraty zmizli. Keď všetci uvideli, že som sa pustil, pustili sa aj oni a tiež sa obzerali okolo seba. Všetci boli ticho, lebo boli prekvapený s toho, čo sa deje, porozhliadali sme sa okolo seba, a zistili sme, že loď zabrzdila piesočnatá pláž a kamene. Zbadal som ten druhý menší ostrovček, ktorý som videl predtým z mora, ten pohľad bol zaujímavý a hlavne fascinujúci, lebo okolo toho ostrova lietali dajaké farebné vtáky asi papagáje. Vlny narážali na skalnaté bralo, ktoré bolo veľmi vysoké a na jeho vrcholy bola ďalšia vysoká skalnatá hora.  Také bolo ticho, že bolo počuť iba šum mora a hlas dajakých zvláštnych zvierat, zrejme vtákov.

     V tej chvíli som si bol istý, že sme na nejakom ostrove, ktorý je dosť ďaleko civilizácie. V tej chvíli mi mysľou prechádzali myšlienky, ako napríklad: „Na čo som sem vôbec išiel." Chcel som, že zídem dole, ale cestou, k dvierkam s paluby sa s jedného okna tesne predo mňa vyrútila posteľ aj s celým obsahom izby. Veľmi ma to vystrašilo, znovu sa mi rozbúchalo srdce. Z izby išli iskry z dajakých káblov, ktoré vytŕčali zo steny, na ľavej stene bola obrovská diera. Prešiel som cez posteľ, aby som sa dostal, k tým dvierkam, všetci išli pomáli za mnou s dosť veľkým odstupom. Napokon som sa dostal k tým dvierkam.

     Otvoril som ich a zoskočil som do vody, bola to plytčina, voda bola teplá. Všetci zoskákali dole z lode, aby uvideli, kde sme, prešiel som okolo celej lode, aby som videl ten náš ostrov, náš nový domov, na nejakú domu a možno aj na veky. Všetci si pošuškávali, len Holy bol celý čas zaskočený. Pozeral sa na jedno miesto hojdal sa dopredu, dozadu, akoby bol v nejakom tranze. Mal som pocit, akoby som mohol za všetko ja, keby sme nešili k tomu kormidlu.

    Všetci sa na mňa pozerali a očakávali čo spravím. Ja som vyšiel pred loď na pláž a predo mnou boli vysoké palmy s kokosákmi a banánmi, rôzne farabné papagáje, kvety, šum veľkých palmových listov. Všetci stáli za mnou, a dívali sa na ten les s otvorenými ústami.

- No pekne. - vzdychla Karin.

- Opustený ostrov, alebo ostrov z domorodcami. - ozvala sa Natália.

- A čo teraz? Ja sa s toho všetkého zbláznim, najprv nejaký vrah a teraz máme byť stroskotanci? - opýtala sa Domina. 

- Budeme sa pokúšať o prežitie, zubami nechtami. - povedal Matúš.

- Privolali sme si to sami. Za všetko môžeme mi sami. - obviňovala Gaba.

- Gabika prestaň! Ukľudni sa! Vôbec to neuľahčuješ tým, že všetkých obviňuješ. Darmo budeš hovoriť, že si za to môžeme sami. Ako? Ako si za to môžeme sami? Nikto nič neurobil?  - povedala jej Domina.

- Čo ak sú tu nejaký bláznivý domorodci. Ešte horší ako ten vrah, ktorý určite zabil všetkých na lodi. - vykrikovala Simona, ktorá znova začala plakala.

- Simona ukludni sa! Všetci sa ukludnite! Nejako to prežijeme a ak sa dlho neukážeme doma tak začnú zisťovať kde sme a nájdu nás. A ako poznám moju maminu, tak tá bude zisťovať približne zajtra. - povedal som im. Aj keď som si to vôbec nemyslel, ale povedal som im to, aby zostali pokojný.

- Paťo má pravdu mali by sme mať chladnú hlavu a robiť všetko preto, aby sme prežili. - povedal Martin, od ktorého by som to nečakal, lebo málo kedy so mnou súhlasil a málo kedy sa so mnou rozpráva..

- Ja sa vám na to môžem akurát vykašlať! - povedal Roman.

- Aj ja. - povedal Slavo.

- Roman, Slavo poďme preč! - zavelil Dávid. Náš triedny smraďoch, o ktorého sa mam nestarala.

- Choďte si kam chcete, ale keď niečo budete potrebovať nechodte za Paťom ani za nikým s nás! - povedala Domina, ktorá bola rozčúlená s toho čo povedal Lehotský a Šendula, lebo ona ich dvoch už oddávna nenávidela.

- Jediné čo teraz by sme mohli urobiť by bolo založenie oheň a zistiť či tu niekto je alebo nie je, či je tu niečo na jedenie, či je tu pitná voda. A mali by sme sa dohodnúť kto nás bude viesť, aby nám pomohol a aby tu bola demokracia a aby sme mali všetci v niekom oporu, poradil, aby nás niečo naučil a aby riešil konflikty, ktoré tu určite nastanú. - povedal Holy, od ktorého by som to už vôl koncom nečakal a myslím, že by to nikto nečakal, lebo on je taký nerozvážny.

- Dobre. Mali by sme sa dohodnúť kto bude hlavný.  - povedal Roman.

- No dobre. Kto by chcel byť týmto hlavným? - opýtala sa Kristína, ktorá sama zdvihla ruku-

      Rýchlo zdvihol ruku Roman, Dávid, Slavo,  Domina, Martin, Matúš, Adam, Holy, Jana, Sebo a nakoniec veľmi pomáli Marco. O ktorom nikto nič nepočul odvtedy ako ho Jana poslala do izby ešte na lodi.

- Neberte to ako hru! Budeme tu týždne, možno mesiace a možno aj roky. Mali by ste sa hlásiť tí, ktorý by to vydržali do vtedy kým by nás niekto nezachránil. - povedala takmer upokojená Gaba.

- Mal by to byť niekto najmúdrejší, najzodpovednejší, taký čo si zachová chladnú hlavu a ktorý celkom veľa vie všetkom. - povedala Miška Banásová, jedna s mojich najlepší kamošiek v triede, lebo proste ona bola malá ale malá realista, nevznášala sa v oblakoch ako veľa iných v triede.

- Všetci môžete dať ruky dole, lebo takí nieste. Roman je besný kto vie čo by kázal robiť. Dávid je samopašný chuligán, ktorý nevie o živote nič, ktorý je nevychovaný prasák. Slavo by bol celkom v pohode, keby nemal niekedy bláznivé výstrelky a nerobil somariny a nebol by najlepším kamarátom Romana a Dávida, lebo keď sú spolu Amen-glória. - povedala Jana, ktorá sa sama hlásila.

- Jana má pravdu. - povedala Domina a zložila ruku dole . - Prepáč Kika, že ty by si nemohla byť, lebo si o seba myslíš, že si najlepšia, ale vôbec taká nie si. A aj ty Jana myslíš si o sebe, že keď si bohatá, že si super, a to teda nie si, akože nehovorím, že si najhoršie, to som nepovedala. - pokračovala Domina. - Marco ty si taký Ťuťko, takže ruku daj dole nikto by za teba nehlasoval. Sebo prepáč si môj bratranec, ale myslím, že nikto by nesúhlasil s tebou, lebo neznamená, že keď dobre vyzeráš, že si najkrajší chalan s triedy, že môžeš všetko a aj tak by si nič nedokázal. - povedala Domina.

- Martin, Matúš, Adam a Holy dajte ruky dole, nieje vám to trápne hlásiť sa, keď viete, že to nezvládnete! - povedal klebetný Maťo.

     Bol som ticho a iba som počúval a myslel som si svoje. Tá tichá hádka mi trochu vadila. Hovorili si na seba navzájom to čo si o ostatných myslia a to neni to najlepšie, lebo konflikty nič nevyriešia, čo viem s vlastnej skúsenosti.

- Hádka je to posledné čo nám tu chýba. - prerušil som ich. - Ako keby nám nestačilo, že sme niekoľko tisícky kilometrov od domova, a že nevieme či vôbec do rána prežijeme a či tu aj nezostarneme.. - povedal som. Všetci ma počúvali a dívali sa na mňa. - Naozaj by sme mali zistiť, či tu niekto je, či je tu niečo na jedenie a či je tu pitná voda. -

- Ja by som chcela, aby Paťo bol náš hlavný. - povedala Domina a podišla ku mne. - Kto súhlasí nech prejde k Paťovi! - zavelila Domina.

    Prešiel ku mneHoly, Jaro Lakatoš, ktorý bol celý čas zavretý vo svojej izbe, nikto nevie prečo nevišiel, Matúš aj keď nevyzeral byť si istý, že či je to  správne prešil ku mne, Adam, Martin tiež si neboli istý, Gaba, Dida, Simona, Nikola, Marco, Miška Banásová, Karin, Paťo Filo, Boris, Baška, Natália, Erika, Kata, takmer prešiel Slavo, ale vrátil sa k Romanovi, lebo by jeho kamarát ho mohol zbiť, Jana bola nerozhodná, ale stála na mieste to isté Kristína a s ňou samozrejme Michala, ktorá po nej všetko opakovala.

     Jana stála sama, aj Kristína s Michalov, Zeleňák, Slavo, Roman a Dávid. Všetci stáli po jednom a dívali sa na nás. Kristína s Nemcovou pomáli prešli ku mne. A aj Zeleňák, ktorý bol pevne rozhodnutý, že ja budem oveľa lepší ako oni traja. Jana naďalej zostala sama stáť. Roman, Slavo a Dávid sa smiali a odišli smerom ku skalám.    

- A kto sa ma pýtal, že či by som chcel byť hlavný? - opýtal som sa ich. Aj keď som trochu vedel, že to bude asi najlepšie.

- Prečo by sme sa ťa mali pýtať keď, všetci ťa chcú a ty si s nás najlepší, najzručnejší a najmúdrejší. - povedala Domina.

- Ďakujem, že si to o mne myslíte, ale ja vôbec neviem čo robiť. -

- Jasné, že vieš. - povedal Holy, lebo ty to musíš vedieť.

    V tej chvíli sa na mne a na väčšine usušilo oblečenie a uvedomil som si, že aké je tam teplo, a že mám na nohách tenisky. Ale to vôbec nebolo dôležité. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby sme všetci prežili. A v tej chvíli som si spomenul na Janinho otca. 

- Paťo, povec nám čo máme robiť a my to urobíme. - povedala Erika.

- No jasné hovor za seba! - povedal namyslený Zeleňák.

- Prestaňte sa hádať! - povedal som im. - Maťo a nemysli si, že keď si si zvolil mňa, že nič nebudeš robiť. Ako nebudem vás nútiť, ale ak chceš prežiť musíš preto robiť všetko čo sa dá. - povedal som mu.

- No jasné pán vševed. Myslíš iba na seba. - drzo mi povedal na späť.

- Ty buď račej ticho Maťo, lebo na každého tu za chrbtom nadávaš nemysli si, že to nevieme. A Paťo má naozaj pravdu ak chceš žiť niečo preto musíš urobiť. A on nemyslí len na seba, to akurát tak iba ty. Keby áno tak by nemal ruku dole keď sme sa pýtali kto chce byť hlavný, nepomohol by nám ujsť pred tým vrahom. - povedala mu Domina.

- No tak ty máš čo hovoriť Domina. Ty si tu zo všetkých najklebetnejšia. - odvrkol je naspäť.

- Maťo naozaj buď račej ticho. Ak sa ti nepáči choď za Roman, Slavom a Dávidom alebo za Janou. Ak sa ti naozaj nepáči tak odíď, nedržíme ťa tu. - povedal som mu.

- Môžem? - drzo sa opýtal

- Držím ťa? - opýtal som sa ho a stíchol.

      Hneď na začiatku som vyriešil prvý konflikt, ktorý ma trochu znervóznil spolu s Janiným otcom. Dúfal som, že si na to nespomenie a hlavne teraz keď je sama, aby si niečo nespravila, alebo niečo iné.

- Teraz by sme mali dať všetky veci čo máme dať na jednu kopu. - povedal som.

- Dobre. - povedala Domina. Podišla k malej palme, vyskočila a odrhla tri veľké palmové listy. - A na tieto listy to môžeme položiť aby sa to nezašpinilo. - povedala.

- Dobrý nápad. - pochválil som ju, aj keď to bolo zbytočné.

     Všetky veci a člny sme poukladali na listy, dokonca aj mimo listov, ale nevadilo nám to. Na zemi ležalo štrnásť kufrov a sedemnásť záchranných člnov.

- Peťo, ty si fakt šibnutý na čisto. - začal mi nadávať Sebo.

- Prečo? - opýtal som sa ho.

- Veď dávame tu svoje veci na zem aj s člnmi a všetci ťa poslúchajú ako Pána Boha. -

- To robíme na to, aby sme vedeli čo všetko máme. - zastala sa ma Gaba.

- Ty buď račej ticho kváder. - povedal Gabe.

- Prestaň jej nadávať! A ak sa ti nepáči choď si za frajerkou, alebo Lehotským. Rob si čo chceš. - povedal som mu.

- No jasné, za tú kravu? Alebo za slintošom? Čo som debil ako ty? - drzo sa pýtal.

- Tak potom načo sa tu rozkrikuješ, keď sám nevieš čo robiť. - povedal som mu, aby sa ukludnil a nešíril zlú energiu.

- Matúš, Adam, Martin a Holy so mnou pôjdu. - povedal.

- Matúš, Adam, Martin, Holy idete? - opýtal som sa ich. Mlčali a dívali sa na mňa.

- Ježiš, poďte vy sráči. - začal im nadávať.

- A kam? Čo budeme robiť? - začal sa ho vypytovať Holy.

- No asi kam? Veď preč od nich. -

- Ako chceš prežiť keď nič nemáš. Dokonca aj vlastný kufor si stratil, ak si ho vôbec mal. -

- Sebo buď račej ticho, lebo z úst ti vyliezajú nechutné slová. - povedala mu vlastná sesternica Domina.

- Krava tupá, každému naletíš. Vlastnú krv zaprieš. - nadával Domine.

- Prestaň jej nadávať! - zastala sa jej Kristína.

- Ty buď ticho štetka! - nadával jej Sebo.

- Vypadni ak ti tak vadím! - povedal som mu.

- Prestaň ho vyháňať. - zastal sa ho veľmi nervózny a bojazlivý Boris.

- Ak sa vám nepáči choďte preč! - povedal som im. - Nechcem vás vyháňať, ale inak sa toto nedá vyriešiť. -

     Rýchlo sa zvrtli a odišli smerom ku skalám, k Romanu, Slavovi a Dávidovi. Chvíľu som sa na nich díval, ale hneď som prestal keď ma chytil Holy za rameno.

- Paťo, čo budeme teraz robiť? - opýtal sa ma.

- Ďakujem ti. - poďakoval som mu za zastanie.

- Za čo? - opýtal sa ma.

- Za to, že si sa ma zastal pred tvojím najlepším kamarátom. -

- On nie je môj najlepší kamarát. -

- Pre Boha živého a čo tu budeme robiť? Dokedy tu zostaneme? Ako prežijeme? - nervózna Simona sa začala vypytovať a pomáli plakať. - Chýba mi mamina. Chcen ísť domov. - a už plakala.

- Som prekvapený, že sa všetci ešte držíme. - povedal som im.

- Čo tým myslíš? Na čo narážaš? - opýtal sa Filo.

- Mylím, že všetci sa držíme pevne na nohách, že sme nezačali vykrikovať, plakať, kričať a iné. A to, že nikto neušiel bezhlavo do mora a tak. -

- To asi preto, že sme siedme bé. - uškrnula sa Karin.

- A asi máš pravdu. - potvrdila jej Miška Banásová.

-- Ja? Vždy. - povedala.

- No teraz vážne. Mali by sme zistiť, či tu niekto žije. Či je tu pitná voda, lebo vidím, že jedlo tu zrejme je. - poukázal som na banány a kokosy. - A niekto by mohol so mnou ísť na loď. -

- Ja založím oheň. Ale ako? - opýtala sa Nemcová.

- Veď sa pozri do môjho kufra je tam zapaľovač. - povedal som jej.

- Ja jej pomôžem. - povedala Kika.

- Dobre, takže dievčatá zostanú tu a chlapci pôjdu so mnou pozrieť pitnú vodu. - povedal som a navrhol som, aby sme sa neusušili od smädu.

- Ja súhlasím. - povedala Domina.

- Prosím súhlaste všetci. Veď chcete prežiť, nie? - trochu som ich vydieral.

- No dobre. - všetci súhlasili.

- Takže baby zostaňte tu! Založte oheň a rozmýšľajte ako si urobíme prístrešky, po prípade ich urobte. - povedal som dievčatám.

- Dobre. Vykonáme. - prekvapivo odpovedali.

- Chalani ideme. - zavolal som na nich a vyrazil som smerom k lesu.

    Išiel som prvý oni sa aj bez toho veľmi báli. Prekvapivo bolo tam svetlo, lebo ten les bol celkom riedky. Všade naokolo boli krásne farebné kvety, palmy na zemi bolo papradie, popadané veľké listy paliem, padnuté celé palmy. Lietali tam muchy a iný malí dotieraví hmyz. Čím sme išli hlbšie do lesa sa rastliny menila. Čo ma veľmi prekvapilo. S paliem boli listnaté a malé ihličnaté stromčeky s veľmi pichľavými ihlicami. Na zemi nebola papraď, ale mach, rôzne huby, dokonca lesné jahody a maliny, ktorým som ťažko odolal. Najprv všetci váhali, ale ich hladné bruchá ich presvedčili. Dokonca som zahliadol na niektorých stromoch rásť jablká, hrušky a zazdalo sa mi, že aj čerešne, alebo višne.

     Po niekoľkých krokoch bolo slabo počuť rýchly šum vody. Zastali sme a započúvali sme sa, kráčali sme smerom k zvuku. Čim viac sme sa k tomu blížili tým viac bolo počuť ten šum. Až sme zazreli lúče slnka odrážajúce sa od striebristo čistej vody, ktorá bola na pár krokov. Rýchlo som k vode poskočil. A uvidel som malý vodopád padajúci z nízkych skál, s ktorých vytekala. Pri stekajúcej vode sa vytvárala malá dúha.

    Namočil som ruku. Bola osviežujúco príjemná na dotyk. Mierne som sa k nej naklonil a trochu som vsiakol do úst. Chutila ako normálna pitná voda z vodovodu, prehltol  som ju. Všetci sa na mňa dívali, akoby čakali, že sa niečo stane, ale nestalo sa. Keď uvideli, že mi nič nie je napili sa aj oni. Keď už všetci boli napitý, možno aj prepitý sme sa vracali späť. Cestou si preložili tričká a naoberali do nich jahody, maliny. A práve vtedy som videl, že to zdanie čerešní, jabĺk a hrušiek nebolo zdanie.

     Vrátili sme sa späť na pláž. Tam horel vysoký plameň do ktorého stále prikladali suché veľké listy paliem. Na kúsku boli na zemi zelené listy palmy na ktorých bolo položené rôzne ovocie. Mango, kivi, banány, kokosy, pomaranče, mandarínky.

- To sme natrhali my. - chválila sa Gaba s Didou.

      Domina zas stála pri nafúknutom žltom člne, ktorý bol opretý o palice, a zem pod ním bola vystlaná listami paliem.

- Tak toto som postavila ja. Provizórny prístrešok. - chválila sa Domina.

- No nič moc, ale pre začiatok to stačí. - povedal som jej. - Ste šikovné. - pochválil som ich, lebo veď dievčatá sa radi nechávajú chváliť.

- Ďakujeme. -

- Teraz by sme mohli ísť na loď, aby bolo v čom priniesť na pláž vodu a poprípade by sme priniesli postele a také. Nábytok a mohlo by tam byť náradie. - navrhol som.

- No dobre. -Holy hrdinsky súhlasil.

- Nič od tiaľ nenoste, čo ste šiši? - povedala Karin.

- A čo chceš spať na zemi? Chceš piť vodu tak, že sa nakloníš do vody a spadneš do nej? Chceš tu zostať? - vypytoval som sa jej.

- Rob ako uznáš za vhodné. - povedala Domina.

- Ďakujem, že mi veríte. -

- Nie je za čo. A teraz už by ste mali ísť. - upozornila ma Kristína.

- Ale nemusíte sa nejak ponáhľať, veď máme času veľmi veľa. - povedala Kačena, akoby na niečo narážala.

- Chalani poďme! -

     Prešli sme na druhú stranu lode k dvierkam na palubu. Spomenul som si ako som cez ne vchádzal na ňu ešte v Španielsku v prístave. Vybehli sme hore. Museli sme trochu krivo stáť keď loď bola naklonená na bok. Pomáli sme prešli k posteli, ktorá vyletela cez okno. Vyliezli sme po nej do izby. Ležal som na stene, na ktorej bol všetok nábytok v celej izbe natlačený.

- Nechoďte sem všetci! - zakričal som na nich.

- Prečo? - zakričal mi Adam na späť.  

- Lebo vám budeme hádzať veci, jedlo a tak, aby ste to nosili na pláž. - odpovedal som mu.

- Ale nie veľa. -

- To sa uvidí. -

- Pokúste sa o to. Dobre? - otázkou prosil.

- Všetko čo by nám to tu uľahčilo. - povedal som mu.

     A hore so mnou v izbe už bol Holy, Martin, Marco, ktorý nesmie nikde chýbať a Matúš.

- Zoberte tú posteľ! - zakričal im Matúš.              

- A to na čo? - opýtal sa Zeleňák.

- Ak nechceš spať na zemi tak ber. - drzo mu povedal Martin.

- No dobre. - zamrmlal.

     Pomáli sme sa preplazili k dverám. Vyšli sme na chodbu. Všetky dvere boli pootvárané dokorán. Všetok nábytok v izbách bol nalepený na stenách a dverách. Takže do izieb o proti sa nedalo ľahko dostať. Tak sme prešli do vedľajšej izby. Dvere boli taktiež otvorené. Všetok nábytok bol na protiľahlej stene a okne, ktoré veľmi ťažko držalo.

- Mám to dať dole? - opýtal sa Matúš.

- Jasné. - odpovedal som mu.

     Matúš zišiel k nábytku a slabo doňho kopol. Okno sa rozbilo a všetok nábytok sa rachotom, rýchlo vyvrhol z izby von tak rýchlo, že až prerazilo zábradlie paluby.

- Čo ste sa zbláznili? - zakričal Adam a pribehol pod okno.

- Berte všetok nábytok na pláž. - povedal som.

     V behol som sa pozrieť do kúpeľne. Sklené dvere sprchy boli rozbité a sprcha visela dole. Záchod bol vyvalený a prasknutý. No nebolo ho dobre vidieť, lebo polovica bola na druhej strane steny. Zrkadlo tam nebolo, iba v rohu dole boli črepy, zrejme jeho. Umývadlo bolo rozbité na malé kúsočky. Kachličky ani nehovorím bola tam každá dvanásta kachlička a aj tá bola rozbitá.

       Prešli sme do ďalšej vedľajšej izby. Tam bolo to isté ako v tej predošlej.

- Po jednom choďte do ďalších izieb tak aby jeden bol v jednej izbe a naraz zrazíme nábytok dole, von. - navrhol som. Hneď ako som to povedal už boli v ostatných izbách. Jeden, dva , tri. Dopočítal a nábytok sa valil obrovským rachotom von. Všetci sme sa smiali, dokonca aj ostatný vonku.

     A tak sme spravili všetky izby čo sa dali. Višli sme všetci von na palubu a išli sme smerom k jedálny. Všetky okná boli vyrozbíjané. V jedálni boli iba tri stoly, ostatné zrejme vypadli počas tých veľkých vĺn. Barový pult visel na nejakom kábli, ktorý sa každú chvíľu mohol pretrhnúť. A piano na ktorom som hral tam tiež nebolo. Črepy s tanierov, pohárov a fliaš boli v rohu pri stene pod oknami. Police čo boli nad barom stále pevne držali, ale ich obsah nie.

      Višli sme k dverám do kuchyne a v tej chvíli veľkým rachotom sa rútil dole barový pult, ktorý sa odtrhol. Tak rýchlo a silno išiel dole, že až spravil nové dvere von. Keď už spadli sme sa sústredili na kuchyňu.

- Počúvajte. Terez keď tam vojdeme, nebude tam príjemný pohľad. - upozornil som ich.

- Prečo? - bojazlivo sa opýtal Marco.

- No je tam pár mŕtvych. -

- Jak vieš? - s blednutou tvárou sa opýtal Holy.

- No lebo, keď sme utekali pred tým vrahom tak som tam vbehol a videl som všetkých čašníkov a kuchárov mŕtvych. -

- Prečo si nám to nepovedal? - opýtal sa Matúš.

- No keď to aj ty uvidíš tak aj ty neprehovoríš. - odpovedal som mu.

       Srdce mi rýchlo bilo a slzy sa mi tlačili do očí pri spomienka na ten drastický pohľad. Všetci sa na mňa pozerali z ľútostivým pohľadom.

- Ale ak nechcete nemusíte tam ísť. - povedal som im, aby si nemysleli, že ich tam nútim.

- My tam pôjdeme Paťo. - povedal Matúš a vbehol do vnútra.

        O chvíľu ticho. Vbehol za ním aj Holy.

- Aaaaa. - zakričal Holy zrejme od vydesenia.

- Ja sa bojím. - povedal Marco.

- Nemáš čoho. - upokojoval som ho.

- Stalo sa niečo? - opýtal sa Adam, ktorý bol dole vo vode.

- Nie nič. - odpovedal som mu.

       Vošiel som za nimi. Na ten pohľad nezabudnem. Všade na stenách krv. Dole pri stene ležali všetky mŕtvoly. Čašníčka Henrtieta rozmliaždenú tvár, v krku mala pichnutý nôž a brucho ma roztrhnuté, tak že jej bolo vidieť zakrvavené črevá, ktoré vytŕčali von s tela.

Spisovateľov komentár k príspevku

Príbeh o stroskotaní detí na ostrove v Bermúdskom trojuholníku. Prorím odporučte ma a oznámkujte, ale čo najlepšie.



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8