Tajná láska na kráľovskom dvore
http://citanie.madness.sk/view-24007.php
Práve som vchádzala do záhrad krásneho kráľovského zámku Versailles, kde práve kráľ Ľudovít XVI. napodobňoval svojho starého otca, ktorý hral v balete Kráľa Slnko. Kráľovná Mária Antoinetta spolu s celým kráľovským dvorom a jej dvornými dámami sa naňho dívali a natešene mu tlieskali.
Keďže v tejto ťažkej dobre, ktorá nastala vďaka kráľa a jeho rakúskej manželky, ktorá mrhala peniazmi, kupovala si drahé šperky, na ktoré si odrábali sedliaci, tak som bola sama sebou donútená, aby som išla do služieb kráľa. To bolo to posledné čo ma napadlo, ale v službách platia oveľa lepšie ako na roli, alebo pri peci. Našej rodine hrozilo, že príde o strechu nad hlavou, pritom otec bol ťažko chorý mal zápal pľúc a lekárov sme si nemohli dovoliť.
Preto aj moja sestre odišla do kráľovských služieb, ale do Viedni a stala sa kráľovou neoficiálnou milenkou, čo by som ja nechcela. Ja to idem skúsiť tu doma pri Paríži do Versailles , ale iba ako kuchárka alebo slúžka, ja v žiadnom prípade nechcem byť kráľovou milenkou.
Keď som sa už blížila ku krásnym veľkým dverám do paláca zastavil ma jeden dvoran, gróf Ambróz dvanásti s rodu Taillorovcov, ktorý boli v minulosti presne taký ako ja, ale je pra-pra mama bola milenkou kráľa Ľudovíta XIII. A on jej dal titul, ona sa rýchlo tajne vydala za jedného s mešťanov a ušla so štátnymi peniazmi a jej vnúčence sa vrátili do Paríža a hneď sa v pichli do paláca a medzi tým na to všetci zabudli. A povedal mi s dvihnutým napudrovaným nosom do hora: - Toto nie je vchod pre slúžky, toto je vchod len pre urodzených a kráľa. -
Poklonila som sa mu a slušne povedala: - Prepáčte pán gróf, ale ja som tu nová. -
A on mi drzo povedal na späť: - Keby som ja o vás rozhodoval, za vás sluhov, tak za bránu neprejdeš. -
Veľmi ma to nahnevalo, ale račej som sa tvárila, že sa nič nestalo a povedala som mu: - Ukážete mi kade sa ide do vnútra, do kuchyne? Pán gróf. -
Pozrel na mňa pichľavým opovrhujúcim pohľadom a povedal: - Ja, že mám ísť medzi vás? -
A ja som mu veselo povedala: - Áno pán gróf. -
Znovu sa na mňa pozrel s tým nepríjemným pohľadom a nahnevane povedal: - Ja nie som taká chamrať ako ty. -
V tej chvíli som zabudla kto som a kto je on a vylepila som mu takú silnú facku až sa mu líce začervenalo a slzy mu vyleteli do očí. Ja som si pomaličky odkráčala preč a on za mnou kričal: - Toto poviem kráľovi a on ťa už dá do parády. -
Ale ja som si s tým nelámala hlavu, napokon som našla dvere do kuchyne, boli schované medzi stromami, vošla som dnu a to zariadenie bolo kuchyne a v priestor kde bývalo služobníctvo najčastejšie, kam nechodili urodzený bolo ako u nás doma, ale tam kde boli len urodzený a služobníctvo ich, len obskakovalo bolo prepychové, luxusné zariadenie. Na stenách viseli umelecké diela, rôzne krásne gobelíny, stropy boli všelijako zdobené, maľované, pozlátené s ktorých viseli veľké krásne kryštálové lustre. Na oknách viseli ťažké závesy a záclony, na vyleštených parketách boli krásne vzácne koberce s celého sveta, na stoloch boli položené krásne vázy, pozlátené svietniky, rôzne misy s ovocím, na posteliach boli saténové návliečky, ktoré museli v noci príjemne chladiť, ale moja posteľ bola za to kopa slamy.