Ste ľuďmi bez citu
http://citanie.madness.sk/view-24015.php
Kruté sú tie ľudské slová,
Posiate tŕňmi a odporom.
Pýtam sa Boha
Prečo stvoril, stvorenia plné zloby, oh.
Dívam sa do neba,
Pery skrivím v úškrne.
Z každej strany počujem len samú kritiku
Zapchám si uši a usmejem sa,
Trošku citu by som chcela vykríknuť!
Pokrútim hlavou, mávnem rukou,
Skazený to ľud.
Viem, že vôbec nerýmujem,
Ale mám nato dôvod.
Trošku premyslite si čo z úst pustíte,
Nedá sa to predsa vrátiť späť.
Kritika, ktorú od vás čakám,
Niet v nej ani kúsok citu.
No tak ľudia, pustite sa do mňa,
Ale ja nato viem zabudnúť.
Sama sa držím pravidla,
Vraví: na seba najprv hľaď,
Ale pri vás vidím,
Že ste „kráľmi bez chýb",
Dovoľte mi sa vysmiať.
Smejem sa vám čoraz viac,
Pretože sa zastavujete pri mojich slovách
Vravíte si: výmoli sú to,
Ale tušíte, že sa vás týkajú.
A mimochodom, usmejem sa podlo.
Viem, prečo ste taký aký ste,
Samotný váš život nudný je
Tak sa do iných staráte.
Dodám ešte tichým hlasom:
Kritiku chcem, ale nie tú vašu.
Viete prečo? Pretože ste ľuďmi bez citu.