Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!

Spisovateľ/ka: Paulette | Vložené dňa: 21. augusta 2009
http://citanie.madness.sk/view-24017.php

Spod kabáta
pradie len
studená ruka,
tvár odvraciaš
naspäť do zrkadla
a moja nahota
nič neprezradí
tvojim krištáľovým
zreničkám.

Ležíš na špendlíkoch
a duchaplne
otrepanými frázami
vysvetľuješ
vo výkrikoch,
prečo nie.

Bezmocne obdivujem
steblá počiatkov.
A moja šarlátová stuha
zatiaľ
v mrazivom poznaní
odlieta do nepríčetna
presne tak,
ako kľudne si ja
líham vedľa teba
do lona špendlíkov,
poslušne,
bez výkrikov.
Iba nejaký môj
bláznivý kúsoček,
ozaj rozbitý črep,
naháňa sa po dvore
s tvojím
preukazom totožnosti.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

zajimavy nazov ;) trochu aj text, zaver, ale nejak mi to drhne pri citani, plus absencia nejakych originalnejsich stavebnych kamenov (kristalove zrenicky, sarlatova stuha..) spendliky este prvy krat isli, ale ked si sa k nim vratila, uz ani nepichali..