Brehy myje... žena v domácnosti

Ostré hromženie náklaďáku, ktorý vždy tak chlapsky vtesnáš do garáže pre osobák a bicykel ma priklincuje na stoličke. S každým klopnutím železnej špičky o vydláždený chodník pred domom mi oči viac a viac vyliezajú z jamiek - takže keď vkročíš do kuchyne, nezabudni mi ich zozbierať zo zeme, ja netrafím.

Útok amerického úsmevu, obed, masáž, oral. Presne ako to máš rád. Na pochvalu mi vtesnáš nos až do miest hodných zákroku krovinorezom a ja len dúfam, že deti sa hrajú na piesku. Ako na moje narodeniny, keď si mi daroval obal knihy s názvom „Najlepšia čupka". Vnútri knihy bolo zrkadielko a malý potom slovo „čupka" celý večer vyhľadával v googli.

Uprostred oznámiš, že ti treba šťať; tvoj zadok míňa môj obraz, pričom sa cez nohavice stiahnuté celkom k fufbalistickým ponožkám nedokážeš nijako preniesť a mne až teraz dochádza, ako strašne ťa nenávidím. Hulákaš, že pustíš, akoby si to nemal jedno, keďže sa ti práve opiera niekde pod previsom... ale mne je to fuk.

Údel ženy v domácnosti je umenie zvládať rutinu pavučín, ktoré sa ti aj tak naspäť do tých kútov nasťahujú, deň čo deň s úsmevom.

S úsmevom stieram krvavú šmuhu na kachličkách v kúpeľni.