Tajná láska na kráľovskom dvore 2.časť
http://citanie.madness.sk/view-24047.php
Hneď mi jedna kuchárka dala sivé šedé šaty, ktoré nosili iba slúžky, hneď som sa s ňou spriatelila, volala sa Lujza Lacroix (Lakroa).
- Naozaj si ho udrela? - neveriacky sa ma vypytovala.
- Presne tak ako ti hovorím. Bol mi strašne smiešny a hlavne s tým je ho veľkým nosom do hora. - zasmiala som sa.
- Si tu prvý deň a hneď ťa aj vyhodia. -
- Uvidíš neprídem o prácu. Podľa mňa ho kráľ nemá rád. -
- Tak to máš pravdu. - zaplietol sa do debaty nejaký muž s kuchárskou čapicou, ale s oblečením sluhu: - Prepáčte, že som sa vám v plietol do debaty, ale máš pravdu. Kráľ nemá rád grófa Ambróza, práveže ho má na posmech. -
- A ty si ... ? - slušne som naznačovala, že sa mi ešte nepredstavil.
- Ja som multifunkční kuchár, cukrár a sluha, moje meno je Pavol Anatole pochádzam s Uhorska bol som dar Márie Terézie Ľudovítovi. -
- Nepoznáš milenku kráľa Jozefa? -
- Myslíš tú pôvabnú, milú francúzsku, ktorá bola najprv slúžka a potom sa stala jeho milenkou? Myslíš Aline Bernadottu? -
- Áno, je to totiž moja sestra. Ja sa volám Sofie. -
- To je veľmi pekné meno. -
- Ďakujem, Mercy. -
- Nemáš prečo ďakovať, lebo je to pravda. -
- Prestaň! Máš málo roboty? - nahnevane mu povedala Lujza.
- Prečo si ho vyhnala? Bol celkom milí. -
- Ja ho moc nemám rada, lebo sa k ženám chová, až moc gentlemansky. -
- Predstavenie skončilo. Rýchlo vyneste von stoly! - niekto zo služobníctva zakričal.
- Čo sa deje? -
- Ale, kráľ sa rozhodol, že dnes bude vonku jesť, preto vynášajú stoly. -
V kuchyni začali slúžky rýchlo brať taniere, vázy s kvetinami, obrusy, stoličky, všetko rýchlo vynášali, aby mal kráľ a dvor pohodlie.
- Mala by si ísť pomôcť! Zober si kôš s príborom a potom prídi pre vyšívané vreckovky! -
Rýchlo som zobrala prútený kôš so strieborným príborom a utekala som za ostatnými slúžkami, ktoré niesli taniere, vázy s kvetmi, misy s ovocím, sluhovia, ktorý niesli stoličky. Pri dlhom stole už slúžky rozprestierali obrusy, ukladali taniera, vázy s kvetmi, svietniky, misy s ovocím, stoličky okolo stola, kráľovi kreslo.
Rýchlo som poukladal vedľa tanierov strieborné príbory. Potom som utekala späť do kuchyne s prázdnym košom a pre vyšívané vreckovky. Kôš som položila na zem a rýchlo som zobrala vreckovky a utekala k stolu, rýchlo som poukladala pri taniere vyšívané vreckovky, lebo už kráľ a celý dvor si išli sadnúť cestou späť do kuchyne som stretla slúžky, ktoré utekali s polievkami, s mäsom, s tortami, s pohármi na víno, s džbánmi vína, pozrela som sa na stôl, kráľ si sadal prvý, po ňom kráľovná, ktorý sedeli v strede stola vedľa seba, dvorania si sadali okolo nich podľa titulu.
Keď som prišla do kuchyne čakal na mňa gróf Ambróz a za ním stála Lujza, ktorá mi ukazoval, aby som nič nehovorila.
- Poď ideme za kráľom! - začal mi prikazovať.
- Jak to, že nesedíte medzi šľachtou, medzi dvoranmi, pri kráľovi? - Lujza mi stále ukazovala, že mám byť ticho.
Pán urodzený, pán bezvýznamný odporný gróf ma silno schmatol za ruku a ťahal za sebou ako koňa. Ja som pridala, aby som išla zarovno neho, ale on spomaľoval, lebo v tých vysokých podpätkoch ho už boleli nohy, zasmiala som sa mu, ale on namosúrene s nosom hore išiel k stolu.
- Prepáčte vaša kráľovská výsosť, že vás vyrušujem .... - Nestihol dopovedať a kráľ ho hneď prerušil a povedal mu na posmech: - Prečo si utekal? Káčer. Urobili sme ti miesto. - Všetci sa začali smiať a aj ja som sa trochu pousmiala. On hľadal voľné miesto za stolom. Ja som si obzrela kráľa, bol veľmi pekný, zapáčil sa mi. - Neboj sa, je na zemi, nechám ti stehennú kosť. - Znovu sa všetci začali smiať, lebo dvor bol taký, vždy sa smial na druhých, ale na sebe nikdy.
- Pán kráľ, táto slúžka ma udrela. - Kráľ na chvíľu zvážnel, ale aj tak znova mu povedal na posmech: - Zatúžil si po prevej, žene v tvojom živote a aj tá ťa odmietla a udrela? - Všetci sa smiali, lebo vedeli, že Ambrózovi sa nepáčia ženy, ale muži, že je sklamaním svojho otca, a kráľ ďalej pokračoval s výsmechom: - Tebe slúžka dám desať zlatiek za to, že si ho udrela a tebe milí pán gróf Ambróz dávam nový titul Vyhľadávač ženských penisov. - Všetci sa začali smiať.
- Pán kráľ, vaša kráľovská výsosť ospravedlňte ma! - a kráľ mu povedal na späť: - No čo tu ešte robíš? - Ambróz urazene rýchlo odišiel, čo by si nemal dovoľovať na kráľa.
- Slúžka, ako sa voláš? - milým hlasom sa ma opýtal.
- Volám sa Sofie vaša výsosť. -
- Krásne meno. Sofie, nechcela by si byť komorná barónovi Nadežďovi prvému Svltojánskemu? - Ponúkol mi zaujímavú ponuku, ale barón bol povestný znásilňovaním slúžok. Tak som tú ponuku račej odmietla: - Prepáčte mi vaša výsosť, ale vašu ponuku nemôžem prijať, aj keď je veľmi lákavá. -
- Dostala by si viac zaplatené. -
- Nie ďakujem vaša výsosť. -
- Vidíš barón ako sa tvoja povesť rýchlo šíry. - Všetci sa zasmiali a kráľ pokračoval: - Teba som tu ešte nevidel. Si nová? -
- Áno vaša výsosť, som tu prvý deň, takže ste ma nemohli vidieť. -
- Tak potom to si mu dala facku, lebo si nevedela kto to je, asi si myslela, že je to sluha tak si mu dala facku. -
- Nie vaša výsosť, ja som vedela kto je, ale začal ma urážať. -
Tak ako som stála oproti kráľa chytil ma za zadok jeden s kráľových radcov, gróf Lurov. Veľmi ma to nahnevalo, otočila som sa a dala som mu silnú facku, že sa až prevrátil so stoličkou na zem a s hlavy mu odletela jeho prepudrovaná biela parochňa. Všetci sa začali smiať.. Ale začali sa oveľa viac smiať, keď mu začala, jeho manželka pomáhať, on ju stiahol k sebe, odletela jej parochňa ležala na svojom ctenom manželovi a od hamby si ešte k tomu prdla.
Takúto hambu určite ešte nikto nezažil, takto klesnúť pred kráľom, pred celým klebetným dvorom a pred kráľovnou, všetci sa na nich tak dobre zasmiali, až sa kráľ chytal za brucho.
- Ty nás budeš obsluhovať stále, vždy, keď sa bude niečo diať. Teraz už môžeš ísť. -
- Ďakujem vaša výsosť. - poklonila som sa a odišla do kuchyne, cestou som sa obzrela a ešte stále pán radca so svojou manželkou sa trepotali na zemi ako korytnačky otočené na pancieri, trepali nohami, rukami a všetci sa na nich smiali.
- Tak čo? Ako bolo? Čo ti hovoril kráľ? - začala sa ma vypytovať Lujza už vyzlečená v nočnej košeli a s rozpustenými vlasmi.
- Kráľ ho vysmial, všetci sa na ňom zabávali. Potom ma počas rozhovoru gróf Lurov chytil za zadok a ja som mu dala silnú facku, že až spadol so stoličkou a odletela mu parochňa a jeho žena keď mu pomáhala on ju stiahol, jej spadla parochňa a od hamby si prdla, takže celý dvor sa zabával na čele nášho pekného kráľa. -
- Veď to je ten tučný, kráľov radca. - začala sa smiať.
- Ja viem. -
- Už idem spať, lebo zajtra musím skoro stávať, lebo budem variť raňajky. Dobrú noc. -
- Dobrú noc, aj ja si idem ľahnúť. -
Išla som do komory, kde som mala ustlanú kopu sena a pod ňou som mala ukrytý denník, kde som si napísala o dnešnom dni a zaspala som.