Láska s prekážkou - 4. časť
http://citanie.madness.sk/view-24133.php
Ako sa opovážil? Toto si k nej ešte nikto nikdy nedovolil. Je predsa Cassandra Marvolyová. To nemôže byť pravda. Len tak z minúty na minútu. Teraz budem na posmech celej londýnskej spoločnosti. Ako sa opovážil. Opakovala si v duchu Casssandra, zatiaľ čo kráčala hore schodmi ku dverám a celá sa triasla od potláčanej zlosti. Otvorila dvere, vošla dnu a zabuchla ich za sebou z celej sily. Pri dverách na chvíľu zastala a zhlboka sa nadýchla a potom vzala do rúk drahú vázu a hodila ju o zem. S uspokojením sledovala ako sa váza roztrieštila na tisíce drobných kúskov. Z kuchyne vyšla jej gazdiná v župane.
"Želá si madam pred spaním ešte niečo? Možno šálku čaju na upokojenie?" Na podobné výstupy bola u svojej zamestnávateľky už dávno zvyknutá a tak ju ani teraz nič neprekvapilo.
Cassandra len mávla rukou a pobrala sa ku schodom.
"Ten hlupák. Myslí si, že preto, lebo je vojvoda, môže ma odkopnúť ako nejakú handru? Len tak? Veď počkaj ja to tak nenechám. Tým si môžeš byť istý," soptila Cassandra celou cestou do izby. Tam si svoju zlosť vyliala na úbohej komornej do ktorej hodila porcelánovú labuť. Slúžka sa tak vyľakala, že radšej ušla pred svojou paňou. Dobre vedela, že ak má jej pani zlú náladu, je lepšie sa jej vyhýbať. Cassandra ostala v izbe sama. Vtom začula smiech. Podišla k oknu a uvidela Luciena ako sa s plného hrdla smeje. Určite sa smeje na nej. Ako si dovoľuje smiať sa na nej? Hlupák, nadávala v duchu Cassandra. Ešte aj ten všivavý kočiš sa uškŕňal. Cassandra mala sto chutí do nich niečo hodiť. Veď počkaj, ja to tak nenechám, opakovala si v duchu. Pomstím sa za svoju potupu. Aj keby to malo byť to posledné čo v živote urobím.
Sledovala ako Lucien nasadá do svojho koča. Videla že pozerá do jej okna, ale neukázala sa mu. Stála pri okne až kým koč nezmizol za rohom. Odstúpila od okna, vzala do rúk hrebeň a sadla si pred zrkadlo. S uspokojením pozorovala črepiny z rozbitej labute, od ktorých sa odrážalo svetlo ohňa, horiaceho v krbe a premýšľala nad svojou pomstou.
"Veď ja už niečo vymyslím. Toto len tak nenechám. To teda nie."