letom

 
    ...
  stojím na pokraji
  zrútenia
  a pred mojou opadnutou tvárou
  dodýchava leto
  v tiahlej doline
  poliatej steblami a loviskami modliviek
  leto je už skoro po lebku prikryté
  farebnou hmlou
  škrípe na mňa 
  riedkymi stromami 
  poď pomaly za mnou
  a ja zvádzam do rúk smäd zo zeme
  drobím ho vetru
  a miešam pod  hánky
  k dutým schránkam neobjavených cikád
  vidím
  v slnku sú prázdne už len
  tri izby
  a v každej mešká žiarovka
  treba sa otočiť
  vybrať vŕbový foťák z chladnej kabely
  založiť film
  tam kde sa svetlo cíti trápne
  a trpezlivo čakať
  na posledný záber
  ktorý potom vyvesím ako 
  žĺtkové parte
  na jesennú radnicu
   ...