Začiatok konca

Spisovateľ/ka: zuzuliiik | Vložené dňa: 1. septembra 2009
http://citanie.madness.sk/view-24213.php
 

"A potom to prišlo. Ako blesk z jasného neba.Stál si oproti mne a ja som len čakala na okamih kedy budeš patriť mne." Tak toto som mu napísala potom, čo som už nevydržala jeho spaľujúci pohľad. Narazili sme na seba snáď všade , kde sa dalo ale prvýkrát čo som ho videla, si pamätám najjasnejšie.Sedela som v mojej obľúbenej kaviarni U Víly. Obľúbenej preto,pretože vždy keď som tam sedela som sa cítila tak zvláštne akoby neplynul čas dopredu.Každý tam bol spokojný.Nikdy som tam nezačula nikoho kričať. Jednoducho názov kaviarne vystihoval aj jej dušu.A dokonca tam podávali aj mandle v čokoláde. Milovala som mandle v čokoláde a on to vedel. Neviem ako.

               Odbehla na toaletu a keď som sa vrátila k svojmu stolíku s nedopitým kakaom,čakal ma tam lístoček a miska mandlí v čokoláde.Pustila som sa do mandlí a potom som si spomenula na odkaz.Opatrne som ho chytila do rúk.Snažila som sa o to, aby na ňom nezostali kúsky čokolády čo sa mi veľmi nepodarilo ale to ma v tej chvíli nezaujímalo.Čítala som ten odkaz znova a znova. Znelo mi to v hlave ako melódia, súhra slov. Stálo na ňom:PRE NEOBYčAJNú VíLU. Potešilo ma to a urazilo zároveň. Bolo to krásne vyjadrenie slov ale zároveň som vedela ,že môj vzhľad sa víle nepodobá a niekto si zo mňa istotne uťahuje. Na to som samozrejme bola zvyknutá som dievča z dediny a každý sa smeje,že poznám len pach hnoja a bzučanie včiel.Niekomu to môže prísť nepríjemné,no aj to zbožňujem .Zabudnem nachvíľu na problémy okolo mňa a sústredím sa na tie malé tvory,ktoré pracujú od rána do večera.Nesťažujú sa.A napriek tomu je ich osud zrátaný.Ľudom sa nepáči,že zablúdia v dome a chladnokrvne zabijú včelu,ktorá dokáže tak veľa.

     Zacítila som jeho pohľad.Úplne som zabudla na realitu a zamýšľala som sa len nad domovom.Ale ten pohľad dokázal vyrušiť aj z najzasnenejšieho sna.Prinútil ma obzrieť sa a zahľadieť sa mu hlbšie do duše. Dušu však nespoznám ak nepoznám zovňajšok.Zrazu mi neprekážalo ,že mu hľadím rovno do tmavohnedých očí horiacich ako dva rozpálené uhlíky v ohnisku.Do nich mu však padali gaštanovohnedé vlasy ,ktoré mu zakrývali aj uši.Nos som odignorovala.Zaujal ma ten šibalský úsmev ,ktorý nahodil hneď ako si všimol, že ho sledujem.Pobavil ho môj záujem ale ja som túto trápnu situáciu nezvládla a vyletela som z kaviarne.V hlave mi stále zneli tie tri slová ,ktoré stáli v odkaze.Omieľali sa dokola.Opakovala som si ich ako malé dieťa učiace sa básničku.Konečne som dorazila domov.Vôňu kakaa nemilosrdne vyhnal z nosa pach hnoja a to ma presviedčalo o tom ,že som doma.Kovová bránička zaškrípala a z dvora vyletela Dorka, pes ktorý mi dokázal dodať energiu aj v tých najhoršých chvíľach.Pes s ktorým som vyrastala a ktorý rozumel každému povelu,no bol natoľko tvrdohlavý a prefíkaný,že nás dlho trápil,kým povel vykonal.Jednoducho neobyčajný pes ,ktorý čakal,že mu hodíte loptičku len preto,aby ju mohol roztrhat.Jedine ona ma vždy prinútila pousmiať sa.Ak som bola šťastná,usmievala sa so mnou.Keď som plakala, jej smutné oči na mňa pozerali a jej jazyk mi sušil slzu za slzou.Aj teraz stála oproti mne a čakala kým jej hodím loptu.Prenasledovala ma až kým som jej ju nehodila a ona ju poctivo rozhrýzla ako všetkých doteraz päťdesiatšesť.Akonáhle som vkročila do izby ľahla som si na  posteľ a stale rozmýšľala nad tým,ako mohol vedieť o mojej úchylke k mandliam v čokoláde.Zaspala som.Snívalo sa mi o mandliach v čokoláde.Zobudil ma pach hnoja a to ma prinútilo zavrieť okno.Mohla som si znova pokojne ľahnúť.Tentoraz som tvrdo zaspala.Keď som sa zobudila mala som pocit ,že mám v izbe viac svetla akoby malo byť.Trikrát som si kýchla a všimla som si vázu plnú kvetov na mojom nočnom stolíku.Bolo tam asi dvadsať druhov kvetov a ja som každý vedela pomenovať.Jedna rastlina medzi nimi bola  aj praslička na ktorú som bola alergická. Moja mama bola záhradníčka a poznala všetko naspamäť ale fakt,že som na prasličku alergická si zapamätať nevedela.

      Lúče slnka mi dodali neskutočnú energiu a ja som pochopila že je ráno.Prespala som celý deň.Zrak mi padol na nástenný kalendár nad mojím písacím stolíkom.Dnešný deň som mala trikrát podčiarknutý a zvýraznený bledoružovou fixou.Babka má narodeniny.Úplne som na to zabudla.Prezliekla som sa z vecí v ktorých som zaspala ,schytila som tašku,posledný pohľad do zrkadla.Vlasy som mala úplne pospletané ale na rozčesávanie nebol čas.Dala som si ich do uzla a bežala som na autobus,ktorý som stihla len tak tak.Zaviedol ma do mesta .Toho rušného okruhu ľudí kde smrdia ryby a za každým rohom číha bezdomovec aby na vás hodil utrápený pohľad,čakajúc,že sa zľutujete a hodíte mu nejakú tú mincu.Ľutovala som tých ľudí ale zároveň som sa na nich hnevala.Takto nečestne prichádzali k peniazom.Možno nemajú inú možnosť,odvrhla ich rodina alebo stratili domov,no ja si stale myslím že existuje úctivejšia cesta ako si zarobiť na živobytie.

      Zamierila som si to do obchodu s darčekovými predmetmi.Nič ma nezaujalo , a tak som vošla do obchodu vedľa ,kde to voňalo mydlami a vonnými olejčekmi.Za pultom stál usmievavý starček,ktorý vyzeral ako stelesnený Boh.Naozaj.Ak by som niekedy mala opísať ako vyzerá Boh opísala by som ho presne takto.Tie šedé vlasy a jemná šedá brada,staré ale dobrácke oči a prirodzený,úprimný úsmev. Sálal z neho pokoj.Každý jeho výdych bol tón detského smiechu,jeho žmurknutia boli slza úprimnosti.Vedela som že v tomto obchode babičke určite niečo kúpim.Jeho milé pozdravenie zaznelo zároveň s mojímotvorením dverí a cítila som pri tom pohladenie na duši.Spýtala som sa ho na vhodný darček pre babku."Koľkože má tvoja babička rokov?"spýtal sa nežným hlasom a ja som mala pocit ,že  ten hlas mi dodáva silu."Osemdesiatpäť"odpovedala som bez rozmýšľania.Podal mi mandarínkové mydlo a sľuboval,že babička sa zaručene poteší,mám mu vraj prísť povedať,či sa jej darčk páčil .Poďakovala som sa a pobrala som sa k dverám keď v tom vstúpil on.Akonáhle ma zbadal jeho úsmev sa rozžiaril.Ja som bola natoľko prekvapená,že som stála na mieste bez slova až kým som si neuvedomila,že mi drží dvere a čaká kým vyjdem aby ich mohol pustiť.Vykročila som skôr behom a zahla som za najbližší roh aby som si to mohla v hlave prejsť  ešte raz.Stála som na hlavnej ulici s mandarínkovým mydlom v ruke a rozmýšľala som nad tým,ako je to možné.

       Zaklopala som babke na véľké,zelené,trochu pooškierané dverea ona ma privítala nežným bozkom.Popriala som jej všetko najlepšie a odovzdala som jej krabičku s mandarínkovým mydlom."Taký krásny darček,Blow,mandarínkové ,tak krásne vonia"prekvapene híkala babka.Ja som sa len pousmiala a znova som si spomenula na milého dedka v obchode.Babka znova poďakovala a do batohu,ktorý som mala so sebou mi napchala ešte teplé tvarohové buchtičky.Dobre vie,že ich mám najradšej a znova ich po ceste všetky zjem.

      Doma ma nečakalo nič zaujímavé.Obvyklý zápach hnoja nebol taký silný pretože tentoraz tu bola iná vôňa.Pokosená tráva.Konečne niečo čo bohužiaľ neprevonia pach hnoja ale aspoň ho redukuje.Vbehla som do bránky a utekala dozadu na záhradu.Vedela som že je tam mama a sadí nové kvety alebo strihá kríky.Robila to vždy vo štvrtok.Takzvaný štvrtkový rituál.Dora sa za mnou rozbehla mysliac si ze sa ideme hrať.Zhodila som batoh , v ktorom ostali už len tri buchty z desiatich a chytila som do rúk nožnice.O hodinku bola už z kríku ktorý som strihala veverička.Teda niečo čo sa na ňu mohlo aspoň trochu podobať.Ľahla som si do trávy , vnímala len jej vôňu a pocit z dobre vykonanej práce.Na ruke mi pristál motýľ.Stávalo sa mi to často ale tentoraz ho nič nevyplašilo.Dokonca som mala pocit,že mi chce niečo povedať.Trepotal krídlami a malú hlávku natáčal ku mne.Sledovala som túto jeho hru,jeho trepotanie,no cítila som sa bezmocne keďže som nevedela,čo mi chce povedať.Nerozumela som mu a on mi niečo tak vytrvalo vysvetľoval.Posadila som ho na slnečnicu a ďalej som sa motýľom nezaoberala.Čoby mi už len ten chcel povedať,nedokáže to,necíti,alebo sa mýlim?

      Na večeru sme mali same zelené veci a po mojich vytrvalostných otázkach som sa od mamy dozvedela ,že som zjedla špenát a rozomletý kel.Až ma striaslo pri predstave,že mi to teraz blúdi žalúdkom.Pri večeri sa konečne ukázal aj otec,ktorý mal vždy toľko práce že domov prichádzal za svitania a do práce odchádzal tiež už za svitania.Bol záhradný architekt a práve dostal zákazku,ktorú vraj musí včas stihnúť.To boli slová,ktorými zvyčajne ospravedlňoval svoje minúty nestrávené s rodinou.

   Po výdantej večeri mi bolo dostatočne zle nato,aby som si mohla ísť ľahnúť.Zobudila som sa s túžbou oznámiť tomu starčekovi,ako veľmi sa babičke páčilo mydlo,ktoré vybral.

    Zobrala som si batoh ,v ktorom boli ešte stále buchty zo včera.Po ceste autobusom som ich zjedla.

    Akonáhle som vkročila do obchodu ,ovanul ma znova ten pocit eufórie ako som zažila prvýkrát, keď som videla toho starčeka.Tentoraz ma privítal pohľadom očakávania a zároveň prekvapenia.Môj pozdrav prerušil náhlou ale nie drzou vetou."Jeden veľmi milý mladík tu niečo odložil pre teba".Vedela som že to je on.Keby ste ma akokoľvek presviedčali o opaku,neuverím vám. Starčekov opis presne sedel s chlapcom ktorého som stretla v kaviarni a dokonca aj včera pri nákupe mydla v tomto obchode.Balík som strmhlav otvorila a v ňom bola malá porcelánová víla.Pomysleli by ste si že je to gýč ale nebol.Toto krehké stvorenie ma niečím vyjadrovalo mala síce blonďavé vlasy a bola chudá ale to čo tým chcel vyjadriť,vyjadril dostatočne.Moje bacuľaté telo nesedelo s krehkým telom sošky,moje dlhé,miestami kučeravé hnedé vlasy sa nepodobali jej jemným vlasom s odtieňom slnečnice ale vedela som že naše duše sú podobné.Alebo dokonca rovnaké.Síce to bola soška ale ja som mala pocit že je to živá osoba.

  Starček si ma prezeral zo záujmom no zároveň s  pochopením. Poďakovala som starčeovi a zamávala som mu na odchod."Počkaj ešte.Ako sa babke páčilo mydlo?"opýtal sa s úsmevom.Mydlo!Hlavný dôvod mojej návštevy obchodu.Neprítomne som zabrblala že výber bol super a vybehla som z dverí.Vedela som ,že soška bude môj talisman.Keď som ju mala pri sebe,vždy som ho strela.Ďalších pár našich stretnutí bolo len o úsmeve a súhre našich očí,pretože ani jeden sa neodvážil prihovoriť sa .

     Prišla som znova do kaviarne U Víly a chystala som sa že objednám moje bežné menu,ktorým bolo horúce kakao a samozrejme mandle v čokoláde.Spokojne som sa usadila na miesto,ktoré si vyberám vždy,keď je voľné.Ako aj tentoraz som sa usadila a pripravovala som sa na to ako zhltnem celú porciu mandlí.Na krku som mala ako vždy porcelánovú vílu od chlapca.Moju posadnutosť mandľami prerušil až on.Otvoril dvere a rútil sa mojím smerom,no nebol to pomalý krok.Kráčal ku mne tak,akoby som sa mala v každej chvíli vypariť."Nejaká mladá dáma  obsadila moje miesto a ja teraz čakám a dúfam ,že si k nej môžem prisadnúť"bľabotal a neskrýval pobavenie.Ja som sa len pobavene zasmiala a pokynula som mu hlavou,že si pokojne môže sadnúť.Objednal si presne to isté ako ja a to mandle v čokoláde a horúce kakao.Najprv som si myslela ,že ma znova odhalil a snaží sa prispôsobiť ale keď nám to čaštníčka priniesla,tváril sa prekvapene."Aj ty miluješ mandle v čokoláde"spýtal sa ma tak náhle ,až mu preskoči hlas."Áno!"odpovedala som ešte stále bez odvahy no v nasledujúcej chvíli som ju znova nabrala.Porozprával mi o sebe  takmer všetko ale svoju výpoveď doplnil párkrát aj otázkou.Bola som z neho očarená ako prvýkrát ,keď som ho videla.Jeho pery sa prehýbali pod ťarchou slov a viet,ktoré sa chystal povedať.Snažil sa zhrnúť všetky svoje myšlienky do viet a rozával tak rýchlo,že som snáď stihla zachytiť jeho meno a to že ma chce niekam zobrať.Volal sa Kay a pôsobil tak pokojne,až som z neho bola očarená.Dobre som vedela zo všetkých filmov ako mladý chlapec unesie dievča a potom ho znásilní.Bola to brutalita.Ale keď mi oznámil,že mi jedno miesto musí určite ukázať,nezaváhala som ani na minútu.Poznala som ho síce iba tri dni ale presne som vedela,že tento človek mi neublíži.

    Takéto myšlienky mi blúdili hlavou celú dobu,kým o sebe rozprával.Ani neviem ako a už ma držal za ruku a viedol ma von.Čaštníčke cestou podal 5 eur co sa mi zdalo trochu veľa ale to som už neriešila.Ťahal ma cestou ktorou som nikdy nešla,tou ktorá smerovala do lesa.Ja som cítila len zovretie jeho dlane a bola som šťastná že som s ním aj keď som nevedela čo ma čaká.

Spisovateľov komentár k príspevku

je to môj prvý takpovediac výtvor a niesom s ním veľmi spokojná..:)


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
to bude preto,pretoze to este pokracuje...toto je len vstup do deja...  
Spisovateľ/Autorzuzuliiik Pridané dňa3. septembra 2009 20:07:07
1 bod
slabotaziadendej.  
Spisovateľ/AutorMelinda Pridané dňa3. septembra 2009 15:49:10
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8