ruky, niekoľko prežitkov a pár asociácií

..vsetko bolo povedane..ale predsa..'tvoje prezitky..vedu ruky k pisaniu dovernych asociacii', ktore aj po šepky, dokazu navodit strhujucu atmosferu!;)  

tesim sa takemuto vnimaniu a dakujem :)  

vcelku fajn.  

vcelku ti dakujem :)  

veľmi pekné...proste poézia,..záver to pekne potiahol do zamyslenia...1. strofa -lepšia,viac to tieklo..  

velmi dakujem..  

ale ten zaver..je fajnovka...  

to je fajn :) dakujem  

jedno slovo - poeticke. Skoro cele mi to sadlo.Pekne si to vymyslela :-)  

to ma tesi, vivat poetika :) dakujem  

:)  

:)  

m  

"m" je nejaka tajna sifra? :)  

neviem, toto som nejako nestrávila ... v tej druhej strofe som sa niekde stratila a už sa mi to motalo ... :( ale pekné momenty : "okolo ruky si omotávam presvedčenie" a "naša tichá radosť nestačí na objatie duba"  

ano, ano rozumiem..ja pocitove z nej tiez travim uz peknych par dni..:) kedy cosi napises?  

ach, Ilúzia, veľmi ťažká otázka pre mňa... Ešte pred pár dňami som si myslela, že sa nenájde papier, na ktorý by som napísala čo i len kratučký "svoj" verš. Už nikdy. Vieš, stále sú na svete ľudia, ktorí ti vedia znechutiť ( až na zvracanie) aj to posledné ... posvätné ... ukryté hlboko v duši. Činy a slová, ktoré pre mňa mali veľký význam, zrazu vyšli iba na smiech a sprosté urážky a ... škoda ďaľších slov. ... ale ako hovorím, už ma "svrbí" ruka, tak neviem neviem či to vydržím. Vieš, nikdy nehovor nikdy ...  

ach, dobre ti rozumiem.. jedna z veci preco som sa sem kedysi prihlasila bolo naucit sa vyrovnavat s kritikou uplne lahko a podobne..cize ja som bola skor z tej opacnej strany..na druhej strane viem, ako vie pochvala poskrabkat a karhanie obcas zapichne..ale to je zvacsa preto, ze ludia hodnotia diela z literarnej stranky, ta ludska obcas chyba, preto nastalo pre teba "znasvatenie tvojich najhlbsich"..dufam, ze to bude pre teba uz iba matna spomienka, ktora ti nieco dala a posluchnes svrbiacu ruku.. :)  

ďakujem za povzbudzujúce slová ... čas všetko ukáže ... a možno zahojí.  

Aká povznášajúca pravda, vyjadrená lyrickým prejavom, ktorú ovládaš neskutočne milá ilúzia, veď práve preto je tvoj básnický obraz presvedčivý, ovešaná ťažkou krásou vydychuješ dym ponad plecia a ja ti rozprávam o tom ako starne ako všetci kráčame medzi kukuričné šúpolie ja opäť zbieram dojmy okolo ruky si omotávam presvedčenie „všetko je tak, ako má byť" naša tichá radosť nestačí na objatie starého duba čo už nešepká a my nevieme koľko môže trvať deň, -zamávala si mi rukami stromov ,kvetom poliami :o)a ten koniec/ chcela by som vidieť ako vyzeráš, keď nie som s tebou/maličká úvaha reálna?- ktovie ako si to myslela/  

dakujem ti prepekne, draha carodka.. hm, ta posledna "uvaha"..je nerealna..je to cosi co neobjavime a tym aj bude, nepoznanou a tajomnou..:)) neslo tu vsak o nejaku velku myslienku, bolo to skor take zaverecne "ach, keby sa dalo, ale viem, ze nie, a nesmutim preto" :)  

no a čo, že si kostrbatá. mňa nezaujíma ako vyzeráš...  

neni kostrbata ;)  

:) snad to bolo myslene "literarne"..dakujem, ze ti nezalezi..  

..k záveru mi to prešlo do bezútešnej ťažoby..ale možno len mne :-)  

hm, tazobu som nepocitovala, ani bezutesnu..bolo to skor take zafarbene konstatotovanie, nebudem si kvoli tomu trhat vlasy :) dakujem  

hej ticha a o to silnejsia radost ;)  

..aby sa nepokazilo..alebo aby vyjadrenie nezmarilo to tiche..:)) dakujem  

vydarená vecička..jedine čo mi trochu zaškrípalo: ..ja opäť zbieram dojmy...tam by som to bral bez "ja"..kedže o tri riadky vyššie si ho už použila....:D  

ano, aj mne hned po precitani tvojho dotazu..aj som rozmyslala, ze preskrtnem, vymazem..a potom, ze by som sa mala drzat verneho povodneho..a potom som si povedala, ved hore nad onym zamenom je pouzita 1. osoba mnozneho cisla..tak na zdoraznenie preco nie.. dakujem :)