Posibilita

Spisovateľ/ka: Dreamer | Vložené dňa: 17. septembra 2009
http://citanie.madness.sk/view-24438.php
 

Ani som Lucii nestihol objať plecia a už som ju cítil na perách. Obaja sme zavreli oči a vnímali niečo oveľa dôležitejšie než ľudí, ktorí do nás zo všetkých strán narážali, potkýnali sa, potili a nadávali. Neznervózňovali nás ťažké topánky šľapúce po červenej deke, tak blízko, že sa nás vlastne nemohli dotknúť.  

Hlasné zachrochtanie. Pomaly som otvoril oči v ústrety jasnému dennému svetlu. Jasné denné svetlo... Nervóznymi pohybmi som nahmatal mobil a pozrel sa na displej. Zošuchol som sa z postele, pripojil svoje spojenie so spoločnosťou na nabíjačku, zapol a nahlas zanadával. Chrapot ustal. Mrkol som  na Milanovu posteľ. Milan ležal, hlava otočená na mňa, v očiach pohľad premknutý bolestnou výčitkou. Tradičné prehodenie sa z jedného boku na druhý. To už som bol pri skrini.

Ideme.

Oblečenie. Posteľ. Debil. Skriňa. Zošity. Ruksak. Debil. Zošity. Doklady. Nechcený kopanec do Milanovho šanónu s materiálmi o psychológii v praxi. Prehodenie sa z pravého boku na ľavý a späť.

Šprint človeka, ktorý sa nikdy nestaral o svoju kondíciu. Zástup ľudí na zastávke. Autobus. Výdych. Otvárajúce sa dvere. Vodič autobusu, úplne chápajúci, že sme iba ľudia a občas si tie peniaze skrátka zabudneme. Zatvárajúce sa dvere. Odchádzajúci autobus. Prázdna zastávka a ja.

Zrýchlený dych. Škola. Dobrý deň. Dvere učebne. Pohľad na hodiny. Jedenásť. Štyridsaťpäť. Nesmelé zaklopanie. Stlačenie kľučky. Pohľad na dvere, ktoré sa neotvorili. Pohľad na lístok na dverách, ktoré sa neotvorili:

 

Študenti!

Seminár z Dejín literatúry sa dnes presúva na deviaty blok, jeho začiatok však posúvam na čas 19:20.

 

A podpis P. Prof. PhDr. Lačnej. Nie, ani CSc nezabudla.

Stál som a bezcieľne otáčal hlavou. Rozmýšľal som nad tým, že by som možno mal byť nahnevaný na staré dámy s neporušenou panenskou blanou a doobedné zľavy v New Yorkeri, alebo znechutený, alebo čo ja viem, ale akosi sa nič nedostavovalo. Skôr som hľadal niečo iné, pre čo by som sa mohol nadchnúť (trochu som sa tiež čudoval nad tým, prečo som sa nadchol naposledy). Cez chodbu kráčal Maťo, vtieravý, žiarlivý fanúšik Lucie Zuzanovej. Môžem sa tváriť, že sa zamyslene pozerám inam, určite by to neprekážalo ani jemu. „Inde" však bola Lucia Zuzanová. 

„Ále, pozrime sa, kto predsa len prišiel na seminár!"

„To hovoríš o mne?"

„Nie, prepáč, myslela som, že si niekto iný."

„Veď aj som. Kamže?"

„Na obed. Tuto s Maťom."

„Čau."

„Ahoj Maťo." Ahoj, ty zasraná osina v zadku.

„Kamže?

„Neviem."

„No tak my teda asi pôjdeme, čo Lucka?"

„Máš niečo na pláne, keď je tak pekne?"

„No, chcel som sa s Luckou doho...."

„Rozmýšľala som, že by som skočila do mesta. Na zmrzlinu."

„To znie dobre... Ja som zas rozmýšľal, že by som si išiel posedieť do parku. Mohla by si ísť okolo."

„No, neviem."

„To znie dobre."

„No hej, aj tam čapujú."

„To znie dobre."

„Aj keď.."

S tebou sa, kurva, nebavím.

 

Ideme.

Cesta. Internát. Cesta. Biele obláčiky. Slniečko. Studený pot meniaci sa na teplý. Asfalt na podrážkach. Typická spoločnosť v parku, jediná prázdna lavička a slnko priamo oproti nej. Otvoril som knihu a pustil sa do vpaľovania písmen do sietnice. Lucia nikde. Platonicky som sa snažil nevšímať si bordel okolo a na lavičke. Napadlo mi, že som si možno sadol na čerstvú  žuvačku. Bál som sa však pozrieť. Lucia nikde. Život na vedľajších lavičkách bol plný života. Mladý chlapec včera konečne zanechal lopatku a formičky a dnes sa mu podarilo presvedčiť o niečo mladšie dievča, že potom, ako si mu sadne na kolená, bude sa mu dariť jej hlúpe táranie počúvať pozornejšie. Pár dievčat parafrázoval či priamo citoval repliky z včerajšieho pôvodného slovenského seriálu. Bezdomovec sa obďaleč veľmi decentne pomočil. Lucia nikde. Medzi mňa a slnko sa konečne dostal väčší oblak. Po ešte nezaschnutom pote na chrbte mi začal prechádzať podvečerný vánok.

Na kľúčenke mi visia dva kľúče. Po šiestom nesprávnom pokuse strčiť do zámku ten správny ma prebralo intelektuálne ladené zakašlanie za mojim chrbtom. Hela a jej he he.

„Nazdar Hela."

„Vidím, že sa darí. He he."

„Hej, vidíš."

„Ty čítaš Hlavu XXII?", ladnosťou dlho cvičenou pred zrkadlom ukázala na knihu, ktorú som sa práve snažil skryť za chrbát. „To je moja obľúbená."

„Vážne?"

„Úplne. He he. Čítala som ju už stokrát. Prvý raz, keď som mala osem."

„Neprišlo ti to morbídne? Najmä tá časť, keď kapitána Catharta roztrhajú žraloky..."

„Popri Mitanovi? Neblázni."

Privrel som oči.

„By si neveril, čo? He he."

„Asi nie, he he... Tak teda čau."

„Neplánuješ niečo kreatívne? Žeby som sa pridala, he he."

„Neviem. Možno sa konečne zastrelím."

„He he, mám tak rada ten tvoj humor. Môžeš potom dobehnúť. Spolubývajúce sú dnes preč. He he he."

Zamkol som za sebou. Zo záchoda sa ozvalo krátke zašuchotanie papiera a spláchnutie. Vyšiel Milan. Na umývadlo sa ani nepozrel a začal sa cezo mňa tisnúť k dverám.

„Načo, dopiče, zamykáš?"

„Prepáč. Ideš niekam?"

„Do kostola. Dnes je prikázaný sviatok, ale to tebe asi nič nehovorí."

„Asi máš zase raz pravdu."

Povzdych  trápeného mučeníka.

„Veď ty ešte uvidíš, čo ti raz povie svätý Peter. Ak ťa k nemu vôbec pustia."

Odomkol a vyšiel von. Z chodby ešte stihol zakričať, že by som sa mal pred spaním osprchovať, lebo tá moja hygiena je vážne na kokot.

Pozrel som sa do zrkadla.

Plešina môjho otca, tetina citlivá pleť, babkin predkus. Ja, výsledok rovnice.

Na stole v izbe ticho odpočívala Milanova pýcha, dokonalo vyčistený strieborný revolver. Ľudia sa odvrátili od ligotavej tváre cirkvi a svet urobili nebezpečným. Nerozmýšľajúc nad tým, že z nej bude Milan večer pravdepodobne snímať odtlačky, uchopil som ju. Bola nabitá, to ma celkom prekvapilo. Namieril som do okna. Bum. Namieril som do stropu. Bác. Otvoril som ústa, priložil hlaveň k podnebiu a potiahol kohútikom. Odlomil sa a sotva počuteľne cinkol o dlážku.

Kurva, Milan ma zabije.

 

 

 

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Kathus
odporúčam
Bolo to výborné.Pôsobíš vypísaným dojmom,štýl mi zapasoval,je sympatický.Ako dlho už píšeš? Tvoju poviedku by som zaradila k tým príjemným,nenúteným,ktoré máš chuť si prečítať viackrát.  
Spisovateľ/AutorKathus Pridané dňa17. septembra 2009 17:26:08
jej, vdaka za povzbudenie, uz som take nieco potreboval:). poviedky sa smazim pisat tak od januara, tak si tam uvedomujem este vela dier, ani s tymto nie som dvakrat spokojny... este raz vdaka, niekedy sa zastavim:)  
Spisovateľ/AutorDreamer Pridané dňa18. septembra 2009 21:09:39
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8