Žofkina pošva alebo slovenská rozprávka po novom

Bolo to...

Teda stalo sa to ešte v dobách keď neboli hodinky ani kalendáre, preto nevieme kedy presne to bolo.

Tiež všetky mapy boli kreslené asi pre milú Jarmilu, takže nevieme ani kde presne to bolo.

Vlastne keď sa tak nad tým zamyslím, ani nevieme, či to vôbec bolo, ale to riešiť nebudeme.

Budeme sa správať akoby to bolo a prisúdime tomuto príbehu aj patričnú dôležitosť a mravné poučenie.

Lebo čo by to bolo za príbeh bez mravného poučenia, však? 

Bolo sychravé poobedie a vietor, ktorý sa preháňal slabo vykúreným hradom sa pohrával aj s kráľovou plešinkou, ktorú len viac a viac zvetrával.

Kráľ, vlastným menom Imrich IV. (pre manželku Imino), s tým mal večne problémy. Jeho hlava bola pomaly taká lesklá, že sa z nej koruna stále zošmykovala. Tento jeho stav, ale aj vysoký vek, ktorý žiaľ nepoznáme, prezrádzal, že v krajine je najvyšší čas na nového kráľa.

Ale tu bol ďalší problém.

Kráľ nemal synov. Mal len tri dcéry a vädnúcu manželku.

Ono to vždy dá zabrať nájsť vhodných ženíchov pre svoje dcéry, ale tu už kráľ vsadil na osvedčený fígeľ svojich predkov.

Dvornému čarodejníkovi Tullmovi Čáryprachovi prikázal aby zvolal beštie súce na únos princezien, aby si jeho dcéry vhodne rozhodili.

Plán to bol v skutku geniálne jednoduchý. Čáryprach poznal všetky skrýše divých beštii a tak mohol bohatierom poradiť kam sa majú vydať na osloboditeľskú púť. Tá princezná, ktorá bude oslobodená a navrátená kráľovi ako prvá sa stane kráľovnou a jej osloboditeľ bude novým kráľom.

Lenže čosi sa skomplikovalo.

Prvú princeznú uniesol horský obor Antal, bol princeznou taký očarený, že ju zaraz pripravil o poctivosť. Keď však otehotnela, Antal si ju ako slušný obor už musel vziať za ženu. A hoci z tohto vzťahu vzišli pekné a zdravé deti polobri, v kráľovskom zákonníku sa píše, že kráľom sa môže stať len čistokrvný bohatier ľudského rodu.

Druhú princeznú uniesol drak Šupák, ktorý sa raz tak rozohnil vo svojom príbytku, že odvtedy o princeznej ani nechyrovať. Môžeme len dúfať, že je nažive.

Tretiu a najmladšiu dcéru uniesol strašný... Teda lepšie povedané strašne hlúpy Trol. A stalo sa čosi, čo skrížilo kráľove plány.

Tretia princezná, panna Žofka zlatovlasá, bola taká papuľnatá, že Trola načisto poplietla a on, keďže nebol znalý miestnych pralesov, úplne stratil orientačný zmysel a aj s princeznou zablúdil.

Ale, čo je vážnym problémom? No predsa, že nevedno kde.

Kráľ sa preľakol, pretože to by znamenalo, že by kráľovstvo mohlo i zaniknúť. Čáryprach usilovne leštil svoj pevný a veľký krištáľový ďalekohľad, ale ani ten mu nepomohol. Panna Žofka nebola nikde v kráľovstve.

Čáryprach bol vlastne starý šarlatán a okrem kartových trikov vedel dobre tak akurát namiešať odvar s kvasených hrozien.

Bol to obrovský žiaľ v kráľovstve, ale napokon sa kráľ rozhodol urobiť to po starom a povolal bohatierov, ktorý boli odhodlaný, hnať sa nemilobohu svetom, za vidinou krásnej panny Žofky a koruny kráľovstva.

A zo zhýčkaných pážat a veľmožov napokon sa našli dvaja bohatieri. Slaviboj zvaný vysoký z rodiny kráľových bratrancov a figliar Ivan zvaný tiež Ivan z rodiny zemepánov od bublavých vôd.

Obaja sa statočne podujali nájsť pannu Žofku a získať korunu kráľovstva pre seba.

A kdesi tu.

Tuto medzi dvoma sokmi.

Práve tu náš príbeh začal.