Blúdiaca duša

Neviem vôbec ako sa to stalo.

Ale okamih už nevrátim.

Viem len, že sa to stať nemalo,

duša už blúdi nebom belasým.

Úśmev vždy úprimný hral sa mu na tvári.

Spomienky,ako chlebík vtáci už zožrali.

Postoj gavaliera javil sa mu v tanci.

Túži po ňom raz a potom už si v pasci.

Osud už nezmeníš,určený je šťastím.

Šťastie tiež raz nájdeš,no prichádza po nešťastí.

Tak sa mi prihovára kvapkami dažďa

a spomienka na jeho pohľad zostáva len vlažná.